Predpovede pre fanúšikov nočnej oblohy sú mimoriadne optimistické a nevylučujú prekvapenie.
Ilustračný obrázok meteorického roja. Zdroj: iStockphoto.com
Meteorický roj Leonidy je v tomto roku činný od 6. do 30. novembra a pomaly sa blíži k maximu svojej aktivity, ktorá nastane 18. novembra. Vtedy je možné vidieť približne pätnásť meteorov za hodinu.
Novembrové číslo populárno-vedeckého časopisu Astronomy uvádza aj mimoriadne optimistickú predpoveď M. Maslova a M. Sata, ktorí na základe svojich výpočtov nevylučujú prekvapenie. V noci po očakávanom maxime, teda 19. novembra 2022, môže byť podľa nich aktivita Leoníd na úrovni viac ako 200 meteorov za hodinu. Podmienky na pozorovanie sú v roku 2022 priaznivé – Mesiac bude dva dni po poslednej štvrti a nebude ho svojím svetlom rušiť.
Meteorický roj Leoníd tvoria prachové čiastočky, ktoré počas svojich priblížení k Slnku uvoľňuje z kometárneho jadra periodická kométa 55P/Tempel-Tuttle s obežnou dobou 33 rokov. Prúd meteoroidov (tak nazývame čiastočky uvoľnené z kométy), ktorý spôsobuje meteorický roj, je roztiahnutý pozdĺž celej dráhy materskej kométy, nemá však všade rovnakú hustotu. Najhustejší je blízko kométy a kedykoľvek Zem takým zhustením prechádza, pozorujeme dážď meteorov. V súvislosti s tým sa zvýšené frekvencie Leoníd vyskytujú každých 32 – 34 rokov.
Avšak zvýšené frekvencie bývajú pozorované aj dva roky pred prechodom materskej kométy perihéliom (najbližší bod dráhy kométy pri Slnku) a dva roky po ňom.
Vylietajú z jedného bodu na oblohe?
Prachové častice uvoľnené z kometárneho jadra sa v priestore pohybujú po rovnobežných dráhach v blízkosti dráhy kométy. Po tom, ako vniknú do zemskej atmosféry rýchlosťou 71 km/s, zhoria vo výškach 120 až 80 km nad zemským povrchom.
Vplyvom perspektívy sa nám zdá, že čiastočky vylietajú z jedného bodu na oblohe (rovnako ako sa nám zdá, že rovnobežné koľajnice sa v diaľke spájajú). Tento bod nazývame radiant a leží v súhvezdí Leva (latinsky Leo, preto Leonidy).
Noc, keď vznikla meteorická astronómia
Leonidy ľudia prvýkrát zaznamenali ako meteorický roj pri veľkom daždi meteorov v noci z 12. na 13. novembra 1833, keď bolo pozorovaných až 35 000 meteorov za hodinu. „Dážď padajúcich hviezd“ bol taký silný, že si vyžiadal vedecké vysvetlenie – práve v túto noc vznikla meteorická astronómia.
Obrovské meteorické dažde roja Leoníd si pozorovatelia oblohy všimli aj v rokoch 1965 a 1997. V historický záznamoch spätne dohľadali veľké novembrové meteorické dažde, ktoré pravdepodobne súvisia s Leonidami v rokoch 902, 934, 1037, 1202, 1366, 1533 a 1799.
Dážď Leoníd z roku 1999. Foto: S. Abe a H. Yano, Institute of Space and Astronautical Science, Japonsko. Zdroj: JS
Prečo tak žiaria
Kométa aj meteorický roj sú na retrográdnej dráhe (čiže obiehajú okolo Slnka v opačnom smere ako Zem a ostatné planéty) so sklonom 162,5 stupňa voči rovine obehu Zeme okolo Slnka. Z tejto geometrie vyplýva veľká stretávacia rýchlosť Leoníd so Zemou. Do atmosféry vletujú rýchlosťou až 71 km za sekundu. Pri tejto rýchlosti majú aj malé prachové zrnká veľkú kinetickú energiu, ktorá sa premení na žiarenie meteoru.
Naposledy boli také aktívne pred dvadsiatimi rokmi
Posledné zaznamenané veľké aktivity Leoníd sa vyskytli v rokoch 1998 až 2002, po prechode kométy perihéliom 28. februára 1998. Kométa 55P/Tempel-Tuttle – materské teleso Leoníd – je stále aktívna, a prúd sa preto neustále dopĺňa o nové častice, čo vytvára podmienky pre vznik jeho zložitej vnútornej štruktúry.
Štruktúra meteorického prúdu Leoníd sa študovala pomocou dráh z databázy Medzinárodnej astronomickej únie, ktorej správcom je od roku 2001 Astronomický ústav SAV.
Zistilo sa, že maximá aktivity troch rôznych typov meteorov – fotografických, vizuálnych a radarových (čo zodpovedá rôznym triedam hmotnosti) – boli v roku 1999 pozorované takmer v rovnakom čase. Táto vlastnosť prúdu Leoníd je v kontraste s mnohými inými meteorickými prúdmi (napríklad Orionidami), ktoré sa vyznačujú posunom vrcholu aktivity v závislosti od hmotnosti zaznamenaných meteoroidov.
Najlepšia chvíľa pre pozorovanie
Meteoroidy uvoľnené pri jednotlivých prechodoch kométy perihéliom sa dajú v prúde Leoníd dobre identifikovať ako samostatné vetvy prúdu. Výsledky potvrdzujú, že v roku 1999 bola zaznamenaná priestorovo oddelená prachová stopa Leoníd. Vetvy prúdu Leoníd, na obrázku označené L5 a L6, sú pravdepodobne meteoroidy uvoľnené z kometárneho jadra v roku 1899, na ktoré Zem narazila po troch obehoch v roku 1999.
