Napínavý manéver začne o 21.27 nášho času 18. februára. Ak sa podarí, Perseverance môže uľahčiť prieskum Marsu budúcej ľudskej posádke.
Vizualizácia pristátia rovera Perseverance na Marse. Zdroj: NASA
„Rover Perseverance, v preklade Vytrvalosť, má hľadať stopy starodávneho mikrobiálneho života. Je nádejou, že zodpovie otázku, či bol kedysi na Marse život, a ak áno, tak v akej podobe,” objasňuje na svojom portáli NASA.
Rover Vytrvalosť je vybavený siedmimi technológiami, ktoré pomôžu pripraviť pôdu pre budúci prieskum Marsu ľuďmi. Robili na nich nielen vedci z USA, ale aj iné národné a multinárodné tímy.
● V Nórsku zostrojili radar RIMFAX na prieskum podpovrchových vrstiev do hĺbky 10 metrov, medzi iným aj ľadu, ktorý by sa v nich mohol skrývať.
● Španielsko poskytlo súbor senzorov s názvom MEDA. Má zaznamenávať optické vlastnosti prachových častíc v atmosfére, ale aj rýchlosť a smer vetra, vlhkosť, teplotu vzduchu a ďalšie atmosférické parametre.
● USA, Francúzsko a Španielsko sa spolu podpísali pod SuperCam, súbor prístrojov, t. j. fotoaparátu, laseru a spektrometrov. Jeho cieľom je hľadať v kameňoch a pôde organické zlúčeniny, ktoré by mohli súvisieť s minulým životom na Marse. Je natoľko citlivý, že dokáže identifikovať chemické a minerálne zloženie veľkosti bodky spravenej ceruzkou až vo vyše 7-metrovej vzdialenosti.
● PIXL, röntgenový spektrometer, zas dokáže identifikovať chemické prvky v hmote veľkosti zrnka soli. PIXL má aj fotoaparát, ktorý sníma veľmi zblízka textúry hornín a pôdy. Aj tento prístroj má za cieľ hľadať dôkazy minulého mikrobiálneho života na Marse.
● MOXIE otestuje spôsob, akým by budúci prieskumníci Marsu mohli vyrábať z CO2 z marťanskej atmosféry kyslík pre pohon a dýchanie. CO2 tvorí v atmosfére Marsu 96 percent, kyslík iba 0,13 percenta (v zemskej atmosfére je 21 percent kyslíka).
● Mastcam-Z je systém kamier a fotoaparátov, ktoré dokážu zväčšovať, zaostrovať a snímať 3D obrázky i videá vysokou rýchlosťou, čo umožňuje podrobne preskúmať vzdialené objekty. Mal by zaznamenávať nielen obrázky hornín, minerálov a marťanského povrchu, ale aj oblaky, udalosti zvyšujúce prach a astronomické javy.
● SHERLOC je systém kamier spektrometrov a laserov určených na hľadanie organických látok a minerálov zmenených vodným prostredím, ktoré môžu byť tiež známkami minulého mikrobiálneho života.
Veľké očakávania prináša vôbec prvý mimozemský vrtuľník (na obrázku) s názvom Ingenuity, ktorý na Mars cestuje pripevnený k brušku rovera. Váži 1,8 kg a na Marse by mal vzlietnuť päťkrát do výšky 3 – 10 metrov na 90 sekúnd. Roveru mal by pomôcť vyhľadávať miesta na prieskum.
Pristávanie je 7 minút hrôzy
No najprv musí Perseverance perfektne absolvovať pristátie na Marse, ktoré po skúsenostiach s inými sondami odborníci nazývajú aj 7 minút hrôzy. Úspech totiž závisí od množstva faktorov, ktoré musia do seba dobre zapadnúť. Napínavý je nielen prelet atmosférou Marsu, ale aj správne rozvinutie padáka v správnom čase či aktivácia radaru a navigácie, ktoré bezpečnému pristátiu napomáhajú.
Otázky aj nádej
Cieľom pristátia rovera Perseverance je kráter Jezero (s priemerom 45 km), presnejšie miesto, kde sa doň podľa vedcov pred vyše 3,5 miliardami rokov vlievala rieka. Vedci predpokladajú, že toto miesto môže uchovať známky života z troch rôznych prostredí, a to od potokov a menších jazier až po samotné jazero, ktorého existenciu dosvedčujú snímky tohto krátera.
Vzorky zozbieraných materiálov rover nechá na určených miestach, kde ich v roku 2026 vyzdvihne ďalší rover. Uloží ich do sondy, ktorá ich dopraví na obežnú dráhu Marsu, odkiaľ ju prevezme ďalšia sonda a tá sa s nimi vráti na Zem.
O prieskum Marsu je záujem ako nikdy predtým. Od 9. februára tohto roku krúži po obežnej dráhe Marsu sonda Spojených arabských emirátov s názvom Amal (Nádej). O deň neskôr sa k nej pripojila čínska sonda Tchien-wen-1 (v preklade Otázky nebesiam). Kým Amal má v pláne ostať na obežnej dráhe červenej planéty dva roky, Tchien–wen-1 by mal v máji vyslať rover k inému marťanskému kráteru s názvom Utopia. V každom prípade o zábery z Marsu teraz nebude núdza.
Zdroje: NASA, CNN
