V júni 2016 uplynulo 100 rokov od narodenia prvej slovenskej astronómky a objaviteľky piatich komét RNDr. Ľudmily Pajdušákovej, CSc.
Ľudmila Pajdušáková sa narodila 29. júna 1916 v Radošovciach, v rodine obchodníka. V rokoch 1929 – 1935 absolvovala Reálne gymnázium v Kláštore pod Znievom a v rokoch 1935 – 1936 súkromný učiteľský ústav a získala kvalifikáciu pomocnej učiteľky. Učila na ľudovej škole vo Vinosadoch (1936 – 1937) a v Slepčanoch (1937 – 1939). V ďalších rokoch bola učiteľkou na meštianke v Štiavniku (1939 – 1940), v Brevništi (1940 – 1942) a Trenčianskej Teplej (1942 – 1944). Pôvodnú učiteľskú dráhu čoskoro zamenila za inú profesiu – stala sa prvou astronómkou modernej slovenskej astronómie.
Pozrite si
Prvé skúsenosti s vedou zbierala v Štátnom observatóriu na Skalnatom Plese, kde pracovala v rokoch 1944 – 1953, avšak najskôr vykonávala technické práce. Popri zamestnaní študovala astronómiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1950 dosiahla titul RNDr. V rokoch 1953 – 1979 pôsobila v Astronomickom ústave SAV, Tatranská Lomnica, kde bola od 16. augusta 1958 do 31. marca 1979 riaditeľkou. V roku 1966 dosiahla vedeckú hodnosť CSc.
Ako vedecká pracovníčka sa preslávila objavom piatich nových komét, z ktorých tri pomenovali po nej. V rokoch po 2. svetovej vojne sa spolu s pracovníkmi observatória na Skalnatom Plese – Antonínom Mrkosom, Ľuborom Kresákom, Antonínom Bečvářom a Margitou Vozárovou-Kresákovou – venovala hľadaniu nových komét. Ich úsilie prinieslo mimoriadne výsledky. Zo 70 komét objavených v rokoch 1946 – 1959 na celom svete, pripadlo 18 na observatóriá na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte. (Observatórium MtPalomar v USA zaznamenalo 13 objavov a ostatné svetové observatóriá po 5 alebo menej.) Pracovníci ústavu si pripísali na svoje konto plné dve tretiny všetkých vizuálnych objavov vrátane tých, ktoré bolo možné pozorovať len z južnej pologule. Medzinárodný ohlas týchto objavov bol výnimočný. Na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie v Ríme v roku 1954 bolo Československo, vďaka objavom zo Skalnatého Plesa, vyhlásené za kometárnu veľmoc.
Prvou kométou tatranskej série bola kométa 1946 II Pajdušáková – Rotbart – Weber objavená 30. mája 1946 zo Skalnatého Plesa, poslednou kométa 1959 IX Mrkos objavená 3. decembra 1959 z Lomnického štítu. Podľa dostupných prameňov tri z objavených komét boli krátkoperiodické. Kométa P/Honda – Mrkos – Pajdušáková má obežnú dobu len niečo cez 5 rokov a pravdepodobne súvisí s meteorickým rojom Alfa Capricorníd. Kométa P/Tuttle – Giacobini – Kresák patrí ku kométam, ktoré dlhšie obdobia pokoja prerušujú náhlym nečakaným zvýšením jasnosti. V roku 1973 zvýšila svoju jasnosť pri dvoch výbuchoch prechodne až 4000-násobne. Pri tejto kométe, ako aj kométe P/Perrine – Mrkos, išlo o objav dávno stratených periodických komét nepozorovaných od začiatku storočia.
Najkrajšou z tatranských komét bola nesporne kométa 1957 V Mrkos. Vytvorila široký prachový chvost a štruktúrou plazmového a prachového chvosta pripomínala kométu Hale-Bopp. Spolu s kométou 1955 III Mrkos bola nájdená voľným okom za súmraku v blízkosti Slnka. Vzájomná poloha dráhy kométy 1954 III Vozárová a Zeme umožnila pozorovať pomerne vzácny anomálny chvost. Vzniká ako priemet väčších častíc vypudených z kométy smerom ku Slnku v rovine jej dráhy, ktoré vzhľadom na ich veľkosť tlak žiarenia nie je schopný premiestniť do hlavného chvosta mieriaceho od Slnka.
Observatóriá na Skalnatom Plese a na Lomnickom Štíte získali svojimi atlasmi hviezdnej oblohy a objavmi komét svetové uznanie. Je nesporné, že svojimi schopnosťami k tomu prispela aj Ľudmila Pajdášková. Už ako vedecká pracovníčka sa pričinila aj o zavedenie pozorovania a určovania polôh asteroidov. Vo funkcii riaditeľky Astronomického ústavu SAV sa venovala štúdiu atmosféry Slnka, periodicity a variability slnečnej činnosti. Zaoberala sa metodikou a interpretáciou pozorovaní Slnka, rozkladaním premenlivých javov na Slnku a ich vzťahmi k cyklickým zmenám slnečnej aktivity.
Okrem obetavého a úspešného pozorovania širokého spektra astronomických javov sa do značnej miery zaslúžila o popularizovanie astronomických javov pri rozvoji amatérskej astronómie na Slovensku. Publikovala viac ako 20 pôvodných vedeckých prác v domácich i zahraničných časopisoch, desiatky odborných prác a viac ako 100 prác vedecko-popularizačného charakteru o astronómii, kozmonautike a svetonázorových problémoch.
Pozrite si
Popri rozmanitej práci a aktivitách sa výrazne angažovala aj v mierovom a ženskom hnutí. Bola členkou ÚV Socialistickej akadémie vied (1955 – 1960), Svetovej rady mieru (1961 – 1973), predsedníčkou Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV (1962 – 1974), členkou Slovenského zväzu žien (1964 – 1974), Medzinárodnej astronomickej únie (IAU, 1967) a Komisie pre žiarenie a štruktúru slnečnej atmosféry (1967).
Získala ocenenia: Rad práce (1956), Československá cena mieru (1971), Keplerova medaila ČSAV (1973), Koperníkova medaila ČSAV (1973), Zlatá plaketa Slovenského zväzu žien (1974).
Bola úspešnou školiteľkou, ktorá vychovala viacerých vedeckých pracovníkov. Predseda Slovenskej astronomickej spoločnosti Ladislav Hric, ktorého práve Ľ. Pajdušáková prijímala v roku 1977 do zamestnania, na jej adresu povedal: „Ako malý chlapec som bol spolu s otcom na jednej z jej mnohých prednášok o astronómii. Jej krásny a oduševnený prednes ma presvedčil, že štúdium astronómie je krásna záležitosť. A práve preto sa doktorka Ľudmila Pajdušáková presadila vo svete, lebo bola pre vec zapálená, veľmi húževnatá a cieľavedomá.“
Ľudmila Pajdušáková zomrela vo veku 63 rokov 6. októbra 1979 vo Vyšných Hágoch.
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje a foto:
http://www.osobnosti.sk/osobnost/ludmila-pajdusakova-1611
Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1980
BARICA, Ján: Malý slovenský panteón vedy a techniky. Banská Bystrica: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, 2004, s. 119.
http://www.astroportal.sk/
Astronomický ústav SAV
www.astro.cz
Uverejnila: ZVČ
