Minisatelit GRBAlpha zachytil jasný a dlhotrvajúci záblesk gama žiarenia.
Zdroj: Letecká fakulta TUKE
Minisatelit GRBAlpha, čo je druhý slovenský satelit (po skCUBE), zaznamenal po dvoch rokoch na obežnej dráhe obrovský úspech – nezvyčajne jasný a dlhotrvajúci záblesk gama žiarenia. Družica, ktorá je súčasťou slovenského projektu, dokázala zmerať jasnosť aj vtedy, keď veľké špičkové družice zlyhali. O našom úspechu píšu aj zahraničné médiá.
Minisatelit GRBAlpha
GRBAlpha je medzinárodná technologická misia, ktorá nadväzuje na úspešnú misiu prvého slovenského satelitu skCUBE. Názov misie je skratkou anglických slov Gamma Ray Bursts a slovo Alpha naznačuje, že ide o prvú, testovaciu misiu detektora gama zábleskov. Z technickej stránky hovoríme o nanosatelite s rozmermi 10 × 10 × 10 centimetrov a hmotnosťou približne 1,1 kilogramu. Projektovým koordinátorom misie je Technická univerzita v Košiciach (TUKE).
Výhoda malého a inovatívneho detektora
Záblesk gama žiarenia, známy pod názvom GRB 221009A, pozorovala aj najmenšia astrofyzikálna misia na svete, slovenská družica GRBAlpha. Tá je súčasťou slovensko-česko-maďarsko-japonského vedeckého projektu a na obežnú dráhu ju vyniesli 22. marca 2021. Postavili ju slovenské firmy a významnú úlohu zohrala Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiciach.
Kým prístroje na niekoľkomiliardových družiciach Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ako je Fermi Gamma-ray Space Telescope, extrémna jasnosť tohto zdroja zahltila, takže neboli schopné merať jeho maximálnu jasnosť, GRBAlpha s relatívne malým a technicky inovatívnym detektorom zmerala jasnosť záblesku aj v špičke. Prispela tak k výskumu tohto výnimočného javu.
„Náš satelit prechádzal radiačnými pásmi okolo severného pólu v čase výbuchu,“ uviedol Jakub Řípa z Ústavu teoretickej fyziky a astrofyziky Masarykovej univerzity v Brne pre Space.com. „Keď som sa pozrel na údaje, najprv som si neuvedomil, že veľký hrbolček v krivke svetla bol gama záblesk.“
Družica GRBAlpha. Zdroj: Spacemanic
Jedinečný záblesk nesie názov BOAT
Výbuch bol taký výnimočný, že ho astronómovia rýchlo nazvali BOAT (z angl. Brightest of All Time, najjasnejší všetkých čias). Usúdili, že išlo o udalosť, aká nastáva len raz za niekoľko tisícročí. „GRBAlpha sa zapísala do dejín astronómie, keď ukázala, že aj malé družice dokážu robiť prelomovú vedu a efektívne dopĺňať prácu veľkých vesmírnych misií,“ uviedol astrofyzik Norbert Werner, ktorý je jej spoluiniciátor a vedecký koordinátor.
Signál z GRB 221009A cestoval približne 1,9 miliardy rokov, kým dosiahol Zem, a tým sa zaradil medzi najbližšie známe GRB, ktorých počiatočné alebo okamžité žiarenie trvá viac ako dve sekundy. Tieto výbuchy pravdepodobne znamenajú zrod čiernej diery, ktorá vzniká vtedy, keď sa jadro masívnej hviezdy zrúti pod vlastnou váhou. Keď čierna diera rýchlo pohltí okolitú hmotu, vyžaruje prúdy v opačných smeroch, ktoré obsahujú častice zrýchlené takmer na rýchlosť svetla. Tieto prúdy prenikajú cez hviezdu a vyžarujú röntgenové a gama žiarenie.
Úspešný minisatelit GRBAlpha
Srdcom vedeckého detektora je cézium jodidový kryštál s veľkosťou 7,5 × 7,5 × 0,5 centimetra. Keď ho zasiahne gama fotón, vzniknú v ňom optické fotóny, ktoré sú následne zaznamenané malými kremíkovými detektormi. Tie sú vo vesmíre použité po prvý raz.
Podobné nanosatelity pripravujú aj iné štáty a inštitúcie, GRBAlpha je však prvou družicou svojho druhu a razí tak cestu ďalším projektom. Za doterajší čas fungovania zaznamenala 42 úkazov, z toho 27 gama zábleskov, 12 energetických zábleskov na Slnku, dva záblesky takzvaných magnetarov a jedno vzplanutie röntgenovej dvojhviezdy.
O tom, že ide o mimoriadny úspech, svedčí aj to, že článok s výsledkami družice GRBAlpha a článok opisujúci misiu boli prijaté do prestížnej publikácie Astronomy and Astrophysics.
Zdroj: Kozmonautika, TS MŠVVaŠ, YahooNews
(JM)
