Takmer dva kilogramy hornín by mohli podľa expertov obsahovať aj materiál z mesačného plášťa.
Čchang-e 6 pristál na Zemi 25. júna 2024. Zdroj: CCTV
Ľudstvo dosiahlo ďalší významný míľnik. Na našu planétu sa dostali jedinečné vzorky mesačnej pôdy a hornín. Netrpezlivo ich očakávala aj široká vedecká komunita, ktorej môžu pomôcť pri hľadaní odpovedí nielen na kľúčové otázky lunárnej geológie, ale objasnia aj dynamiku vývoja ranej slnečnej sústavy vrátane našej domovskej planéty.
Je to historicky druhé úspešné pristátie na odvrátenej strane Mesiaca, pričom obe realizovala Čína. Prvé sa odohralo v rámci misie sondy Čchang-e 4, ktorá 3. januára 2019 dosadla v blízkosti kráteru Von Kármán.
Ako padajúca hviezda
Návratový modul, ktorý tvoril súčasť čínskej lunárnej misie Čchang-e 6, vstúpil predpoludním 25. júna 2024 o 8.07 hod. SELČ do zemskej atmosféry nad západnou Afrikou. Pokračoval ponad územie Pakistanu, Tibetu až do oblasti Siziwang Banner v rozľahlej rovinatej čínskej stepi, kde neporušený pristál.
„Lunárna misia Čchang-e 6 dosiahla úplný úspech!“ Týmito slovami okomentoval historický moment riaditeľ Čínskej národnej vesmírnej agentúry Čang Kche-ťien.
Poslednú fázu misie sondy Čchang-e 6 vysielala naživo aj čínska štátna televízia CCTV. Jej komentátori prirovnali rozhorúčený modul na infračervených záberoch k jasnej padajúcej hviezde.
Na návratové zariadenie zamerali sledovacie prístroje viaceré krajiny pozdĺž dráhy letu vrátane pozemných staníc Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v Argentíne.
Lunárny rover Čchang-e 6. Zdroj: CNSA
Preskočenie atmosférou
Komplexná a zložitá misia sondy Čchang-e 6 trvala takmer dva mesiace a zahŕňala jedenásť letových fáz s nulovou toleranciou chýb a prešľapov. O štarte, odbere vzoriek a odlete z mesačného povrchu sme čitateľov informovali v predchádzajúcich článkoch.
Keď sa 6. júna 2024 o 8.48 hod. SELČ spojil na obežnej dráhe Mesiaca vzletový a orbitálny modul, došlo počas jednej hodiny aj k prenosu kapsuly s odobraným materiálom a jej transferu do návratového modulu. Celý komplex takmer dva týždne zostal na lunárnej orbite, kde zatiaľ krúžil a čakal na vhodné podmienky na návrat na Zem.
Kozmické zariadenie v príhodnom okamihu vykonalo takzvaný skip-reentry alebo skokový vstup do atmosféry. Najprv sa modul do nej jemne zanoril, potom z nej vyšiel, aby sa do nej opätovne vnoril a pokračoval zostupnou fázou letu k zemskému povrchu.
Pozrite si
Naklonený, ale neporušený
Kým predchádzajúcu návratovú misiu Čchang-e 5 komentátori označili počas živého prenosu ako jasný bod v temnej noci, pretože modul dopadol na zemský povrch o polnoci, aktuálna prelomová misia sa odohrala počas jasného dňa.
Približne desať kilometrov nad zemským povrchom začal modul na základe detekcie atmosférického tlaku a nadmorskej výšky so spomaľovacím manévrom. Pri prechode atmosférou dosiahol rýchlosť 110 až 130 metrov za sekundu. Po vysunutí krytu padáka, postupnom brzdení a po otvorení hlavného padáka sa jeho rýchlosť znížila na 60 až 70 metrov za sekundu.
Do niekoľkých minút od pristátia obklopila sčasti obhorený a naklonený modul s rozvinutým padákom skupina mužov v sivých bundách. Boli to jednak členovia pozemného konvoja, ktorý sa na miesto pristátia dopravil nákladnými vozidlami, a jednak posádka vrtuľníka.
Zaujímavosťou je, že keď sa na module otvorí padák, prestane fungovať automatický riadiaci systém. Čím bola kapsula bližšie k zemskému povrchu, tým boli koordináty pristátia presnejšie, aby ho pozemné tímy dokázali rýchlo lokalizovať.
Snímka mesačného povrchu, ktorú urobila čínska sonda Čchang-e 6. Zdroj: CNSA
Jeden úspech za druhým
Než sa dozvieme z týchto vzoriek viac, môže to potrvať aj roky. Na výsledky analýzy lunárnej pôdy sú zvedaví vedci z celého sveta. Očakávania sú o to väčšie, že pochádzajú z dosiaľ neprebádanej oblasti a najväčšej impaktnej panvy v slnečnej sústave, z regiónu Južný pól-Aitken.
„Samotná panva obsahuje materiál z mesačného plášťa, z ktorého vzorky získané v minulosti z privrátenej strany Mesiaca ešte nemáme. Vzorky z tejto oblasti by mohli pomôcť pochopiť vnútorné zloženie Mesiaca a jeho evolúciu, ktorá je previazaná s evolúciou Zeme,“ uviedol astronóm Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Zamestnanci v Pekinskom centre riadenia letectva a kozmonautiky (BACC) 2. júna 2024. Čínska sonda Čchang-e 6 pristála v nedeľu ráno na odvrátenej strane Mesiaca a po prvý raz v dejinách ľudstva odobrala vzorky z odvrátenej strany Mesiaca. Zdroj: CNSA
Cesta vzoriek sa ešte nekončí
Väčšina súčastí sondy Čchang-e 6 bola vyrobená v Pekingu, kam poputuje aj stále zapečatený návratový modul so vzorkami. V čínskej metropole v špeciálnom laboratóriu, ktoré je určené pre lunárne misie, najprv skontrolujú stav všetkých batérií, poistiek, napájacích systémov. Modul uvedú do pasívneho módu, aby neprišlo k poškodeniu alebo prípadnej explózii.
Samotnému puzdru so vzorkami sa venuje extra pozornosť. Otvoria ho vo vákuovej komore. Experti odhadujú, že by mohlo obsahovať aj viac než dva kilogramy vzoriek. To, čo sa bude s nimi diať potom, kto a kedy ich dostane na analýzu, zatiaľ oficiálne zdroje neuviedli.
„Čína neposkytuje veľa informácií o misii, preto nie je možné presne povedať, ktoré laboratóriá vzorky dostanú,“ uviedol Šilha a ďalej vysvetlil: „Keď sa však lunárne vzorky Čchang-e 5 vrátili na Zem v roku 2020, Číňania prístup k nim poskytli domácim vedeckým inštitúciám a až o dva a pol roka neskôr aj medzinárodným partnerom. Očakáva sa, že so vzorkami Čchang-e 6 sa bude zaobchádzať rovnakým spôsobom.“
Sonda Čchang-e 6 tvorí súčasť štvrtej fázy čínskeho lunárneho programu, ktorý by v nasledujúcich rokoch mal na Mesiac doviezť aj ľudskú posádku.
Zdroje: CNN, kosmonautix
(JM)
