Ide o najrýchlejší rast, aký bol kedy v prípade bludných planét alebo planét akéhokoľvek druhu zaznamenaný.
Ilustrácia bludnej planéty Cha 1107-7626. Zdroj: ESO. Credit: ESO/L. Calçada/M. Kornmesser
Astronómovia zaznamenali v prípade takzvanej bludnej planéty obrovský rastový špurt. Na rozdiel od planét v našej slnečnej sústave neobiehajú tieto objekty okolo hviezd, ale voľne plávajú. Nové pozorovania pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope) Európskeho južného observatória (ESO) odhalili, že táto voľne plávajúca planéta pohlcuje plyn a prach zo svojho okolia rýchlosťou 6 miliárd ton za sekundu. Ide o najrýchlejší rast, aký bol kedy v prípade bludných planét alebo planét akéhokoľvek druhu zaznamenaný, čo poskytuje cenné informácie o tom, ako sa tieto planéty formujú a ako rastú.
„Ľudia si možno predstavujú planéty ako pokojné a stabilné svety, ale vďaka tomuto objavu vidíme, že objekty s planetárnou hmotnosťou voľne plávajúce vesmírom môžu byť vzrušujúcimi miestami,“ hovorí Víctor Almendros-Abad, hlavný autor novej štúdie a astronóm z Astronomického observatória v Palerme, Národného inštitútu pre astrofyziku (INAF) v Taliansku.
Bludná planéta Cha 1107-7626
Novoskúmaný objekt, ktorého hmotnosť je päťkrát až desaťkrát väčšia než hmotnosť Jupitera, sa nachádza vo vzdialenosti asi 620 svetelných rokov v súhvezdí Chameleóna. Bludná planéta s oficiálnym názvom Cha 1107-7626 sa stále formuje a je vyživovaná okolitým diskom plynu a prachu. Tento materiál neustále padá na voľne plávajúcu planétu, čo je proces známy ako akrécia. Skupina pod vedením Almendrosa-Abada však teraz zistila, že rýchlosť, akou mladá planéta akreuje, nie je stála.
V auguste 2025 sa planéta zväčšovala asi osemkrát rýchlejšie než len niekoľko mesiacov predtým, a to až rýchlosťou šesť miliárd ton za sekundu. „Ide o najsilnejšiu akréciu, aká bola kedy pri objekte planetárnej hmotnosti zaznamenaná,“ uviedol Almendros-Abad.
Pozrite si
Objav stiera hranicu medzi hviezdami a planétami
Objav, ktorý bol prijatý na publikovanie v časopise The Astrophysical Journal Letters, bol urobený pomocou spektrografu X-shooter na ďalekohľade VLT ESO, ktorý sa nachádza v čilskej púšti Atacama. Skupina tiež využila dáta z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba, ktorý prevádzkujú americké, európske a kanadské vesmírne agentúry, a archívne dáta zo spektrografu SINFONI na ďalekohľade VLT ESO.
Táto infračervená snímka, vytvorená teleskopom ESO VISTA (Visible and Infrared Survey Telescope for Astronomy), ukazuje polohu bludnej planéty Cha 1107-7626 na oblohe. Planéta je bodom umiestneným presne v strede snímky. Zdroj: ESO/Meingast et al.
„Pôvod bludných planét zostáva otvorenou otázkou. Sú to objekty s najnižšou hmotnosťou, ktoré vznikli ako hviezdy, alebo obrie planéty vyhodené zo svojich rodných systémov?“ pýta sa spoluautor Aleks Scholz, astronóm z Univerzity v St. Andrews vo Veľkej Británii. Výsledky naznačujú, že aspoň niektoré bludné planéty môžu mať podobnú dráhu vzniku ako hviezdy, pretože podobné výbuchy akrécie boli pozorované už skôr pri mladých hviezdach. Ako vysvetľuje spoluautorka Belinda Damianová, astronómka z Univerzity v St. Andrews: „Tento objav stiera hranicu medzi hviezdami a planétami a umožňuje nám nahliadnuť do najranejších fáz vzniku bludných planét.“
Stopy o povahe akrečného procesu
Porovnaním svetla vyžarovaného pred výbuchom a počas neho získali astronómovia stopy o povahe akrečného procesu. Je pozoruhodné, že magnetická aktivita hrala zrejme úlohu pri poháňaní dramatického pádu hmoty, čo bolo doteraz pozorované len pri hviezdach. To naznačuje, že aj objekty s nízkou hmotnosťou môžu mať silné magnetické polia schopné poháňať takéto akrečné javy. Skupina tiež zistila, že chemické zloženie disku okolo planéty sa počas akrécie zmenilo, pričom počas nej bola detegovaná vodná para, predtým však nie. Tento jav bol pozorovaný pri hviezdach, doteraz však nikdy pri planéte.
Voľne sa pohybujúce planéty je ťažké detegovať, pretože sú veľmi slabé, ale pripravovaný ďalekohľad ESO ELT (Extremely Large Telescope) by to mohol zmeniť. Jeho výkonné prístroje a obrovské hlavné zrkadlo umožní astronómom objaviť a študovať viac týchto osamelých planét, čo im pomôže lepšie pochopiť, do akej miery sa podobajú na hviezdy. Ako hovorí spoluautorka štúdie a astronómka ESO Amelia Bayová: „Myšlienka, že planetárny objekt sa môže správať ako hviezda, je úchvatná a pozýva nás zamyslieť sa, aké by mohli byť svety mimo toho nášho v počiatočných fázach svojho vývoja.“
Tento výskum bol predstavený v článku s názvom Discovery of an Accretion Burst in a Free-Floating Planetary-Mass Object v časopise The Astrophysical Journal Letters (doi:10.3847/2041-8213/ae09a8).
Zdroj: TS ESO
(zh)
