Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Nenechajte si ujsť svietiace nočné oblaky

VEDA NA DOSAH

Objavujú sa hlavne v júni a v prvej polovici júla pred polnocou a pred svitaním.

Nočné svietiace oblaky nad hladinou rybníka Hrádek z 5. júla 2020. Foto: Petr Horálek Zdroj: Fyzikálný ústav Sliezskej univerzity v Opave

Nočné svietiace oblaky nad hladinou rybníka Hrádek z 5. júla 2020. Foto: Petr Horálek Zdroj: Fyzikálny ústav Sliezskej univerzity v Opave

Platforma Astrofyzikálne proGResy z Opavy, komunikačná základňa európskych projektov, ktoré sa riešia vo Fyzikálnom ústave Sliezskej univerzity v Opave, upozorňuje, že už teraz, teda pred príchodom letného slnovratu, ktorý nastane 21. júna o 11. hodine 14. minúte SELČ, sa zvyšuje aktivita takzvaných nočných svietiacich oblakov. Môžu sa objavovať až do začiatku augusta.

Ako je možné, že oblaky v noci svietia

Názov nočné svietiace oblaky je odvodený z anglického Noctilucent Clouds (NLC). Oproti bežným oblakom, ktoré sa nachádzajú vo výške maximálne 15 kilometrov (búrkové oblaky ojedinele až vo výške 20 kilometrov), sú nočné svietiace oblaky omnoho vyššie – v mezosfére, čiže asi 85 kilometrov nad zemským povrchom.

Nočné svietiace oblaky vznikajú nabaľovaním ľadových kryštálikov na častice prachu, ktoré v tejto výške zanechal meteorický prach, sopečné erupcie (veľký výskyt NLC na začiatku tohto roku na južnej pologuli spôsobil prach zo sopky Tonga), ale aj priemyselná ľudská činnosť.

Ľad sa v uvedenej výške vytvára predovšetkým reakciou atmosférického kyslíka s vodíkom pod vplyvom slnečného žiarenia, fotochemickým rozpadom metánu alebo aj z vody, ktorú sem vynesú turbulencie. Riedke oblaky sa vytvárajú iba vtedy, ak je v mezosfére ustálená teplota okolo -130° Celzia, čo sa stáva v období letného slnovratu (čiže na severnej pologuli je to v týždňoch okolo 21. júna).

Svietiace oblaky možno vidieť pred polnocou a pred svitaním

Nočné oblaky priamo nesvietia, ale rozptyľujú žiarenie zo Slnka, keď sa nachádza pod obzorom. Pretože oblaky ležia vo výške okolo 85 kilometrov, dá sa ľahko vypočítať, že Slnko musí ležať v hĺbke asi 6° – 16° pod obzorom, keď je už u nás hlboký súmrak. Nočné svietiace oblaky sa preto objavujú hlavne v júni a v prvej polovici júla, a to prevažne nad severným obzorom a neskoro večer medzi 22. hodinou a polnocou a skoro ráno medzi 2. a 4. hodinou.

Ich výskyt nie je istý každú noc, preto ich treba buď neustále vyzerať, alebo sledovať webkamery smerujúce na severný obzor.

Ak o tento úkaz nechcete prísť, môžete sa zaregistrovať na odber správ upozorňujúcich na viditeľnosť NLC oblakov na stránke http://ukazy.astro.cz/nlc-registrace.php.

O Astrofyzikálnych proGResoch z Opavy

Ide o komunikačnú platformu európskych projektov, ktoré sa riešia vo Fyzikálnom ústave Sliezskej univerzity v Opave. Zameriava sa na informovanie o výsledkoch práce opavských astrofyzikov a teoretických fyzikov, predovšetkým v oblasti teórie relativity a gravitácie.

Viac informácií nájdete na progresy.physics.cz.

Zdroj: TS Astrofyzikálne proGResy z Opavy
(GL)

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky