Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Saturn v opozícii

VEDA NA DOSAH

Obrázok č. 1 – Planéty Slnečnej sústavy delené podľa postavenia obežných dráh planét. K vnútorným planétam patria Merkúr (1) a Venuša (2), k vonkajším Mars (4), Jupiter (5), Saturn (6), Urán (7) a Neptún (8).

Planéta Saturn v opozícii. Takýto zaujímavý úkaz bude možné na oblohe nad naším územím sledovať dňa 15. 6. 2017. Čo sa vtedy vlastne udeje? Planéta s prstencom bude najbližšie k Zemi. Bude viditeľná celú noc a práve preto je to najlepší čas na pozorovanie a fotenie tejto unikátnej planéty našej Slnečnej sústavy. So stredne veľkým ďalekohľadom bude možné vidieť aj prstence Saturnu a tiež niektoré z najjasnejších mesiacov.

RNDr. Zoltán Garai, PhD., astrofyzik a vedecký pracovník Astronomického ústavu SAV vysvetľuje, že práve počas tzv. opozície je najvhodnejšie obdobie na pozorovanie planéty Saturn. Prečo práve vtedy? Čo znamená význačná poloha planéty Slnečnej sústavy a konkrétne opozícia vo vesmírnom poňatí? 

„Planéty Slnečnej sústavy môžeme triediť na základe niekoľkých kritérií. Najčastejšie ich triedime podľa globálnych fyzikálnych a chemických charakteristík na planéty zemského typu (Merkúr, Venuša, Zem a Mars) a planéty Jupiterovho typu (Jupiter, Saturn, Urán a Neptún). Planéty Slnečnej sústavy ale môžeme triediť aj na základe postavenia obežných dráh planét vzhľadom k Slnku a obežnej dráhe Zeme na vnútorné a vonkajšie planéty,“ uvádza astrofyzik.

Tieto planéty podľa neho obiehajú okolo spoločného ťažiska našej Slnečnej sústavy po málo výstredných eliptických obežných dráhach, ktoré v prvom priblížení môžeme považovať za koncentrické kruhové dráhy so spoločným stredom v centre Slnka. „Obežný pohyb planét máme možnosť sledovať predovšetkým zo Zeme, ktorá sama vykonáva tento obežný pohyb. Počas obehu preto z času na čas nastávajú význačné polohy (aspekty) planét voči Zemi a Slnku, ktoré majú aj svoje názvy (Obrázok č. 2). S význačnými polohami planét úzko súvisí aj dobrá pozorovateľnosť či práve zlé pozorovacie podmienky danej planéty,“ hovorí RNDr. Zoltán Garai, PhD.

Obrázok č. 2 – Význačné polohy (aspekty) planét voči Zemi a Slnku.

Pri vnútorných planétach Slnečnej sústavy rozlišujeme podľa neho dolnú a hornú konjunkciu. „Pod dolnou konjunkciou planéty rozumieme takú jej polohu, keď pri ´pohľade z hora´ je planéta presne medzi Zemou a Slnkom. Pri hornej konjunkcii je Slnko presne medzi našou Zemou a planétou. Počas konjunkcie je vnútorná planéta nepozorovateľná, pretože vychádza a zapadá so Slnkom. Postupom času, vďaka vzájomnému obežnému pohybu objektov (teda vnútornej planéty a Zeme), sa planéta uhlovo vzdiali od Slnka a podmienky na pozorovanie sa postupne zlepšujú. Maximálna elongácia je najväčšia uhlová vzdialenosť vnútornej planéty od Slnka, preto podmienky na pozorovanie Merkúra alebo Venuše sú práve vtedy najpriaznivejšie. Pri západnej elongácii planéta vychádza pred východom Slnka, je teda pozorovateľná ráno, pri východnej elongácii zapadá po západe Slnka, je teda pozorovateľná večer.“

Vedec pokračuje, že pri vonkajších planétach, akou je aj naša planéta záujmu Saturn, môže nastať iba horná konjunkcia (alebo jednoducho iba konjunkcia), pretože z pochopiteľných dôvodov vonkajšia planéta sa nemôže dostať medzi Slnko a Zem. „Rovnako ako pri vnútorných planétach, aj pri vonkajších planétach platí, že počas konjunkcie je planéta nepozorovateľná, pretože vychádza a zapadá so Slnkom. Postupom času, vďaka vzájomnému obežnému pohybu objektov (teda Zeme a vonkajšej planéty), sa planéta uhlovo vzdiali od Slnka a podmienky na pozorovanie sa postupne zlepšujú. Počas kvadratúry je uhlová vzdialenosť vonkajšej planéty od Slnka práve 90°. Aj v tomto prípade sa zvykne rozlišovať západná a východná kvadratúra. Počas západnej kvadratúry planéta vychádza okolo polnoci a kulminuje v ranných hodinách, pri východnej kvadratúry zas kulminuje vo večerných hodinách a zapadá okolo polnoci. Uprostred noci je planéta pomerne nízko nad obzorom, preto kvadratúra neposkytuje najlepšie podmienky na pozorovanie vonkajších planét (aj kvôli väčšej vzdialenosti planéty počas kvadratúry).“ 

Najlepšie podmienky na pozorovanie vonkajšej planéty, akou je aj planéta Saturn, sú tak podľa RNDr. Zoltána Garaia, PhD. počas opozície. „Pri ´pohľade z hora´ je planéta v tom čase presne na opačnej strane Zeme, ako je Slnko a pri vonkajších planétach zároveň platí, že vtedy sú najbližšie k Zemi (vnútorné planéty sa nemôžu dostať už ani do kvadratúry, preto najlepšie podmienky na ich pozorovanie sú počas maximálnej elongácie a najbližšie k Zemi sú počas dolnej konjunkcie, ako to môžeme vidieť na Obrázku č. 2). Počas opozície planéta vychádza večer, kulminuje okolo polnoci a zapadá až ráno, teda je viditeľná počas celej noci. Uprostred noci je planéta najvyššie nad obzorom (Obrázok č. 3).“

  Obrázok č. 3 – Kulminácia planéty Saturn v programe Stellarium dňa 16. 6. 2017 o 00:41:56 hod. (LSEČ), počítaná pre lokalitu Banská Bystrica

V prípade planéty Saturn nastane teda najbližšia opozícia dňa 15. 6. 2017. „Vtedy k nám bude táto planéta najbližšie, čo znamená vzdialenosť medzi Zemou a Saturnom zhruba 9,0427 AU (1 AU sa rovná strednej vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou). Hlavnou atrakciou tejto planéty sú bezpochyby jej prstence. Podľa vzájomnej polohy planét môžeme pri danej opozícii vidieť prstence Saturna pod rôznym uhlom. Niekedy ich vidíme približne z boku (naposledy to tak bolo v roku 2009), vtedy je planéta Saturn ako keby bez prstencov, je menej zaujímavá. V tomto roku ale máme šťastie a Saturn nám ukazuje svoj klenot v plnej kráse, prstence uvidíme zo severnej strany a sú široko roztvorené, prekrývajú južnú časť planéty.“

Astrofyzik priblížil zároveň, že ich uvidíme už v malom ďalekohľade, podobne ako aj Saturnov mesiac Titan, vo väčšom ďalekohľade aj tmavú Cassiniho medzeru prstencov, prípadne aj útvary v atmosfére planéty a ďalšie Saturnove mesiace. „Treba ale poznamenať, že z nášho územia budeme vidieť Saturn aj počas kulminácie, relatívne nízko nad obzorom (zhruba vo výške 20°, ako to môžeme vidieť aj na Obrázku č. 3). Na to, aby sme planétu uvideli o čosi vyššie, je potrebné ísť trocha južnejšie. V Brazílii, Austrálii a južnej Afrike bude dokonca prechádzať zenitom.“   

Podmienky na pozorovanie planéty po opozícii sa budú podľa RNDr. Zoltána Garaia, PhD. zhoršovať, jeho viditeľnosť skracovať a uprostred septembra Saturn dosiahne polohu východnej kvadratúry a bude teda zapadať okolo polnoci. „Na najbližšiu Saturnovu opozíciu budeme musieť čakať viac ako rok, nastane to dňa 27. 6. 2018. Toľko totiž trvá tzv. synodická obežná doba v prípade tejto planéty (378,09 dňa). Po uplynutí synodickej obežnej doby sa planéta vracia do tej istej relatívnej polohy vzhľadom na Zem a Slnko (t. j. do dolnej konjunkcie v prípade vnútorných planét a do opozície v prípade vonkajších planét). V úvode sme sa už zmienili o tom, že obežný pohyb planét máme možnosť sledovať predovšetkým zo Zeme, ktorá sama vykonáva obežný pohyb. Synodická obežná doba súvisí práve s touto skutočnosťou.“

Saturn totiž podľa neho obieha okolo Slnka vo väčšej priemernej vzdialenosti ako naša planéta, preto sa pohybuje s menšou priemernou obežnou rýchlosťou ako Zem. „Jeden celý obeh okolo Slnka trvá Saturnu zhruba 29,5 roka. Oproti tomu je naša planéta približne 30-krát rýchlejšia, preto Zem po opozícii najprv Saturn ´predbehne´ a potom opäť ´dobehne zozadu´. Medzitým však aj Saturn prekoná istý kúsok svojej dráhy prostredníctvom obežného pohybu v rovnakom smere ako Zem, preto sa planéty stretnú počas ďalšej opozícii trocha oneskorene a v inom bode na obežnej dráhe. To je aj dôvod, prečo uvidíme Saturnove prstence pri ďalšej opozícii pod iným uhlom,“ dodal.

 

Občianske združenie Slovenské planetáriá pri tejto príležitosti pripravilo pre Vás nočné pozorovanie oblohy. Nájdete ich aj s ďalekohľadom od 20.00 do 22.00 hod. na dunajskom nábreží pri OC Eurovea, približne na úrovni reštaurácie Kolkovňa.

Zoznam ďalších plánovaných pozorovaní v roku 2017 s dátumami a názvom pozorovaného úkazu na oblohe:

21. 8. 2017, pondelok – ÚPLNÉ ZATMENIE SLNKA
5. 9. 2017, utorok – NEPTÚN V OPOZÍCII
22. 9. 2017, piatok – JESENNÁ ROVNODENNOSŤ
13. 11. 2017, pondelok – KONJUNKCIA VENUŠE A JUPITERA

Každý zmienený termín sa nebude pozorovať len samotný úkaz, ale bude to tiež príležitosť zamieriť teleskop aj na iné vesmírne telesá, či už Jupiter, Saturn, dvojhviezdu Albireo, hviezdokopu Plejády alebo jedinú galaxiu viditeľnú voľným okom, Galaxiu Andromeda.

 

Informácie a foto poskytol: RNDr. Zoltán Garai, PhD., astrofyzik, vedecký pracovník, Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica a Slovenská ústredná hvezdáreň, Hurbanovo                  

Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR

Uverejnila: ZVČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky