Dňa 18. októbra 1963 okolo ôsmej hodiny ráno vyletela francúzska mačka C341, známa ako Félicette, v rakete Véronique do kozmu.
Félicette, prvá mačka vo vesmíre. Koláž. Zdroj: Wikimedia a iStockphoto.com
Francúzsku mačku Félicette v roku 1963 vyslali do vesmíru a na Zem sa vrátila živá a zdravá. Neskôr ju však v mene vedy uspali. Nedávno sa dočkala vlastného pamätníka.
Meno prvej sučky, ktorá letela do vesmíru, je všeobecne známe. V roku 1957 sa Lajka vydala na vesmírnu misiu, z ktorej sa však už nevrátila. Meno prvej mačky dnes pozná málokto. Bola to Francúzka, volala sa Félicette a do vesmíru letela pred 60 rokmi dňa 18. októbra 1963.
Zvierací astronauti
V časoch, keď bol výskum vesmíru takpovediac v plienkach, nedokázali vedci odhadnúť, ako vplýva beztiažový stav na človeka. Prvé rakety navyše neboli koncipované tak, aby uniesli váhu dospelého človeka.
Existovali opodstatnené obavy týkajúce sa vplyvu extrémneho prostredia a bezváhového stavu na zdravie človeka počas pobytu vo vesmíre. Vedci sa domnievali, že by mohol prísť v stiesnenom priestore o rozum, omdlieť alebo by mu nemusel správne fungovať zrak. A tak práve zvieratá tvorili akýsi predvoj. Sovieti aj Američania vysielali do vesmíru muchy, myši, opice aj psy.
Známy je osud Lajky, ktorú vyslali do vesmíru v novembri 1957. Sučka z Moskvy bola prvým živým tvorom, ktorý sa dostal na obežnú dráhu Zeme. Sovietskej rakete Sputnik 2 však zlyhal systém tepelnej kontroly a Lajka bola niekoľko hodín vystavená teplote 40 stupňov Celzia. Predpokladá sa, že pri štvrtom obehu okolo Zeme zomrela na prehriatie. Vo všeobecnosti panoval názor, že cicavce nemôžu prežiť vo vesmíre, a ak aj prežijú, zahynú neskôr na následky gravitácie.
Pozrite si
Vesmírne ambície Francúzska
Aj Francúzsko malo ambície zdolať vesmír. A hoci bolo vo výskume vesmíru až na treťom mieste za Sovietskym zväzom a USA, bolo odhodlané napredovať. Hneď po druhej svetovej vojne začalo stavať novú generáciu rakiet a začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia testovalo štíhly model rakety nazývaný Véronique. Išlo o sondážnu raketu, ktorá vystrelila na krátky čas do vesmíru a potom voľne spadla späť na Zem bez toho, aby sa dostala na obežnú dráhu.
Prvý bol potkan Hector
V rámci ambiciózneho vesmírneho programu boli Francúzi treťou krajinou, ktorá vypustila do vesmíru živého tvora. Potkan menom Hector letel do kozmu 22. februára 1961 na palube rakety Véronique na krátky suborbitálny let. Po Hectorovi nasledovali v októbri toho istého roka Castor a Pollux (Hector a Castor prežili, Pollux nie).
Francúzsky tím však mal väčšie ambície. Hľadali ďalšieho malého cicavca, ktorého by vyslali do vesmíru. Mal však byť väčší ako potkan, ale dostatočne malý a ľahký, aby mohol cestovať v úzkom nosnom kuželi na špičke rakety Véronique.
Prečo práve mačka?
Špic vesmírnej lode Véronique bol pomerne úzky a musela so doň zmestiť zábrana pre zviera, prístroje na meranie a prenos údajov o fyzickom stave zvieraťa, kazeta na pohlcovanie oxidu uhličitého, transpondéry, majáky a padák. Voľba padla na mačku, ktorá sa dokáže ukryť aj v úzkom a stiesnenom priestore.
Škola pre mačacích astronautov
V polovici roka 1963 vybral francúzsky výskumný ústav CERMA (Centre dʼenseignement et de recherches de médecine aéronautique) 14 mačiek, medzi ktorými bola aj budúca astronautka Félicette. Mestská legenda hovorí, že Félicette bol tuláčka nájdená v uliciach Paríža. Pravda je však pravdepodobne niekde inde. Vedci mačky kúpili u obchodníka so zvieratami, pričom vyberali zvieratá s pokojnou povahou.
Vybraných 14 mačiek sa začalo pripravovať na pobyt vo vesmíre podobne ako neskôr astronauti. Trénovali ich približne dva mesiace: dlhé hodiny sedeli v kontajneri, točili sa v centrifúge a boli vystavované hluku motorov. Najodolnejšie mačky boli začiatkom októbra prevezené do Alžírska, vtedajšej francúzskej kolónie, aby sa pripravili na štart.
Mačka C341
Po dňoch príprav vedci vybrali drobnú čierno-bielu mačku, ktorá mala poletieť do vesmíru. Keďže v ústave CERMA dbali na to, aby zvieratá nenazývali menami, dostala stručné označenie C341. Ústav sa chcel vyhnúť tomu, aby si k nim výskumníci vytvorili puto.
Let do vesmíru
Ešte skôr, ako letela do vesmíru, implantovali Félicette do mozgu elektródy, ktoré zaznamenávali aktivitu jej mozgu počas vesmírnej misie. Sondy merali jej srdcovú frekvenciu, zariadenie pripevnené na nohe vysielalo do svalov slabý elektrický prúd na testovanie jej reakcií a mikrofón zaznamenával zvuky, ktoré vydávala.
O celom projekte sa dozvedáme aj z dobovej reportáže francúzskeho novinára Georgea Jouina, venovanej prvej mačke vo vesmíre. Zobrazuje prípravy na experiment v laboratóriách CERMA, raketu Véronique, ktorá bola vypustená 18. októbra 1963 z Hammaguiru (zo základne Colomb-Béchar) na alžírskej Sahare, ako aj samotnú astronautku Félicette a jej úspešný návrat v kapsule na Zem. Z rozhovorov Georgea Jouina s účastníkmi tohto experimentu Jeanom Ginetom (asistentom biológa), majorom Rogerom Angivoustom a generálom Robertom Grandpierrom (riaditeľom laboratória fyziky a letectva) sa dozvedáme viac o výskumnom projekte a o tom, ako Félicette prežila vesmírny let.
Okolo ôsmej hodiny ráno 18. októbra 1963 vyletela mačka C341 v špici rakety Véronique do kozmu. Podľa záznamov jej počas štartu srdce bilo rýchlejšie a zrýchlil sa jej aj dych. Upokojila sa, keď raketa dosiahla stav nulovej gravitácie. Vedci nezaznamenali žiadne mraučanie, vyzerala pokojne. Keď raketa vystúpila do výšky 157 kilometrov nad Zemou, podľa plánu sa oddelil nosný kužeľ od zvyšku rakety a vrátil sa na Zem. Táto časť ju stresovala najviac, keďže jej silno bilo srdce. Keď ju nakoniec vybrali z kapsuly, bola v poriadku, len mierne rozrušená.
Obetovaná v mene vedy
To, že sa vrátila živá a zdravá, bolo menšou senzáciou. Po úspešnom pristátí nasledovali dva mesiace ďalších testov. Vedci skúmali, ako stav beztiaže ovplyvnil jej správanie, svaly, nervový systém. Nakoniec prišiel na rad mozog. Vedci chceli preskúmať, ako sa pobyt vo vesmíre podpísal na stave jej mozgu. Aby to mohli urobiť, museli ju uspať. Podľa historičky vesmíru Kerrie Doughertyovej z Medzinárodnej vesmírnej univerzity v Štrasburgu (International Space University, ISU), ktorá o ceste mačky Félicette napísala štúdiu, mohla pokojne žiť ďalej, vedci aj tak nič nezistili.
Na chvíľu zažiarila
Keď sa o mačke astronautke dozvedeli médiá, dali jej meno Félix. Na chvíľu sa z nej stala hviezda. Keďže išlo o mačku a nie kocúra, vedci ju premenovali na Félicette. Jej sláva však netrvala dlho. Vývoj išiel vpred. Francúzi mali ešte jeden pokus s mačkou, ktorý však nevyšiel. Od roku 1967 do vesmíru posielali opice.
Mačacia astronautka Félicette tak postupne upadla do zabudnutia. Spomienku na ňu oživil jej fanúšik Matthew Serge Guy v roku 2019, ktorý jej dal zhotoviť malý pamätník v podobe sochy po tom, čo sa mu podarilo vyzbierať vďaka kampani na Kickstarteri približne 57 000 dolárov. Socha sa nachádza v priestoroch Medzinárodnej vesmírnej univerzity v Štrasburgu, kde dnes pripomína veľké dobrodružstvo malej mačky Félicette.
Zdroj: RFI, cat-news.net, ina.fr, space.com
(zh)
