Znamená to, že tieto planéty majú skalnatý povrch schopný udržať tekutú vodu. Najbližšia z nich je asi 20 svetelných rokov od Zeme. Vedci k tomuto zisteniu prišli analýzou dát z Keplerovho teleskopu a z Európskej vesmírnej agentúry. Svoju štúdiu zverejnili v The Astronomical Journal.
Ilustračný obrázok Keplerovho teleskopu. Zdroj: NASA-Ames Research Center. Autori: W. Stenzel / D. Rutter
Vesmírny Keplerov teleskop NASA monitoroval hviezdy a planéty v hlbokom vesmíre deväť rokov. Primárnym cieľom tejto misie bolo pokúsiť sa odhadnúť, koľko je v našej galaxii planét veľkosti Zeme na obežných dráhach podobných Slnku. Keplerov teleskop našiel vyše 2 600 exoplanét, čiže planét podobných Zemi. Teraz vedci z NASA, vesmírnych agentúr a univerzít z celého sveta použili aj novšie údaje z Európskej vesmírnej agentúry a jej misie Gaia, ktorá mapuje trojrozmernú mapu našej galaxie. Pomocou dvoch metód a výpočtov prišli k novému údaju, podľa ktorého je v našej galaxii zhruba 300 miliónov obývateľných planét.
Toto číslo je hrubým konzervatívnym odhadom, „môže ich byť oveľa viac a najbližšia z nich je od nás 20 svetelných rokov,“ stojí v tlačovej správe NASA. „Keplerov teleskop nám už povedal, že existujú miliardy planét, ale teraz vieme, že veľká časť z nich môže byť skalnatá a obývateľná,“ uvádza v nej Steve Bryson, výskumník NASA a hlavný autor štúdie.
„Aj keď tento výsledok nie je ani zďaleka konečnou hodnotou a voda na povrchu planéty je iba jedným z mnohých faktorov podporujúcich život, je nesmierne vzrušujúce, že sme s veľkou istotou a presnosťou vypočítali, že tieto planéty sú bežné,“ vysvetľuje Steve Bryson.
Podľa odhadov NASA sa v našej galaxii Mliečna dráha nachádza približne 100 až 400 miliárd hviezd. Okolo každej z nich pravdepodobne krúži najmenej jedna planéta – to znamená, že sú tu pravdepodobne biliardy planét. Vzhľadom na tieto východiská sa 300 miliónov potenciálne obývateľných planét už nejaví ako závratné číslo.
Je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú, či na planéte môže byť život, a to vrátane jej atmosféry a chemického zloženia. Vedci sa v tejto štúdii pre získanie pravdepodobnejšieho výsledku zamerali na niekoľko základných požiadaviek. Planéta musí byť v takzvanej obývateľnej zóne, čiže v oblasti vesmíru, kde sú hviezdne podmienky dostatočne priaznivé pre život, aký poznáme na Zemi. Predpokladá sa, že Mars leží na vonkajšom okraji takejto zóny.
Vďaka projektu Gaia, projektu Európskej vesmírnej agentúry, mali vedci k dispozícii pravdepodobnejšie údaje o teplote a energii, ktoré dané planéty absorbujú z hviezd, okolo ktorých krúžia. Predchádzajúce odhady počtu obývateľných planét to totiž neodrážali. Vedci hľadali hviezdy podobné nášmu Slnku podľa ich veku a teploty, čiže také, ktoré by neboli príliš horúce ani aktívne. Hľadali tiež exoplanéty (planéty podobné Zemi) s podobným polomerom, ako má zemeguľa. Vybrali tie, ktoré by mohli byť kamenné. Zohľadnili tiež vzdialenosť každej planéty od jej hviezdy, teda to, aby k nej nebola príliš blízko, lebo teplo by mohlo odparovať vodu, ale ani príliš ďaleko, lebo voda na nej by mohla zmrznúť.
„Vždy sme však vedeli, že definovať obývateľnosť planéty podľa jej fyzickej vzdialenosti od hviezdy, aby nebola príliš horúca alebo studená, nie je dostačujúce. Údaje Gaie o hviezdach nám umožnili pozerať sa na tieto planéty a ich hviezdy úplne novým spôsobom,“ hovorí vedec a spoluautor štúdie NASA Ravi Kopparapu.
Hľadanie exoplanét chcú spresňovať
Po výpočte so všetkými dostupnými faktormi vedci použili konzervatívny odhad, že 7 percent hviezd podobných Slnku môže hostiť obývateľné planéty s 0,5- až 1,5-násobkom hmotnosti Zeme. Podľa vedcov však táto miera môže dosiahnuť až 75 percent.
NASA chce spolu s ďalšími vesmírnymi agentúrami pokračovať v zdokonaľovaní odhadu obývateľných planét v budúcom výskume. V súčasnosti je misia NASA TESS najnovším lovcom exoplanét. Ide o satelit, ktorý odštartoval do vesmíru 18. apríla 2018 na palube rakety SpaceX Falcon 9. Hviezdy, ktoré možno pozorovať prostredníctvom TESS, sú 30- až 100-krát jasnejšie ako tie, ktoré sa dali pozorovať prostredníctvom Keplerovho teleskopu, a monitoruje 400-krát väčšiu oblasť oblohy ako Keplerov teleskop. Astronómovia skrátka pracujú so stále presnejšími prístrojmi a údajmi, tým pádom sú aj ich odhady stále presnejšie.
Zdroje: The Astronomical Journal, CNN , Sky&Telescope
