Sovietsky stíhací pilot sa stal začiatkom 60. rokov najpopulárnejším mužom planéty. Svetové prvenstvo mu spôsobilo aj skazu.
Kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin v autobuse na ceste k rampe, odkiaľ vyštartoval v roku 1961 na historicky prvý let človeka do vesmíru. Zdroj: NASA
Gžatsk je malé ruské mesto nachádzajúce sa približne 180 kilometrov od Moskvy. Na mape ho v tomto znení budete hľadať márne. V roku 1968 sa premenovalo na Gagarin. Stalo sa tak na počesť dôstojníka sovietskeho armádneho letectva, ktorý 12. apríla 1961 zreálnil vtedajší sen o nemožnom – dostať človeka do vesmíru.
Po betónovej ceste kazašského kozmodrómu Bajkonur sa zraky prítomných upierajú na jediného muža. Na bielej helme má napísanú skratku Sovietskeho zväzu pre prípad, že by po splnení najdôležitejšej vesmírnej misie dosadol mimo dohodnutej lokality. O pár hodín sa 27-ročný Jurij Alexejevič Gagarin stane najpopulárnejším mužom planéty, jeho život naberie týmto okamihom celkom iný smer.
O Gagarinovej kľúčovej príhode z detstva, tvrdých tréningoch kozmonautov aj o smutnom osude prvého človeka vo vesmíre sme sa zhovárali s popularizátorkou vedy a spisovateľkou sci-fi literatúry Janou Plauchovou, ktorá pôsobí v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.
Ak by ste mali Gagarina charakterizovať jedným slovom pred jeho letom do vesmíru a po ňom, aké slovo by to bolo?
Pred letom by som povedala odvážny. Jeho srdcový pulz bol naozaj pozoruhodný, jemne povyskočil iba počas štartu. Možno hovoriť o neuveriteľnej odvahe a pevných nervoch. Neskôr po lete, keď už bol zaťažený oficiálnymi návštevami, by som povedala smutný alebo skôr zlomený. Jednak z toho, že mu nechceli dovoliť ďalší let, jednak preto, že predstavoval len figúrku v rukách politikov.
Do vesmíru sa dostal veľmi mladý. Korene jeho záujmu o lietanie siahajú hlbšie do detstva. Čo ho nasmerovalo k lietaniu?
V jeho detstve sa odohrala jedna kľúčová udalosť: v blízkosti ich domu núdzovo pristál sovietsky pilot. Všetci chlapci z dediny sa tam zbehli a obdivovali lietadlo. Vtedy to učarovalo aj Jurijovi. Pilot mu dokonca dovolil sadnúť si do kokpitu. Zrejme začal túžiť naučiť sa lietať a popri strednej škole si v leteckom klube spravil aj kurz lietania.
Nachádzal podporu v tomto svojom novom záujme i v kruhu rodiny?
Dá sa predpokladať, že áno. Hoci jeho rodičia manuálne pracovali ako stolár a dojička, matka bola vzdelaná.
Úvodná strana lokálneho periodika The Huntsville Times z 12. apríla 1961. Noviny vychádzali trikrát do týždňa v americkom štáte Alabama. Zdroj: NASA
Ako vyzeralo Gagarinovo štúdium? Podriadil svojmu záujmu aj vzdelanie?
Gagarin síce vyštudoval učilište v odbore zváračstvo, ale veľmi rýchlo sa preorientoval na pilotáž. Nastúpil k ozbrojeným silám po tom, ako absolvoval letecké skúšky a stal sa členom sovietskej armády.
Tu sa tiež zoznámil so svojou manželkou.
Stalo sa tak na jednej vojenskej tanečnej zábave. Údajne to nebola láska na prvý pohľad. Keď sa ale postupne lepšie spoznali, začali spoločný život.
Gagarina ako veľmi mladého vybrali do užšieho výberu budúcich kozmonautov.
Prvé výberové komisie začali fungovať približne na jeseň v roku 1959. Gagarin mal čerstvo 26 rokov, keď sa dostal do tímu kozmonautov. Z rozličných prameňov vieme, že nezaváhal úplne zmeniť svoj život, presťahovať sa aj spolu s rodinou a stať sa kandidátom na prvý let človeka do vesmíru, hoci to bolo veľmi náročné. Dokonca sa počas tohto výcviku narodilo rodine druhé dieťa.
Akého človeka hľadala výberová komisia a aké kritériá museli adepti spĺňať?
Jednoznačne hľadali prototyp hrdinu podľa sovietskych predstáv. Veľké plus bol robotnícky pôvod. Intelektuálne hľadisko, napríklad príliš vzdelaní rodičia, čo bol príklad Gagarinovho konkurenta Germana Titova, úlohu veľmi nezohrávalo. Adept musel mať absolútne fyzické i psychické zdravie, musel byť disciplinovaný a zároveň nesmel byť príliš vysoký ani príliš ťažký (do 175 centimetrov a do 70 kilogramov – poznámka redakcie), pretože kabíny kozmických lodí boli stiesnené a nosnosti rakiet malé. Pre zaujímavosť možno uviesť, že tie isté požiadavky mali aj na americkej strane. Takže sa hľadal malý zdravý húževnatý chlapík, ktorý nielen dobre vyzeral, ale jeho meno by dobre znelo i v učebniciach. Gagarin to všetko do bodky spĺňal.
Prvý let človeka do kozmu v číslach
Kozmická loď Vostok-1 odštartovala s Gagarinom na palube 12. apríla 1961 o 09.07 hod. moskovského času. Na obežnú dráhu Zeme sa dostal o 09.18 hod. Maximálnu výšku 327 kilometrov nad zemským povrchom dosiahla loď v 57. minúte letu. Gagarin absolvoval jeden oblet okolo Zeme v trvaní 106 minút, niektoré zdroje uvádzajú aj čas 108 minút.
Čo všetko zahŕňal tréning budúcich kozmonautov?
Tréning bol z dnešného pohľadu až prehnane tvrdý, ale vtedy sa ešte nevedelo, čo prvý let do vesmíru urobí s človekom. Bolo potrebné pripraviť sa na horšie eventuality v duchu: ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Budúci kozmonauti trénovali napríklad preťaženie pri štarte rakety či samotnú izoláciu, pretože boli reálne obavy, že človek by sa mohol v kozme zblázniť, keď uvidí, ako bude izolovaný od zvyšku ľudstva. Tento tréning prebiehal v stiesnených komorách. Boli v nich zavretí bez akéhokoľvek kontaktu a ani im nepovedali, ako dlho tam zostanú. Absolvovali veľmi drsné zoskoky padákom v rozličných terénoch a za každého počasia, pretože sa vedelo, že bezpodmienečne budú musieť pristáť pomocou padáka, aj keby šlo všetko hladko a dobre. Celkovo šlo o náročné fyzické tréningy: vystavovali ich tiež chladu a spánkovej deprivácii.
Aká situácia panovala vo svete v čase vesmírnych pretekov?
V tom čase sa vedelo veľmi dobre, pretože v Amerike nebolo nič tajomstvom, že sa zároveň chystá do vesmíru tiež oddiel amerických astronautov. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo bol výcvik sovietskych kozmonautov intenzívny, ale pomerne krátky. Trval niečo vyše jedného roka. I sovietska kozmická loď bola pomerne jednoduchá a malá, naozaj nebol čas vyvinúť niečo lepšie. Sovietski kozmonauti vedeli, čo sa deje na americkej strane. Novinári im veľmi nepríjemne doslova liezli do súkromia, ale údajne si veľmi vážili svojich amerických konkurentov. Vraví sa, že by sa s nimi aj radi stretli. Nepochybovali však o tom, že práve Sovieti budú prví vo vesmíre.
Aké rakety mali v tom období k dispozícii jedna aj druhá strana?
Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia sa vedelo, že Sovietov bude do kozmu vynášať raketa Vostok. Išlo o upravenú raketu R-7 – takzvanú Semjorku – medzikontinentálnu balistickú raketu, primárne vyvinutú na to, aby zhodila atómovú bombu na Spojené štáty. USA im nezostali nič dlžné, pretože mali na tento istý účel rakety Redstone a Atlas. Hoci bola raketa Redstone spoľahlivejšia, nebola schopná vyniesť astronautov až na obežnú dráhu. Plánovalo sa preto, že prvý americký let do vesmíru bude balistický. Na druhej strane stál hlavný konštruktér sovietskych rakiet Sergej Koroľov, ktorý nad balistickým letom ani nepremýšľal. Jednak zrejme ním opovrhoval, no tiež sa triezvo obával, že politikom bude stačiť iba balistický let a k orbitálnym sa nikdy nedostanú. Týmito otázkami sa možno ani nemusel zaoberať, pretože raketa Vostok bola dostatočne výkonná, aby vyniesla človeka na obežnú dráhu. V Spojených štátoch mali ešte raketu Atlas, ktorá už mala orbitálny let za sebou. Bola však veľmi nespoľahlivá a často vybuchovala, dokonca raz aj naživo pred očami astronautov, ktorí si mali na jej vrchol sadnúť.
Pamätník Johna Glenna (vľavo) a socha Jurija Gagarina (vpravo) neďaleko Johnsonovho vesmírneho strediska v americkom Houstone. Zdroj: NASA
Gagarin sa po výberových procesoch ocitol medzi tromi tisíckami kandidátov a ich výber sa neskôr výrazne zúžil.
Počty sa prerieďovali pohovormi či fyzickými testami a lekárskymi prehliadkami, ktoré odhalili niekedy naozaj aj najmenšie zdravotné problémy. Vo viacerých prípadoch dokonca závažné zdravotné ochorenia, pre ktoré potom prestali lietať úplne. Niektorí boli prezieraví a na testy radšej nešli, aby im zostalo aspoň lietanie. Podmienky sa neustále sprísňovali, takže z tritisíc až tritisícpäťsto kandidátov sa zúžil výber na vyše dvesto a potom na dvadsať. U nich sa predpokladalo, že budú do vesmíru letieť všetci. Zrýchlený výcvik absolvovali už len šiesti a niektorí z nich leteli na lodiach Vostok.
Do úplne najtesnejšieho výberu sa dostala trojica kozmonautov – Jurij Gagarin, German Titov a Grigorij Neljubov. Prečo z nich uspel práve Gagarin?
To sa doteraz presne nevie. Podľa niektorých zdrojov padol hneď na začiatku do oka Koroľovovi a postupne sa z nich stali priatelia. Určite k tomu dopomohlo aj Gagarinovo vystupovanie, jeho osobnosť, charizma, diplomatické schopnosti, s ktorými neskôr hral veľmi dobre úlohu celebrity, národného hrdinu. Mal aj technické schopnosti, no podľa niektorých zdrojov bol technicky zdatnejší Titov, ktorého si chceli nechať na náročnejšiu misiu a dlhší kozmický let. Niektorí uvádzajú, že za to mohol Gagarinov robotnícky pôvod. Titov bol v tomto ohľade v nevýhode, pretože jeho otec bol učiteľom. Gagarinovi pomohol tiež fakt, že mal príhodnejšie meno. Na rozdiel od Titova, ktorého krstné meno evokovalo nemecký národ. Ťažko povedať, ktorý fakt bol rozhodujúci, možno súhra všetkého.
Verdikt, kto poletí do vesmíru, padol len pár dní pred letom, ktorý bol naplánovaný na 12. apríla 1961.
Bolo to dva dni pred štartom. Napriek tomu išiel Titov s Gagarinom až na rampu, bol pritom tiež oblečený do skafandra, čo budilo dojem, že by ho mohol hocikedy nahradiť. V skutočnosti by to nebolo také jednoduché. Každý kozmonaut, a trvá to do dnešných čias, má presne anatomicky tvarovanú výplň kresla, v ktorom štartuje. Kým by sa výplň vymenila, museli by odložiť štart aj o niekoľko dní.
Ako strávil Gagarin deň pred odletom do kozmu?
Spolu s Titovom a vedúcim misie si prebrali letový plán, kde bol zaznamenaný celý priebeh minútu po minúte. Večerali kozmickú stravu, aby lekári vedeli presne, čo do tela prichádza, a mohli vyhodnotiť celkový zdravotný stav. V predvečer letu im pripevnili na telo snímače. Opäť sa nevie celkom isto, či ich chceli monitorovať už v spánku alebo sa nechceli zdržiavať pred letom, pretože tento proces upevňovania detektorov trval viac ako hodinu. Potom sa Gagarin a Titov uložili na lôžka v malom domčeku po maršalovi Nedelinovi, ktorý rok predtým tragicky zahynul pri skúške vojnovej rakety. Adepti nespali dobre, dokonca sa niekde uvádza, že nespali vôbec. V deň štartu sa naraňajkovali z túb, prišlo obliekanie skafandrov, cesta autobusom na rampu. Vtedy sa od seba dvaja muži oddelili, Gagarin sa rozlúčil s technikmi a Koroľovom. Nastúpil do lode a chceli za ním utesniť otvor. Pri uzatváraní prielezu sa ale vyskytlo falošné chybové hlásenie, preto technici poklop znovu otvorili a následne uzavreli. Takmer dvojhodinové čakanie Gagarinovi krátilo počúvanie hudby. Až do poslednej chvíle bol pozoruhodne pokojný.
Gagarin počas tlačovej konferencie pri návšteve Fínska 30. júna 1961. Zdroj: Wikipedia Commons
Prvý pohľad na Zem
Prvý človek sa na obežnú dráhu Zeme dostal o 09.18 hod. moskovského času. Keď Gagarin uvidel výhľad z kabíny kozmickej lode, nadšene prehovoril: „Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, je to nádhera!“
Vieme, čo sa dialo počas letu v kabíne?
Áno, všetko dopadlo dobre. Najväčšie problémy nastali v závere letu pri pristávaní. Od kozmickej lode sa neoddelil prístrojový úsek a reálne hrozilo, že Gagarin v atmosfére zhorí. Našťastie tá časť nejakým spôsobom odhorela a kabína sa stihla otočiť správnym smerom. Let sprevádzalo niekoľko ďalších drobných problémov. Loď sa nedostala na plánovanú obežnú dráhu. Brzdiaci motor tiež nepracoval úplne dokonalo. Keby zlyhal, čo sa nestalo, Gagarin by zomrel vo vesmíre, zadusil by sa. Zmenili preto pôvodné miesto pristátia. Kabína sa navyše nekontrolovateľne otáčala. Gagarin sa podľa plánu úspešne katapultoval. Nešlo o núdzové riešenie, inak sa vtedy pristávať ani nedalo. Pomocou padáka potom pristál na zemiakovom poli.
Ako vyzeral jeho život po vesmírnom lete?
Stal sa neuveriteľnou celebritou. Sám to vôbec neočakával. Musel sa, samozrejme, stretnúť s vrchnými predstaviteľmi Sovietskeho zväzu, vyslali ho na rôzne zahraničné cesty, kde bol oslavovaný všade ako veľký hrdina. Sovietsky zväz ale začal postupne zakrývať, že jeho život už prestal byť takým ukážkovým. Gagarin nezvládal slávu, bol smutný, pretože mu nechceli povoliť ďalší let do vesmíru, prepadol alkoholizmu, stal sa z neho záletník a psychicky sa opúšťal. V jednom okamihu sa už zdalo, že mu svitá na lepšie časy. Mohol sa vrátiť k leteckému tréningu, no, bohužiaľ, jeho život sa skončil v lietadle Mig-15UTI, keď mal 34 rokov (27. marec 1968 – poznámka redakcie). Bolo to ešte pred pristátím prvých ľudí na Mesiaci. Nie z celkom objasnených príčin tento stroj havaroval a on zahynul spolu so svojím leteckým inštruktorom. Pracuje sa s viacerými verziami príčin, ale určite nešlo o atentát.
Ako vnímame Gagarina v súčasnosti?
Spoločnosťou je aj teraz vnímaný kladne. Mal guráž sa posadiť na vrchol rakety a absolvovať to, čo nikto pred ním. Titul hrdinu si zaslúžil, a to i napriek tomu, že po rozpade Sovietskeho zväzu vyšli najavo aj tienistejšie veci, ktoré sa týkali programu Vostok a jeho samotného. Neil Armstrong – prvý muž na Mesiaci – povedal, že Gagarin nás všetkých pozval do vesmíru.
(JM)
