Dňa 27. júla 2018 nás čaká hlavná astronomická udalosť roka, ktorá bude pozorovateľná aj z nášho územia. Bude to úplné zatmenie Mesiaca. Predchádzajúce, iba čiastočné zatmenie Mesiaca, pozorovateľné aj zo Slovenska, nastalo 7. augusta 2017, takže približne po roku budeme môcť opäť sledovať tento zaujímavý astronomický úkaz. Toto zatmenie ale bude výnimočné nielen v tom, že bude úplné, ale aj v tom, že ide o najdlhšie zatmenie Mesiaca tohto storočia.
„Zatmenia Slnka a Mesiaca jednoznačne patria k tým najpútavejším astronomickým udalostiam. Zatmenie vo všeobecnosti nastáva vtedy, keď sa jeden vesmírny objekt dostane do tieňa druhého vesmírneho objektu. Nemusí pritom nutne ísť o také zatmenie, ktoré je pozorovateľné iba z našej planéty,“ vysvetľuje RNDr. Zoltán Garai, PhD., vedecký pracovník Astronomického ústavu SAV. Dosť známe je podľa neho napr. zatmenie Slnka zo 17. augusta 2013, ktoré nastalo na planéte Mars vďaka mesiacu Phobos a ktoré bolo zaznamenané kamerou na palube rovera Curiosity (Obrázok č. 1). „Pri zatmeniach Slnka ale musí platiť podmienka, že tieniaci objekt a zatienený objekt musia mať podobný zdanlivý priemer na oblohe. Ako príklad môžeme spomenúť, že planéta Venuša nespôsobí zatmenie Slnka, pretože jej zdanlivý priemer v čase, keď je najbližšie k Zemi, je zhruba 30-krát menší ako zdanlivý priemer Slnka. V prípade Venuše preto môžeme hovoriť iba o prechode pred diskom Slnka.“
Obrázok č. 1 – Zatmenie Slnka na planéte Mars, 17. augusta 2013 (Zdroj: https://www.livescience.com/60037-do-other-planets-have-solar-eclipses.html)
Ako ďalej vysvetľuje odborník, pojem „zatmenie“ sa najčastejšie používa pri zatmení Slnka alebo Mesiaca. „Aj keď ide o rozdielne astronomické javy, oba úkazy majú spoločnú príčinu a tou je obeh Mesiaca okolo Zeme. Mesiac obehne našu planétu po mierne eliptickej dráhe raz za 27 dní, 7 hodín, 43 minút a 11 sekúnd. Táto obežná doba Mesiaca sa nazýva siderickou a je meraná voči hviezdam. Vďaka obehu Mesiaca okolo Zeme nastane z času na čas situácia, kedy sa Slnko a Mesiac dostanú na jednu líniu s našou planétou. Len vtedy totiž môže vzniknúť zatmenie Slnka alebo Mesiaca. Keby neboli žiadne ďalšie okolnosti, v priebehu siderickej obežnej doby Mesiaca by nastalo jedno zatmenie Slnka a jedno zatmenie Mesiaca. Dôvodom, prečo tomu tak nie je, je skutočnosť, že rovina dráhy Mesiaca je sklonená voči rovine obehu Zeme okolo Slnka, teda voči tzv. ekliptike, pod uhlom s hodnotou cca 5°. Obežná dráha Mesiaca okolo Zeme preto pretína ekliptiku iba v dvoch bodoch, v tzv. uzloch.“
Bod, ktorým vstupuje Mesiac pri svojom obehu nad ekliptiku, sa nazýva vzostupný uzol, bod ktorým Mesiac klesá pod ekliptiku, sa nazýva zostupný uzol (Obrázok č. 2). „Mesiac teda musí byť v blízkosti vzostupného alebo zostupného uzla svojej dráhy na to, aby vzniklo zatmenie Slnka alebo Mesiaca. Nie je ale jedno, kedy je Mesiac pri uzle svojej dráhy. K zatmeniu Slnka (Obrázok č. 3) dochádza, keď sa Mesiac dostane na svojej obežnej dráhe okolo Zeme do tzv. konjunkcie a súčasne sa nachádza v blízkosti uzla svojej dráhy,“ pripomína RNDr. Zoltán Garai, PhD.
Obrázok č. 2 – Obežný pohyb Mesiaca okolo Zeme (Zdroj: Herrmann, 1998)
Konjunkcia je podľa neho poloha nebeského telesa, keď sa nebeské teleso nachádza na tej istej strane Zeme ako Slnko (viď článok Saturn v opozícii).
Obrázok č. 3 – Zatmenie Slnka (Zdroj: astroportal.sk; upravené)
K zatmeniu Mesiaca (Obrázok č. 4) dochádza, keď sa Mesiac na svojej dráhe okolo Zeme dostane do tzv. opozície a súčasne sa nachádza v blízkosti vzostupného alebo zostupného uzla svojej dráhy. Opozícia je poloha nebeského telesa, keď sa nebeské teleso nachádza na opačnej strane Zeme, ako je Slnko (viď článok Saturn v opozícii).
Obrázok č. 4 – Zatmenie Mesiaca (Zdroj: astroportal.sk; upravené)
Aby to nebolo také jednoduché, podotýka ďalej odborník z Astronomického ústavu SAV, uzly mesačnej dráhy sa stáčajú s periódou 18 rokov, 11 dní a 8 hodín. „Po uplynutí tejto doby sa zatmenia opakujú v rovnakom poradí ako predtým. Tento cyklus sa nazýva Saros. Celá séria cyklov Sarosu môže trvať od 1226 do 1550 rokov a vyznačuje sa tým, že mesačný alebo zemský tieň sa pri ďalšom zatmení posunie smerom na sever alebo smerom na juh (Obrázok č. 5).“
Obrázok č. 5 – Posun zemského tieňa počas šiestich po sebe idúcich zatmení Mesiaca v sérii Saros č. 136 (Zdroj: https://eclipse.gsfc.nasa.gov/LEsaros/LEperiodicity.html)
Zatmenie Mesiaca, ktoré nastane 27. júla 2018, je 38. zatmením série Saros č. 129, ktorá začala 10. júna 1351 a skončí 24. júla 2613. „Nebude to hocijaké zatmenie, ale najdlhšie úplné zatmenie Mesiaca v tomto storočí, pretože fáza úplného zatmenia potrvá takmer 104 minút. Len pre porovnanie poznamenáme, že posledné úplné zatmenie Mesiaca, ktoré nastalo 28. septembra 2015, trvalo iba 73 minút. Mimoriadna dĺžka zatmenia je daná tým, že Mesiac bude prechádzať veľmi blízko stredu tieňa Zeme (Obrázok č. 6).“
Obrázok č. 6 – Úplné zatmenie Mesiaca 27. júla 2018 (Zdroj: http://www.suh.sk/)
V prípade priaznivého počasia bude možné jeho celý priebeh pozorovať aj na Slovensku. Časové údaje o zatmení sú v tabuľke v letnom stredoeurópskom čase. Mesiac sa objaví nad horizontom o 20:24, teda práve v čase začiatku čiastočného zatmenia. Ako ukazuje výška Mesiaca v nasledujúcej tabuľke, celé zatmenie sa bude odohrávať pomerne blízko horizontu, preto je ideálne si vyhľadať také miesto, z ktorého budete mať dobrý výhľad na juhovýchodný a južný obzor. „Vďaka nízkej výške nad horizontom bude dobrá príležitosť pre fotografov a lovcov zaujímavých snímok získať nočnú kompozíciu Mesiaca v zatmení spolu so scenériou okolitej krajiny alebo budov. Najväčšia fáza zatmenia, keď Mesiac bude najviac ponorený do tieňa Zeme, nastane o 22:22. Mesiac ale nezmizne úplne ani v tejto najväčšej fáze zatmenia. Pri žiadnom zatmení nie je zatienenie či stmavnutie mesačného disku úplné. Jeho stred je červenkastý a okraj šedý. Spôsobuje to prítomnosť atmosféry Zeme. Keby bola Zem bez atmosféry, bol by tieň Zeme ostro ohraničený, homogénny a nebolo by v ňom Mesiac vidieť,“ vysvetľuje RNDr. Zoltán Garai, PhD.
Pokračuje, že vlastnosti v každom mieste tieňa závisia na tých častiach zemskej atmosféry, ktorými prešli príslušné slnečné lúče. „Tie sa vplyvom zmeny indexu lomu s výškou nad Zemou lámu do jej geometrického tieňa, a to tým viac, čím bližšie k povrchu našej planéty prechádzajú. Prstenec svetla prechádzajúci atmosférou sa natoľko rozšíri, že dokáže slabo osvetliť celý mesačný disk v zemskom tieni. Priebeh hustoty (a teda aj index lomu) vysokej atmosféry a zaprášenie ovzdušia sú veľmi premenné, a preto sú jas a farba Mesiaca pri každom zatmení trochu iné. Z pozorovaní zatmení v minulosti sa zistil súvis medzi veľkosťou tieňa Zeme, jasom a farbou mesačných zatmení na jednej strane a sopečnou a meteorickou aktivitou na strane druhej, ktoré podmieňujú množstvo prachu vo vysokej atmosfére vo výške okolo 100 km, a tým aj ohyb a rozptyl svetla. Pozorovaním mesačných zatmení tak možno zistiť stupeň celkového zaprášenia a znečistenia atmosféry Zeme podľa tzv. Danjonovej škály, ktorá popisuje zafarbenie Mesiaca počas zatmenia. Táto škála má päť stupňov, od L0 (veľmi tmavé zatmenie) po L4 (veľmi jasné zatmenie).“
Situáciu na oblohe nad juhovýchodným, južným a juhozápadným horizontom v čase maxima zatmenia o 22:22 pre pozorovacie stanovište v Banskej Bystrici znázorňujú hviezdne mapky (Obrázky č. 7 a 8).
Obrázok č. 7 – Situácia na oblohe dňa 27. júla 2018 o 22:22 (Zdroj: Stellarium)
„Mesiac sa bude nachádzať v súhvezdí Kozorožec. V blízkosti Mesiaca, smerom k horizontu, bude nápadná svojou červenkastou farbou planéta Mars, ktorá je tiež v opozícii so Slnkom. Západne od nich bude planéta Saturn, ktorá bude v tom čase v súhvezdí Strelec a ešte západnejšie planéta Jupiter, ktorá bude v tom čase v súhvezdí Váhy. S pribúdajúcou fázou zatmenia bude obloha tmavnúť a objavovať sa aj čoraz viac slabších hviezd. Zatmenie skončí v sobotu 28. júla, približne 20 minút po polnoci. Ak by sme z rôznych príčin premeškali túto príležitosť pozorovať úplné zatmenie Mesiaca, ďalšiu šancu budeme mať ráno, 21. januára 2019. Jeho úplná fáza potrvá 102 minút,“ dodal RNDr. Zoltán Garai, PhD.
Obrázok č. 8 – Situácia na oblohe dňa 27. júla 2018 o 22:22 (Zdroj: Stellarium)
Odborný garant textu a ilustrácie poskytol: RNDr. Zoltán Garai, PhD., vedecký pracovník, Astronomický ústav SAV, v. v. i., Tatranská Lomnica a Slovenská ústredná hvezdáreň, Hurbanovo
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ