Na Kryme bol dňa 30. augusta 2019 objavený nový objekt, o ktorom sa ukázalo, že nie je súčasťou našej Slnečnej sústavy (neobieha okolo Slnka), ale prichádza z medzihviezdneho priestoru. Rýchlo sa zistila kometárna povaha objektu. Odo dňa objavu sa spojite pozoruje, pričom po celom svete bolo získaných 261 meraní polohy na 17-dňovom oblúku dráhy. Kométu pozorujú aj astronómovia na observatóriu Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied na Skalnatom plese.
Z týchto pozorovaní bola vypočítaná predbežná dráha kométy voči Slnku, kde jedným z parametrov je tzv. numerická excentricita. Jej hodnota charakterizuje tvar dráhy – ak je excentricita medzi nulou a jednotkou je dráha eliptická so Slnkom v jednom ohnisku, pre excentricitu väčšiu ako jednotka je dráha hyperbolická, čo znamená, že kométa okolo Slnka len preletí a nikdy viac sa do Slnečnej sústavy nevráti – ide o jednorazové stretnutie telies. U objektu Borisov vyšla excentricita až 3,43, takže o hyperbolickej dráhe a teda medzihviezdnom pôvode nemôže byť pochýb.
Prvá medzihviezdna kométa
Ide o prvú medzihviezdnu kométu, keďže medziplanetárny objekt Oumuamua, ktorý preletel cez Slnečnú sústavu v roku 2017 mal asteroidálny charakter. V čase objavu bola kométa Borisov vzdialená 3 astronomické jednotky od Slnka (astronomická jednotka je priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka).
Najbližšie k Slnku bude 8. decembra 2019 vo vzdialenosti 2,025 astronomickej jednotky (za dráhou Marsu). V stredných a veľkých ďalekohľadoch je viditeľná ráno pred východom Slnka. Najbližšie k Zemi bude 28. decembra 2019, viditeľná už len tesne nad obzorom. Po Novom roku nebude z našich zemepisných šírok pozorovateľná, dobré podmienky pre pozorovanie veľkými ďalekohľadmi budú na južnej pologuli.
Pozorovania astronómov aj na Skalnatom Plese
Astronómovia postupne spresňujú dráhu a získavajú fyzikálne pozorovania. Údaje sú zatiaľ neisté, postupne sa budú zlepšovať. Zatiaľ máme odhad priemeru kometárneho jadra na úrovni 2 až 16 km. Hlavne nás zaujíma, či zloženie kometárnych plynov a prachu bude rovnaké ako u komét našej Slnečnej sústavy, alebo sa bude niečím líšiť.
1,3-metrový ďalekohľad observatória Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese Zdroj: AsÚ SAV
Kométu pozorujeme aj na observatóriu Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese. Priloženú 4-minútovú snímku získali ráno 13. septembra M. Pikler a M. Husárik pomocou 0,61-m ďalekohľadu. Od dnes (17. 9. 2019) sa do celosvetových pozorovaní tohto objektu zapája aj veľký 1,3-m ďalekohľad observatória Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese.
Popis úvodnej snímky:
Kométa Borisov (označená úsečkami) na 4-minútovej snímke z 13. septembra 2019. Snímku získali M. Pikler a M. Husárik pomocou 0,61-m ďalekohľadu observatória Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese. Obrazy hviezd sú predĺžené vďaka pohybu ďalekohľadu, ktorý počas expozície sledoval pohyb kométy medzi hviezdami.
Informáciu poskytol: doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica
Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc., slovenský astronóm, je vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici, kde sa venuje výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov. V rokoch 2001 – 2009 bol riaditeľom Astronomického ústavu SAV. V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň. Doteraz publikoval viac ako 280 vedeckých a odborných publikácií. V roku 2010 bol jedným z dvoch vedúcich expedície (druhým bol doc. Juraj Tóth z FMFI UK), počas ktorej boli nájdené úlomky meteoritu Košice. V roku 2016 získal Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy.
Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: MB