Indická organizácia pre výskum vesmíru (ISRO) ešte oficiálne neukončila pokusy o nadviazanie kontaktu s pristávacím modulom. Šance sú podľa iných odborníkov mizivé.
Začiatkom septembra, po prvý raz od pristátia na Mesiaci, tma a chlad obklopili lander Vikrám, ktorý mal vo svojom vnútri zaparkovaný rover Pragján. Oba robotické stroje splnili svoju misiu na jednotku, dokonca aj s nejakými prekvapeniami, ktoré sme zhrnuli v predchádzajúcom článku o misii Čandraján-3.
Vesmírna agentúra uviedla oba stroje do režimu spánku a po mesačnej noci plánovala s celým komplexom nadviazať kontakt. Navyše ho pred uspaním nasmerovala tak, aby naň čo najskôr dopadli prvé slnečné lúče.
Ticho na Mesiaci
Lunárny modul ešte pred hibernáciou úspešne odoslal na Zem všetky získané dáta. Indická organizácia pre výskum vesmíru (ISRO) postupne na diaľku vypla prístroje. Zapnutý ponechala iba prijímač.
Vedecká komunita okolo misie Čandraján-3 netrpezlivo očakávala 22. september 2023. Na Mesiaci mal opäť nastať deň. Signál však neprišiel.
„Od začiatku sme vedeli, že rover a lander sú konštruované na to, aby prežili na Mesiaci jeden lunárny deň (ten zodpovedá 14 zemským dňom, pozn. red.),“ vysvetlil český popularizátor kozmonautiky Dušan Majer. „Lunárna noc trvá dva týždne a teploty pri nej klesajú na mínus 150 stupňov Celzia,“ dodal.
Drsné teplotné podmienky mohli pôsobiť devastačne najmä na nechránenú elektroniku a predovšetkým na akumulátory. Na rover ani lander neboli nainštalované ohrievacie ani termoregulačné telesá. Nepomohlo ani to, že inžinieri rover zaparkovali pod istým uhlom tak, aby na jeho fotovoltické panely dopadli prvé lúče Slnka. Na Mesiaci zostalo ničím neprerušované ticho.
Snahy pokračujú
Posledná správa, ktorú zverejnila organizácia ISRO na svojich oficiálnych stránkach a ktorá sa týkala stavu komunikácie s pristávacím modulom, je z 22. septembra 2023. Píše sa v nej, že snahy o nadviazanie rádiového spojenia pokračujú aj naďalej.
V polovici októbra to v interview potvrdil aj riaditeľ organizácie ISRO. Srídhara Panicker Somanáth zároveň podotkol, že ak sa bude chcieť lunárna sonda zobudiť, tak sa zobudí. „Dovtedy počkáme,“ uzatvoril optimisticky.
Iný názor zastáva bývalý zakladajúci predseda ISRO Kiran Kumar. Ten bez okolkov povedal, že je len mizivá šanca, aby sa sonda ozvala. „Nádej na oživenie už nie je. Ak sa tak malo stať, už by sa tak stalo,“ uviedol Kumar, ktorý sa významnou mierou podieľal na vývoji kľúčových vedeckých prístrojov pre sondu Čandraján-1.
Vyjadrenia bývalého predsedu ISRO naznačujú, že misia Čandraján-3 je vo svojom definitívnom finále. Viac než vedci však v pokračujúcu komunikáciu dúfala verejnosť. Za dosiahnutými významnými vedecko-technologickými cieľmi agentúry ISRO by to bola naozaj veľkolepá bodka.
Ciele splnené
Agentúra, ktorú v súčasnosti zamestnávajú misie Gaganján a solárna sonda Áditja-L1, si splnila všetky stanovené ciele. Čandraján-3 bol predovšetkým demonštračnou misiou pre bezpečné a mäkké pristátie na Mesiaci, zahŕňajúce niekoľko zložitých manévrov. Po štarte potrebovala sonda jednak získať potrebnú rýchlosť, aby dorazila na mesačnú orbitu, jednak opätovne pribrzdiť a naviesť na kolízny kurz na presne vytipovanú lokalitu na Mesiaci.
Pripojený rover zároveň dokázal, že tamojšie inžinierstvo je schopné skonštruovať vozidlo, ktoré prekonáva špecifický lunárny povrch – zrnitý a nesúrodý regolit. To je jednou z podmienok ďalšieho prieskumu prirodzeného satelitu Zeme.
Pre misie, ktoré budú chcieť v budúcnosti založiť na Mesiaci základne, nebude stačiť iba takzvané touch-and-go pristátie. Kľúčovým faktorom v hľadaní zdrojov vody a stavebných materiálov bude práve pohyb po rôznych lunárnych oblastiach.
Večný pomník úspechu
Sonda misie Čandraján-3 pristála 23. augusta 2023 o 14:32 SELČ v blízkosti južného mesačného pólu. Úspešne sa jej to podarilo po takmer 19 minútach hrôzy, ako túto fázu klesania na povrch nazýva vedecká komunita.
Lokalita pristátia získala označenie Shiv Shakti Point. Z hľadiska mesačnej topografie leží na 69,37 stupňa južnej selenografickej šírky a 32,32 stupňa východnej selenografickej dĺžky.
Rover aj lander zostanú na Mesiaci naveky. Organizácia ISRO dosiaľ nedisponuje technológiou, ktorou by ich dokázala dopraviť naspäť na Zem. Kým taká nevznikne, budú na Mesiaci nemo pripomínať úspech indickej kozmonautiky.
Neznámy osud sondy
Na Mesiaci nie je žiadna atmosféra, nie sú tam prúdenia, nie je tam vietor, ktorý by spôsoboval eróziu typickú pre zemský povrch. Sondu by mohol čakať podobný osud ako stopy astronautov v mesačnej hornine. Známe sú aj fotografie lunárnych vozidiel, ktoré sa tam nachádzajú už takmer polstoročie.
Astronóm Jiří Šilha vysvetľuje, že sonda i napriek tomu bude čiastočne chradnúť. „Najviac ju budú ovplyvňovať prudké zmeny teplôt, ktoré nastávajú na Mesiaci medzi dňom (okolo plus 120 stupňov Celzia) a nocou ( mínus 140 stupňov Celzia) a budú spôsobovať tepelné pnutie materiálov,“ povedal.
Vplyv na ňu môžu mať podľa jeho slov aj mikrometeoroidy, ktoré vo vysokej rýchlosti dopadajú na Mesiac a môžu spôsobiť jej pomalý rozpad. „Predpokladám, že také procesy budú trvať desaťročia až stáročia,“ dodal.
Indické plány s Mesiacom
Triumf Indie – v poradí štvrtej krajiny, ktorej sa podarilo úspešne pristáť na Mesiaci – zvýšil aj jej ambície a odvahu posúvať svoje technologické možnosti. V cestách do kozmu nevidí prekážky, ale výzvy.
V súčasnosti sa India pripravuje v spolupráci s Japonskou agentúrou pre výskum vesmíru (JAXA) na ďalšiu lunárnu misiu s názvom LUPEX. Odštartovať by mala najskôr v roku 2026. Krajiny si v rámci nej rozdelili úlohy: Japonsko dodá nosnú raketu a rover, India zase pristávací modul.
Cieľ misie bude oveľa širší než jednoduché potvrdenie prítomnosti vody. Odborníci sa totiž pokúsia preskúmať množstvo vody a distribúciu vody na mesačnom povrchu a pod ním. Miestom výsadku sa opäť stane oblasť južného pólu. Zaujímavosťou však je, že misia LUPEX počíta minimálne s polročným pôsobením na mesačnom povrchu.
Zdroje: India Today, The Economic Times, kosmonautix.cz
(af)