Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Popularizátor kozmonautiky Majer: Záber s tieňom modulu na Mesiaci sa stane ikonickou fotografiou

Kristína Benkovičová

Počas prvého marcového týždňa pristáli na Mesiaci dva moduly. V jednom z riadiacich stredísk jasali, v ďalšom nedokázali niekoľko hodín určiť stav stroja.

Obrázok zhotovený modulom Blue Ghost, na ktorom je jeho tieň na povrchu Mesiaca a planéta Zem na horizonte. Zdroj: Firefly Aerospace

Obrázok zhotovil modul Blue Ghost. Na zábere vidno jeho tieň na povrchu Mesiaca a planétu Zem v diaľke. Zdroj: Firefly Aerospace

Mesačný povrch nesie stopy víťazov, ale aj porazených. V terminológii kozmonautiky sa hovorieva, že Mesiac chyby neodpúšťa. O tom sa 6. marca 2025 presvedčil aj tím súkromnej americkej spoločnosti Intuitive Machines. Ich v poradí druhá misia sa opäť skončila fiaskom. Kým v roku 2024 sa landeru Odysseus zlomila jedna z nôh, aktuálny modul Athena sa po dosadnutí na lunárny povrch hory Mons Mouton prevrátil na bok. Navyše pristál približne 250 metrov ďalej od plánovaného miesta. Na svojej palube niesol 12 vedeckých a technologických experimentov spolu s vŕtacou súpravou PRIME-1 (Polar Resources Ice Mining Experiment-1), ktorá mala v oblasti južného pólu hľadať stopy ľadu.

Historický úspech, naopak, slávi súkromná americká spoločnosť Firefly Aerospace. Jej modul s názvom Blue Ghost, ktorý získal pomenovanie po svietivkách Phausis reticulata s modrým svetielkujúcim bruškom, pristál 2. marca 2025 neďaleko sopečnej hory Mons Latreille v oblasti nazývanej More nepokojov (Mare Crisium). Modul sa stal v poradí druhým zariadením súkromnej firmy, ktoré dosiahlo lunárny povrch. Historicky však ide o prvý stroj súkromnej spoločnosti, ktorý tu úspešne pristál. Počas jedného mesačného dňa, ktorý zodpovedá približne dvom pozemským týždňom, bude modul vykonávať sériu experimentov. Napríklad pomocou prístroja LISTER (Lunar Instrumentation for Subsurface Thermal Exploration with Rapidity) dokáže vŕtať až do hĺbky dvoch metrov.

Prvá snímka, ktorú vytvoril lander Blue Ghost krátko po potvrdení úspešného pristátia v oblasti Mare Crisium na privrátenej strane Mesiaca. Zdroj: NASA

Prvá snímka, ktorú vytvoril lander Blue Ghost krátko po potvrdení úspešného pristátia v oblasti Mare Crisium na privrátenej strane Mesiaca. Zdroj: NASA

Lunárny modul Blue Ghost aj Athena sú produktom súkromných firiem, ktoré sú zaradené do programu úradu NASA s názvom Commercial Lunar Payload Services (CLPS).  Jeho cieľom je zabezpečiť cenovo výhodnú dopravu nákladov na mesačný povrch ako podporný pilier programu Artemis.

O tom, čo mohlo byť príčinou neúspechu misie landera Athena a aké riziká so sebou prináša pristávanie na Mesiaci, ale aj o prvých fotografiách modulu Blue Ghost pre portál VEDA NA DOSAH porozprával český popularizátor kozmonautiky Dušan Majer.

Na Mesiaci pristáli v priebehu necelého týždňa dva lunárne moduly. Stala sa už podobná udalosť v ére prieskumu jedného vesmírneho telesa?

Ak by sme nepočítali Zem, ktorá je v tomto smere výnimočná, tak skutočne ide o veľmi nezvyčajnú udalosť. Niečo podobné sme naposledy zažili začiatkom roka 2021, keď k planéte Mars postupne počas niekoľkých dní dorazili sondy z USA, Číny a zo Spojených arabských emirátov.

Ak by sme mali obe misie zhodnotiť slovami, výstižne by to asi opísal názov knihy Roberta A. Heinleina z roku 1966 Mesiac je drsná milenka. Súhlasíte s týmto vyjadrením?

Veru áno, celkom to sedí. Veľa ľudí žije v mylnej predstave, že pristáť na Mesiaci je niečo jednoduché, veď sa to už toľko ráz podarilo a na Mesiaci pristáli aj pilotované misie. Ja s týmto zjednodušujúcim pohľadom na celú vec nesúhlasím. Pristátie na akomkoľvek vesmírnom telese vrátane Mesiaca je veľmi náročné. Je to podobné, ako keby si napríklad trojnásobní majstri v hokeji alebo vo futbale povedali, že ďalší ročník už ľahko vyhrajú, pretože už vyhrali predtým. Ibaže súperi tu budú stále. V prípade pristátia na Mesiaci pracujú všetky systémy v extrémnych podmienkach kozmického žiarenia, vákua a výrazných rozdielov teplôt. Priestor na chybu je minimálny a vesmír chyby neodpúšťa.

Oblasť Mare Crisium je približne 500 kilometrov široká lunárna panva, viditeľná aj zo Zeme. Zdroj: wikipedia

Oblasť Mare Crisium je približne 500 kilometrov široká lunárna panva, viditeľná aj zo Zeme. Zdroj: wikipedia

Aj v prípade modulu Blue Ghost, aj v prípade modulu Athena ide o zariadenia súkromných firiem, ktorých NASA angažovala v rámci programu CLPS. Zasahuje agentúra, prípadne im radí alebo ich usmerňuje pri vývoji modulov alebo majú absolútne voľnú ruku?

Experti z agentúry NASA sú súkromným firmám k dispozícii, keď potrebujú radu alebo nezávislý pohľad. NASA sama od seba do vývoja landerov nezasahuje, iba definuje požiadavky, ktoré landery musia splniť.

Kde alebo v čom vidíte zlomový bod úspechu jednej misie a neúspechu druhej misie?

Pri misii IM-2, teda landera Nova-C Athena došlo po pristátí k preklopeniu, čo je rovnaký výsledok ako pri minuloročnej misii IM-1. Veľa sa hovorí o tom, že na vine môže byť tvar landera Nova-C, ktorý je vysoký a má teda ťažisko vyššie. Naopak, lander Blue Ghost od Firefly Aerospace má ťažisko nižšie, pretože je nižší, a teda aj stabilnejší.

Pristávací modul Blue Ghost odfotil svoj prvý východ Slnka na Mesiaci. Zdroj: NASA

Pristávací modul Blue Ghost odfotografoval svoj prvý východ Slnka na Mesiaci. Zdroj: NASA

Akú úlohu v úspechu misie zohráva konštrukčné riešenie landerov?

Ich tvar a pozícia ťažiska môžu hrať rozhodujúcu úlohu. Napokon, firma Intuitive Machines už avizovala, že v budúcnosti plánuje landery Nova-M a Nova-D, ktoré sú menej vysoké a sú konštruované skôr do šírky, čo by im malo zaistiť väčšiu stabilitu.

Akým spôsobom môže závisieť úspech misie od samotného miesta pristátia? Existujú na Mesiaci oblasti, kde je pristátie prakticky nemožné?

Každá oblasť má určitú mieru rizika. Existujú miesta, kde sú napríklad príliš prudké svahy alebo je povrch pokrytý veľkými balvanmi, čo nie sú podmienky vhodné na bezpečné pristátie, a preto sa im landery väčšinou vyhýbajú. Na druhej strane ani pristátie na dokonale hladkej rovine sa nemusí zaručene skončiť úspechom. Stále sa môže objaviť nejaká technická porucha.

Ktorá fáza (let, pristávanie a podobne) je podľa vás pri lunárnych misiách najrizikovejšia a v ktorej dochádza k najčastejším chybám?

Hovorí sa, že v rámci každej misie sú najkritickejšími fázami štart a pristátie. Pri pristávaní ide o záverečnú brzdiacu fázu, pri ktorej motory pracujú proti smeru letu, tým lander spomaľujú a on klesá k povrchu. V tejto fáze je riadiaci počítač landera plne závislý od dát zo senzorov, ktoré monitorujú priebeh zostupu. Ak niektorý zo senzorov začne poskytovať nezmyselné dáta – napríklad pre technickú poruchu –, je to pre počítač neriešiteľná situácia. Prirovnal by som to k prípadu, ak by vodič auta počas jazdy na diaľnici odrazu oslepol. Ostatné zmysly by mu stále fungovali, ale bez najdôležitejšieho zmyslu – zraku – by len ťažko došiel do svojho cieľa.

Na snímke je lunárny lander Athena. V strede obrázku vidno medzi dvoma nohami modulu umiestnenú vŕtaciu sadu PRIME-1 a v pozadí planétu Zem. Zdroj: NASA

Na snímke je lunárny lander Athena. V strede obrázka vidno medzi dvoma nohami modulu umiestnenú vŕtaciu súpravu PRIME-1 a v pozadí planétu Zem. Zdroj: NASA

Bol celý priebeh misie Blue Ghost bezproblémový? Hoci v riadiacom stredisku jasali a predstaviteľka úradu NASA Nicky Foxová ohlásila „Sme na Mesiaci“, prístroje hlásili, že lander stojí na troch nohách. Nebol to nakoniec problém?

Tri body stačia k stabilnej pozícii. Navyše dosiaľ nevieme, či išlo o chybný senzor v jednej pristávacej nohe. Okrem toho na Mesiaci nefúka vietor, ktorý by mohol spôsobiť rozhojdanie landera v prípade, ak by aj stál na troch nohách. Z informácií, ktoré doteraz máme k dispozícii, bola celá misia landera Blue Ghost vzorná.

Na webovej stránke kosmonautix.cz ste počas oboch udalostí spustili písaný komentovaný prenos. V ktorom momente misie Athena vám zasvietili kontrolky, že niečo nie je v poriadku?

Nezvyčajná bola už situácia okolo zostupu, keď počas prenosu zobrazovaná živá telemetria ukazovala nereálne hodnoty o výške, ktoré mali mínusové hodnoty. Rovnako tak bolo dosť neobvyklé, keď potvrdenie o vypnutí raketového motora prišlo až niekoľko minút po tom, čo lander dosadol na povrch. Keď potom riadiace stredisko oznámilo, že zatiaľ nie je schopné určiť orientáciu landera v priestore a že pre úsporu elektrickej energie vypína niektoré systémy, bolo jasné, že nejde o štandardnú situáciu.

Čo vravíte na poslednú fotografiu, ktorú odoslal modul Athena na Zem?

Je to smutný pohľad na misiu, ktorá mala značný vedecký potenciál. No je to dobrá pripomienka toho, že pristátie na Mesiaci skutočne nie je jednoduché.

Lunárny lander misie IM-2 vstupuje na orbitu Mesiaca, 3. marca 2025. Zdroj: NASA

Lunárny lander misie IM-2 vstupuje na orbitu Mesiaca 3. marca 2025. Zdroj: NASA

Ako môže v poradí druhý, takmer totožný neúspech zatriasť vývojármi v Intuitive Machines? Môže to mať prípadne aj nejakú pozitívnu koncovku?

Určite to nie je pozitívny impulz. Po prvom neúspechu určite venovali veľa práce a úsilia tomu, aby sa druhá misia skončila lepšie. Opakovaný neúspech ich možno privedie k nutnosti prepracovať technické riešenie landera. Je to však práca na niekoľko rokov.

Naopak, lander Blue Ghost už od pristátia zasiela na Zem jeden záber za druhým. Čo na ne hovoríte?

Predovšetkým fotografia s tieňom modulu zhotovená krátko po pristátí sa podľa môjho názoru zaradí medzi ikonické fotografie kozmonautiky. Snímky sú krásne ostré, majú pekné rozlíšenie a ukazujú lunárny povrch z nových perspektív.

Prvý lunárny lander súkromnej spoločnosti Intuitive Machine, ktorý neúspešne pristál na Mesiaci v roku 2024.

Prvý lunárny lander súkromnej spoločnosti Intuitive Machine, ktorý neúspešne pristál na Mesiaci v roku 2024.

Čakajú nás v roku 2025 ďalšie lunárne misie?

Áno, čakajú. V januári spolu s Blue Ghost odštartoval aj japonský lander HAKUTO-R Resilience, ktorý letí po komplikovanej dráhe a jeho pristátie môžeme očakávať najskôr koncom mája. Druhý exemplár rakiet New Glenn by mal vyniesť nákladný lunárny lander Blue Moon, ale zatiaľ nie je isté, kedy k tomu príde. Na október je naplánovaný štart landera Nova-C na misiu IM-3, ale netrúfam si odhadnúť, či a prípadne ako sa na tomto termíne prejaví neúspech misie IM-2. V novembri by sme sa mohli dočkať misie landera Griffin od spoločnosti Astrobotic. Na rok 2025 boli naplánované aj ďalšie misie lunárnych landerov, ale v súčasnej situácii nie je možné zistiť, či sa tieto plány stihnú zrealizovať. Ide napríklad o bezpilotnú výpravu upravenej lode Starship, izraelsko-nemecký lander LSAS či izraelský Beresheet 2.

(RR)

Vizitka

publicista a popularizátor kozmonautiky

Dušan Majer | publicista a popularizátor kozmonautiky

Je český publicista a popularizátor kozmonautiky, šéfredaktor webovej stránky o kozmonautike kosmonautix.cz a autor relácií Vesmírne výzvy a Dobývanie vesmíru. Za svoju činnosť bol viac ráz ocenený Akadémiou vied Českej republiky za popularizáciu vedy. V súčasnosti pôsobí vo Hvezdárni a planetáriu Brno.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup