Dňa 13. 11. 2017 bude možné sledovať v skorých ranných hodinách, t. j. ešte pred východom Slnka, zaujímavý astronomický úkaz, a to „blízke stretnutie“ dvoch planét Slnečnej sústavy – Venuše a Jupitera na oblohe. „Ak si teda daný deň o trochu privstaneme a aj počasie nám to dovolí, nízko nad východným obzorom budeme môcť sledovať dva jasné objekty veľmi blízko vedľa seba. Je to vynikajúca príležitosť aj pre astrofotografov,“ odporúča RNDr. Zoltán Garai, PhD., astrofyzik a vedecký pracovník Astronomického ústavu SAV.
V tomto roku sme už mali možnosť sledovať Saturn v opozícii a neskoršie i Neptún v opozícii. Dňa 13. 11. 2017 nastane podľa odborníka ďalší zaujímavý astronomický úkaz. V tomto prípade to bude tzv. konjunkcia, konkrétne konjunkcia Venuše a Jupitera. „Aj keď tento astronomický úkaz sa líši od vyššie spomenutých opozícií, konjunkcie a opozície planét Slnečnej sústavy, majú spoločnú príčinu: Už sme sa zmienili o tom, že planéty našej Slnečnej sústavy obiehajú okolo spoločného ťažiska po málo výstredných eliptických obežných dráhach, ktoré v prvom priblížení môžeme považovať za koncentrické kruhové dráhy so spoločným stredom v centre Slnka. Tou spoločnou príčinou astronomických úkazov bude teda obeh planét okolo Slnka. Počas obehu z času na čas nastávajú aj význačné polohy (aspekty) planét: opozícia, kvadratúra, elongácia alebo náš prípad – konjunkcia. Doteraz sme však písali iba o význačných polohách (aspektoch) planét voči Zemi a Slnku. Situácia je ale o čosi komplikovanejšia, pretože pojmy vyjadrujúce význačné polohy (aspekty) sa používajú vo sférickej astronómii oveľa všeobecnejšie. Ako príklad môžeme uviesť, že vo význačnej polohe (napr. v opozícii) voči Zemi a Slnku môže byť aj iný objekt Slnečnej sústavy, nie iba planéta: napr. náš Mesiac (vtedy nastáva spln), asteroid, kométa a pod. Taktiež, aj vesmírne teleso, na ktoré sa vzťahuje význačná poloha objektu, môže byť ľubovoľné,“ vysvetľuje astrofyzik.
Ako pokračuje, v našom prípade nastane konjunkcia dvoch planét Slnečnej sústavy. „Ako sme už o tom písali v článku Saturn v opozícii, Venuša je vnútorná a Jupiter je vonkajšia planéta našej Slnečnej sústavy. Napriek tomu sa z času na čas stáva, že sa tieto objekty pri pohľade ´zhora´ na Slnečnú sústavu dostanú na jednu priamku so Zemou. Vtedy hovoríme o konjunkcii týchto planét vzhľadom na našu planétu. Túto situáciu môžeme vidieť aj na Obrázku č. 1, kde je znázornený model časti Slnečnej sústavy dňa 13. 11. 2017 o 6:00 hod. SEČ. Túto udalosť máme možnosť sledovať z našej Zeme, preto pri pohľade z našej planéty nebudeme vnímať obrovskú vzdialenosť Venuše (1,64 AU) a Jupitera (6,39 AU) od našej planéty, ale budeme tieto planéty vidieť, ako budú premietnuté na oblohu veľmi blízko vedľa seba.“
Planéty Slnečnej sústavy obiehajú približne v jednej rovine. „Keby obiehali presne v jednej rovine, tak v istom časovom úseku by sme mohli vidieť aj tzv. planetárny zákryt, teda bližšia Venuša by čiastočne zakryla vzdialenejší Jupiter. Rovina obežnej dráhy Venuše má ale sklon 3,4° voči rovine obežnej dráhy Zeme, teda tzv. ekliptike, a Jupiterova obežná rovina je tiež sklonená pod uhlom 1,3° voči ekliptike. Vďaka sklonu obežných dráh planét ale nastane takýto planetárny zákryt veľmi zriedkavo, zhruba každých 250 rokov. Naposledy sa to stalo v roku 1818 a najbližšie takýto zákryt nastane v roku 2065. 17. septembra roku 1210 o 10:35 svetového času dokonca nastal centrálny zákryt Jupitera Venušou. Vtedy boli planéty Zem, Venuša a Jupiter na jednej priamke a nie iba pri pohľade ´zhora´, ale aj pri pohľade ´zboku´ na Slnečnú sústavu. Vzájomné priblíženie sa Venuše a Jupitera na oblohe počas konjunkcie 13. 11. 2017 nebude až také tesné, ale aj takto to bude vcelku zaujímavá astronomická udalosť,“ hovorí RNDr. Zoltán Garai, PhD.
Najmenšia uhlová vzdialenosť planét na oblohe bude približne 0,3°. Pre porovnanie odborník uvádza, že uhlový priemer kotúča Slnka alebo Mesiaca na oblohe je 0,5° (Obrázok č. 2).
Odborník ďalej vysvetľuje, že Venuša bude vďaka vzájomným obežným pohybom planét rýchlo postupovať smerom od západu na východ, teda v tzv. prográdnom smere, a už pár dní pred konjunkciou budú planéty na oblohe relatívne blízko. „Tri dni pred konjunkciou bude uhlová vzdialenosť planét zhruba 3°, deň pred konjunkciu to bude už len 1°. Najmenšiu uhlovú vzdialenosť budú mať planéty dňa 13. 11. 2017 o 7. hodiny a 10. minúty SEČ. V prípade pozorovacieho stanovišťa, napr. v Banskej Bystrici, budú planéty Venuša a Jupiter dňa 13. 11. 2017 vychádzať okolo 5:30 hod. SEČ. Smerom na západ od tohto pozorovacieho miesta v rámci územia Slovenska budú tieto časy posunuté maximálne cca o +9 min. a východne od tohto miesta maximálne zhruba o -13 min. Už hneď po východe týchto planét ich budeme môcť vidieť ako dva jasné objekty veľmi blízko vedľa seba v súhvezdí Panna. Venuša bude mať jasnosť -3,9 magnitúdy a Jupiter -1,7 magnitúdy (Obrázok č. 3). Najlepšie si zvoliť nejaké vysoko položené pozorovacie miesto, odkiaľ máme dobrý výhľad na východný obzor. Pozorovať ich môžeme aj voľným okom alebo cez poľovnícky ďalekohľad, pri astronomických ďalekohľadoch si treba zvoliť vhodné zväčšenie na to, aby sme videli obidve planéty v jednom zornom poli. Od východu planét budeme mať zhruba hodinu, aby sme si vychutnali ´blízke stretnutie´ Venuše a Jupitera na oblohe. Planéty totiž budú vychádzať na začiatku tzv. nautického súmraku, kedy Slnko je 12° pod obzorom. Dňa 13. 11. 2017 bude Slnko vychádza v Banskej Bystrici o 6:54 hod. SEČ. V tomto okamihu Venuša a Jupiter budú mať výšku len približne 11,5° nad obzorom.“
Treba ešte pripomenúť, že vďaka vzájomnému obežnému pohybu planét, predovšetkým Venuše, nebude takéto „blízke stretnutie“ na oblohe trvať príliš dlho. Na ďalší deň už bude podľa odborníka uhlová vzdialenosť medzi Venušou a Jupiterom citeľne väčšia, dosiahne približne 1° a o 4 dni neskoršie, t. j. 17. 11. 2017, narastie vzájomná uhlová vzdialenosť objektov cca na 4°. Vtedy sa k nim ale pridá aj Mesiac (bude deň pred novom), a tak dňa 17. 11. 2017 na skoro rannej oblohe môžeme vidieť pekný trojuholník Venuša – Jupiter – Mesiac (Obrázok č. 4).
Občianske združenie Slovenské planetáriá pre Vás pri tejto príležitosti pripravilo nočné pozorovanie oblohy. Nájdete ich aj s ďalekohľadom na dunajskom nábreží pri OC Eurovea, približne na úrovni reštaurácie Kolkovňa. Nebude sa pozorovať len samotný úkaz, ale bude to tiež príležitosť zamieriť teleskop aj na iné vesmírne telesá, či už Jupiter, Saturn, dvojhviezdu Albireo, hviezdokopu Plejády alebo jedinú galaxiu viditeľnú voľným okom, Galaxiu Andromeda.
Informácie a foto poskytol: RNDr. Zoltán Garai, PhD., astrofyzik, vedecký pracovník, Astronomický ústav SAV, Tatranská Lomnica a Slovenská ústredná hvezdáreň, Hurbanovo
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ