Pozorovanie umožnilo študovať vlastnosti vzdialenej a priblíženej galaxie.
Javí sa ako roztavený pás kovu na čiernom pozadí. Minulý rok v decembri vedci zverejnili fotku galaxie, ktorej obraz pokrivila mohutná gravitácia galaktickej kopy. Vznikol tak úkaz známy ako Einsteinov prstenec.
Odvtedy sa začali záberu z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu venovať astronómovia, ktorí sa vďaka javu o galaxii veľa dozvedeli. Na fotke je totiž pôsobením gravitácie kopy mnohonásobne zväčšená. Až do takej miery, že pozorovacie schopnosti Hubbla boli pri vzniku fotky na úrovni 48-metrového ďalekohľadu, čo je viac než plánované extrémne veľké teleskopy.
Štyri kópie obrazu
Einsteinov prstenec je úkaz, ktorý predpovedá všeobecná teória relativity. Je to ohnutie svetla zo vzdialeného zdroja v tvare kruhu. Nastáva vďaka tomu, že sa na spojnici medzi zdrojom a pozorovateľom nachádza veľmi hmotný objekt, ktorý svojou ohromnou gravitáciou ohýba prichádzajúce svetlo.
Deformovanie sa nazýva gravitačná šošovka. Okrem ohnutia svetla spôsobuje, že vzdialený objekt, ktorý „šošovkuje”, zväčší podobne ako bežná lupa. Obzvlášť silná gravitácia môže vytvoriť aj viaceré obrazy toho istého telesa. Môžeme tak pozorovať veľmi vzdialené a sotva viditeľné objekty, ktoré by sme inak nevideli.
Astronómovia zistili, že gravitačná šošovka zväčšila vzdialenú galaxiu až dvadsaťnásobne. Hubble tak mohol objekt pozorovať, ako keby mal 48-metrové zrkadlo. Na porovnanie možno uviesť, že extrémne veľký teleskop, ktorý práve budujú v čilskej púšti Atacama, bude mať takmer 40-metrové zrkadlo. V celom deformovanom obraze galaxie našli až štyri totožné kópie toho istého zhluku hviezd.
Roztavený prstenec
Prstenec na fotke je jedným z najväčších a najúplnejších Einsteinových prstencov doteraz. Vzdialená galaxia bola z nášho pohľadu takmer zarovno so stredom galaktickej kopy, ktorá pred ňou prechádzala. Práve to spôsobilo, že bol prstenec takmer úplný.
Galaxiu pre jej vzhľad pomenovali Roztavený prstenec. Dôvodom tiež bolo, že ju pozorovali v súhvezdí Pec. Vedci vypočítali, že sa nachádza približne 9,4 miliardy svetelných rokov ďaleko. Ide o bežnú galaxiu, ktorú vidíme v čase, keď bol vo vesmíre vznik nových hviezd na vrchole.
„Na záberoch z Hubbla jasne rozoznáme špirálové ramená a centrálnu vypuklinu galaxie. Pri plánovaných pozorovaniach nám to pomôže lepšie porozumieť vzniku hviezd vo vzdialených galaxiách,” vysvetľuje v tlačovej správe členka výskumného tímu Susana Iglesias-Grothová.