Vedci našli dôkazy, podľa ktorých Malý Magellanov mrak netvorí len jedna galaxia, ale dve. Asi ho budú musieť premenovať.
Magellanove mraky. Zdroj: ESO/A. Santerne
Veľký medzinárodný tím astronómov a astrofyzikov našiel dôkazy, podľa ktorých Malý Magellanov mrak netvorí len jedna galaxia, ale dve, pričom jedna zakrýva druhú.
Za jasnej noci sa Veľký Magellanov mrak a Malý Magellanov mrak javia ako dve svetlé šmuhy na južnej oblohe. O týchto galaxiách kolovali príbehy naprieč rôznymi kultúrami. Napríklad v legendách domorodých Austrálčanov predstavujú starší pár, ktorý kempuje pozdĺž rieky. Pre etnikum Sotho v Južnej Afrike zas znázorňujú stopy nebeských zvierat.
Dnes vieme, že tieto útvary sú v skutočnosti dve trpasličie nepravidelné galaxie, ktoré spolu s našou Mliečnou cestou patria k Miestnej skupine galaxií. Oba Magellanove mraky astronómovia intenzívne študovali, aby pochopili, ako sa iné galaxie líšia od našej.
Magellanove mraky
Veľký Magellanov mrak je nepravidelnou galaxiou s náznakmi špirálových ramien. Vnútri sa nachádza hmlovina Tarantula, oblasť H II – svietiaca hmlovina –, mračná plynu, prachu, mladé hviezdokopy a zvyšky supernov. Veľký Magellanov mrak je viditeľný voľným okom z južnej pologule.
Malý Magellanov mrak je trpasličia nepravidelná galaxia a obieha okolo našej Galaxie. Obsahuje asi miliardu hviezd.
Pomenované sú podľa moreplavca Fernãa de Magalhães (angl. Ferdinanda Magellana), ktorý Veľký aj Malý Magellanov mrak pozoroval počas plavby okolo sveta, na ktorú vyrazil v roku 1519.
Magellanove mraky. Zdroj: Simon Capone
Sú dva, nie jeden
Koncom osemdesiatych rokov 20. storočia sa objavili prvé dôkazy naznačujúce, že Malý Magellanov mrak netvorí jedna trpasličia galaxia, ale dve. Aby sa výskumníci dozvedeli viac a potvrdili predpoklady, rozhodli sa preskúmať údaje z vesmírneho observatória Gaia Európskej vesmírnej agentúry, ktoré im umožnilo odhadnúť priemernú rýchlosť hviezd v rôznych častiach Malého Magellanovho mraku. Za posledné desaťročie Gaia zaznamenala takéto údaje pre viac ako miliardu hviezd v celej Mliečnej ceste s bezprecedentnou presnosťou.
Astronómka Claire Murray zo Space Telescope Science Institute a jej kolegovia sledovali pohyb oblakov plynu a mladých hviezd, ktoré sa v nich nedávno vytvorili, a našli dôkazy o dvoch hviezdnych škôlkach, vzdialených tisíce svetelných rokov od Zeme. Meraním toho, koľko svetla z dvoch mrakov absorbuje prach medzi nimi a Zemou, vypočítali, že jeden je vzdialenejší ako druhý.
Pre sledovanie plynu využili austrálsky rádioteleskop Square Kilometer Array Pathfinder, pozostávajúci z 36 parabol, z ktorých každá má priemer 12 metrov. S ním preskúmali rádiové vlny. Vedcom sa podarila určiť poloha a rýchlosť tisícov mladých hviezd mladších ako 10 miliónov rokov. Analyzovali údaje aj z APOGEE, z dvoch ďalekohľadov umiestnených v Novom Mexiku.
Malý Magellanov mrak. Zdroj: ESO/VISTA VMC
Bude potrebovať nové meno
Výskumníci zistili, že obe časti Malého Magellanovho mraku majú rôzne rýchlosti. Predpokladajú, že sú od seba vzdialené 16 000 svetelných rokov, čo je viac ako polovica vzdialenosti medzi Zemou a stredom Mliečnej cesty. Obe časti majú približne rovnakú hmotnosť a interagujú s Veľkým Magellanovým mrakom.
Bližšia z týchto dvoch galaxií je vzdialená od nás asi 199 000 svetelných rokov, zatiaľ čo vzdialenejšia asi 215 000 svetelných rokov. Ak aj ďalšie štúdie potvrdia, že Malý Magellanov mrak pozostáva z dvoch častí, odborníci budú musieť prehodnotiť jeho názov. Plánujú tak urobiť na valnom zhromaždení Medzinárodnej astronomickej únie v Kapskom Meste v Južnej Afrike v auguste 2024.
Zdroj: Phys, Science, VND, Harvard
(JM)
