Plynný obor sa nachádza asi 262 svetelných rokov od Zeme.
Predstava exoplanéty LTT 9779 b. Zdroj: Ricardo Ramírez Reyes (Universidad de Chile)
V posledných rokoch sme svedkami neuveriteľného pokroku v oblasti astronómie a výskumu exoplanét. Novým unikátnym prírastkom do tejto rodiny je nedávny objav Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Je ním najžiarivejšia exoplanéta s tajomnými kovovými oblakmi.
Exoplanéta ako žiadna iná
Exoplanétu, ktorá dostala názov LTT 9779 b, pôvodne objavil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) počas pozorovania vzdialených hviezd v rámci misie TESS ešte v roku 2020. Exoplanétu vybrali na bližšie skúmanie, ktoré vykonal tím odborníkov z agentúry ESA.
Množstvo svetla odrazeného objektmi (miera odrazivosti) je známa pod pojmom albedo. Väčšina planét má nízke albedo pre tmavé a drsné povrchy alebo pre atmosféry, ktoré svetlo absorbujú. Ľadové objekty, ako je Saturnov mesiac Enceladus a Jupiterov mesiac Európa, a reflexné oblaky Venuše sú jedinými známymi výnimkami. Teraz k nim pribudla aj skúmaná exoplanéta.
Merania vedeckého tímu odhalili, že LTT 9779 b odráža až 80 percent svetla hviezdy, okolo ktorej obieha, čím prevyšuje vysokú odrazovú schopnosť Venuše. Po Mesiaci je Venuša najjasnejším objektom na našej nočnej oblohe a jej oblaky odrážajú asi 75 percent slnečného svetla. Na porovnanie Zem odráža približne 30 percent.
„Zatiaľ čo väčšina exoplanét má matný povrch podobný horninám, táto nová exoplanéta odráža svetlo s leskom podobným diamantom,“ vysvetlila Emma Rodriguezová.
Umelecká predstava o planéte obiehajúcej svoju hviezdu. Zdroj: ESO/L. Calçada/N. Risinger
Najväčšie zrkadlo
Exoplanéta LTT 9779 b je najväčším zrkadlom vo vesmíre, ktoré astronómovia doteraz zaznamenali.
Nachádza sa asi 262 svetelných rokov od Zeme. Je to plynný obor s veľkosťou Neptúna, ktorý obieha okolo hviezdy podobnej Slnku vo veľmi blízkej vzdialenosti – rok tam trvá len 19 hodín. Pre tesnú blízkosť hviezdy je exoplanéta veľmi horúca, pričom denné teploty podľa odborníkov dosahujú až 2 000 stupňov Celzia.
Teploty nad 100 stupňov Celzia sú však všeobecne príliš horúce na to, aby sa nad povrchom vytvorili oblaky. LTT 9779 b je taká horúca, že by na nej nemali existovať žiadne. Ako je teda možné, že tam sú?
„Bola to naozaj hádanka, kým sme si neuvedomili, že by sme mali o tejto tvorbe oblakov uvažovať rovnakým spôsobom ako o kondenzácii vody v kúpeľni po horúcej sprche,“ povedala Vivien Parmentierová, spoluautorka štúdie.
Podobným kumulovaním pár pravdepodobne vznikajú oblaky na exoplanéte napriek tomu, že je taká horúca. Odborníci zistili, že sú navyše zložené z kremičitanov a kovov, ako je titán.
Oblaky zložené z kovu
Kovové oblaky môžu byť kľúčom k tomu, ako dokáže planéta existovať napriek tomu, že je tak blízko svojej hviezdy. Planéty vo veľkosti Neptúna sa totiž zvyčajne nenachádzajú tak blízko, pretože žiarenie z hviezdy narúša ich atmosféru.
„Oblaky tejto exoplanéty pravdepodobne odrážajú svetlo a bránia tak prílišnému zahrievaniu. Navyše kovy v atmosfére sú ťažké, a preto je neľahké ju narušiť,“ uviedol prvý autor štúdie Hoyer. Astronómovia plánujú zvláštnu exoplanétu pozorovať ďalej s Vesmírnym ďalekohľadom Jamesa Webba a Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom, aby zistili viac o zložení jej atmosféry.
(JM)
