Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nie jedna, hneď dve kométy. Posledné zatmenie Slnka prinieslo prekvapenie

VEDA NA DOSAH

Kométu s označením SOHO-5008 zachytili slovenskí aj českí fotografi.

Širokouhlý záber slnečnej koróny spolu s kométou SOHO-5008 pri úplnom zatmení Slnka 8. apríla 2024 z mexického Duranga. Foto: P. Horálek/FÚ v Opave, J. Kujal/ASHK, M. Hlaváč.

V pondelok 8. apríla 2024 nastalo nad územím Mexika, USA a Kanady dlho avizované úplné zatmenie Slnka. Úkaz pozorovali stámilióny pozorovateľov z celého sveta. V priebehu tohto, na niektorých miestach viac ako 4-minútového slnečného zatmenia, sa na oblohe okrem slnečnej koróny dali pozorovať všetky jasné planéty slnečnej sústavy a tiež kométa 12P/Pons-Brooks.

Veľkým prekvapením sa pre astronómov i fotografov stala druhá kométa, ktorá bola objavená len niekoľko hodín pred samotným úkazom na družicových snímkach, pozorovateľná bola len niekoľko hodín a nad Slnkom sa potom úplne vyparila. Túto kométu s označením SOHO-5008 zachytil aj Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave, ktorý sa úkaz vydal pozorovať do mexického Duranga.

Krásne spojenie kométy a zatmenia

Tohtoročné úplné zatmenie Slnka bolo lákavé pre mnoho fotografov aj astronómov z viacerých dôvodov. Jedným z nich bol záznam kométy na dennej oblohe, keď sa vďaka šeru v tieni Mesiaca dajú pozorovať objekty, ktoré na bežnej dennej oblohe prežiaria slnečný svit.

V minulých rokoch boli kométy počas úplných zatmení Slnka zachytené náhodou a astronómovia sa o nich dozvedeli len krátko pred úkazom. V prípade tohtoročného zatmenia bola hlavným lákadlom periodická kométa 12P/Pons-Brooks. Tá sa nachádzala uhlovo blízko planéty Jupiter a na vhodne pripravené fotografické aparatúry ju nebol problém zaznamenať. Nie všetkým sa to však podarilo – na mnohých miestach v páse zatmenia bolo nepriateľom oblačné počasie.

Kométa SOHO-5008 na snímke koronografu LASCO C2 družice SOHO. Foto: NASA/ESA.

Kométa SOHO-5008 na snímke koronografu LASCO C2 družice SOHO. Foto: NASA/ESA.

Prekvapením bola druhá kométa

O to väčšie bolo ale prekvapenie, keď sa ukázalo, že okrem avizovanej kométy Pons-Brooks sa pri Slnku objavila počas jeho zatmenia ešte druhá kométa, ktorá dostala označenie SOHO-5008. Tá bola objavená len krátko pred zatmením a v priebehu úkazu naprieč Mexikom, USA a Kanadou sa postupne nad Slnkom rozpadala. Krátko po druhej hodine v noci sa 9. apríla nad Slnkom úplne vyparila.

„Kométu SOHO-5008 objavil astronóm Worachate Boonpold na snímkach SOHO ešte pred zatmením. Karl Battams z Naval Research Lab následne astronómov upozornil, že by mohla byť dostatočne jasná, aby sa dala zachytiť aj počas úplného zatmenia Slnka. Prvú snímku kométy publikoval čínsky astronóm Lin Zixuan, ktorý ju na základe neistej predpovede našiel na svojich snímkach zatmenia Slnka nasnímaných pri Third Connecticut Lake,“ spomína na vzrušujúcu anabázu objavu kométy Horálek.

Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave sa na expedíciu vydal s Josefom Kujalom z Astronomickej spoločnosti v Hradci Králové a Milanom Hlaváčom.

„O kométe som sa dozvedel až o niekoľko hodín neskôr, a pretože som fotografoval okrem iného aj široké pole na sérii rôznych expozícií, bolo mi jasné, že by som ju mohol mať na svojich snímkach tiež. A ako sa ukázalo, bola tam,“ dodáva Horálek.

„Zachytiť kométu počas úplného zatmenia Slnka je vzácne,“ opisuje Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave, ktorému sa podarilo kométu SOHO-5008 fotograficky zachytiť počas pozorovania z mexického Duranga. „Za posledných 1600 rokov sa takéto pozorovanie podarilo len sedemkrát, pričom päť z týchto siedmich prípadov boli kométy viditeľné iba voľným okom a posledné dva prípady – z rokov 2008 a 2020 – boli úspechy rýdzo fotografické.“

Vďaka novodobej technike objavujeme množstvo komét

Za týmto úspechom stojí práve prudký vývoj fotografickej techniky spolu s pohotovým konaním astronómov prezerajúcich dáta z družíc, napríklad zo Solar and Heliospheric Observatory (SOHO), ktorá má na svojej palube tzv. koronografy zobrazujúce slnečnú korónu aj hviezdy a planéty okolo zakrytého Slnka.

Práve na týchto kamerách bývajú často objavované kométy tzv. Kreutzovej skupiny, ktoré sa pohybujú na samovražedných dráhach končiacich nad povrchom Slnka. Odborníci predpokladajú, že jadrá týchto komét kedysi tvorili jedno veľké kometárne jadro, ktoré sa vplyvom slnečných slapových síl rozpadlo a jeho fragmenty postupne pri svojich preletoch blízko Slnka zanikajú.

Počas doby svojho pôsobenia od mája roku 1996 sa podarilo vďaka SOHO objaviť vyše 5000 komét, z ktorých mnohé patria práve do Kreutzovej skupiny.

Zdroj: FÚ v Opave

(JM)

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky