Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Historicky tretí medzihviezdny objekt 3I/ATLAS prefrčal slnečnou sústavou

René Beláček

Tretí medzihviezdny objekt 3I/ATLAS zachytil v blízkosti obežnej dráhy Jupitera teleskop umiestnený v Río Hurtado v Čile.

Trojica medzihviezdnych objektov.

V slnečnej sústave zachytili pozemské teleskopy doposiaľ iba tri známe medzihviezdne objekty. V októbri roku 2017 bol zaznamenaný vôbec prvý medzihviezdny „návštevník“. Bol ním asteroid ´Oumuamua (na obrázku vľavo) smerujúci zo súhvezdia Lýra, o ktorom sa rozvinuli siahodlhé špekulácie a bizarné teórie pre jeho predĺžený tvar i neobvyklé vlastnosti. Po necelých troch mesiacoch letmých zábleskov od prvej detekcie zmizol z dohľadu. V auguste 2019, čiže o dva roky neskôr, pozemské teleskopy zachytili kométu 2I/Borisov (v strede) smerujúcu zo súhvezdia Kasiopeja. Mala typickú kometárnu aktivitu a pomenovali ju podľa amatérskeho astronóma Gennadija Borisova. Najnovší objekt s označením 3I/ATLAS (vpravo) objavil čilský teleskop 1. júla 2025. Zdroj: zľava Wikimedia Commons/ D. Jewitt (UCLA); Wikimedia Commons/ Gemini Observatory/NSF/AURA; ATLAS/University of Hawaii/NASA

Záhadný objekt sa pohybuje smerom k Slnku závratnou rýchlosťou (približne 245 000 km/h) s veľmi plochou a priamou trajektóriou, akú sme ešte v prípade žiadneho zo známych objektov v našej slnečnej sústave nepozorovali.

Prvý deň nového kalendárneho mesiaca priniesol astronómom prekvapivý objav. Teleskop umiestnený v Río Hurtado v Čile, ktorý je súčasťou globálneho varovného systému ATLAS (Asteroid Terrestrial-impact Last Alert System), zachytil v neskorých večerných hodinách nezvyčajný objekt pohybujúci sa v blízkosti obežnej dráhy Jupitera. Portál VEDA NA DOSAH dnes v súvislosti s touto témou publikoval aj zaujímavý rozhovor so slovenským astronómom Petrom Verešom, ktorý prezradil, čo vedia vedci o objekte, aké údaje v súčasnosti spresňujú, aká bude jeho trajektória naprieč slnečnou sústavou a aké odpovede by mohol výskum medzihviezdneho telesa priniesť.

Nový medzihviezdny návštevník

Ako hovorí Larry Denneau, hlavný softvérový inžinier systému ATLAS, prvotný pohľad na tento objekt (predbežne bol pomenovaný A11pI3Z) vyzeral ako úplne rutinný objav, čo sa neskôr rýchlo zmenilo.

Observatóriá z celého sveta začali v nasledujúcich hodinách objekt intenzívne skúmať a porovnávať s archívnymi pozorovaniami kozmu, aby poskladali jeho trajektóriu. Z viac ako 100 pozorovaní sa zistilo, že poloha zmrznutého objektu bola známa už v polovici júna. K presvedčivej identifikácii objektu ako kométy a jeho medzihviezdnej povahy najviac prispeli amatérski astronómovia Deep Random Survey, ktorí ako prví vystopovali objekt na snímkach a pridelili mu názov 3I/ATLAS (kombinácia poukazujúca na status tretieho známeho medzihviezdneho objektu a systému teleskopov, ktoré stoja za jeho objavom). Objav potvrdilo Centrum pre malé planéty (MPC) a neskôr aj Európska vesmírna agentúra.

„Skutočnosť, že vidíme určité rozmazanie, naznačuje, že ide prevažne o ľad, nie o skalu,“ povedal o kometárnom pôvode objektu Jonathan McDowell, astronóm z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics.

Vyniká rýchlosťou i rozmermi

Keďže sa zdá, že kométa 3I/ATLAS sa rúti slnečnou sústavou takmer priamočiaro a pohybuje sa tak rýchlo, že ju gravitácia Slnka nedokáže zachytiť (má hyperbolickú dráhu), astronómovia sú presvedčení, že objekt má mimozemský pôvod, t. j. pochádza z inej hviezdnej sústavy. S najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z okraja inej planetárnej sústavy, kde rotoval okolo obrovskej planéty alebo hviezdy a bol vyvrhnutý ich gravitačnými interakciami.

Objekt by mohol mať priemer až dvadsať kilometrov (niektoré odhady hovoria dokonca až o päťdesiatich kilometroch). Momentálne už preťal obežnú dráhu Jupitera a nachádza sa tesne za jej okrajom. Od Slnka je približne 4,5-krát vzdialenejší než Zem.

Čo vieme o medzihviezdnej kométe 3I/ATLAS. Zdroj: Youtube/NASA Jet Propulsion Laboratory

Podľa aktuálnych prepočtov sa k Slnku najviac priblíži koncom októbra, a to na vzdialenosť približne 210 miliónov kilometrov, od našej planéty bude vzdialený asi 240 miliónov kilometrov, a tak nám s určitosťou nehrozí s objektom žiadna kolízia. Zo Zeme ho budeme môcť pozorovať najneskôr do roka 2026. Najviditeľnejší by mal byť v októbri, keď bude prelietavať okolo Marsu.

Ďalšie pozorovania vrátane bližšej analýzy Vesmírnym teleskopom Jamesa Webba (JWST), umiestnenom v strategickom libračnom centre (Lagrangeov bod L2), pomôžu bližšie určiť zloženie objektu, ale aj sa dozvedieť nové poznatky o vzdialených slnečných sústavách, ktoré nemôžeme nadobudnúť žiadnym iným spôsobom. V konečnom dôsledku nám pomôže pochopiť, ako sa formujú planéty v Mliečnej ceste.

Diagram znázorňujúci trajektóriu medzihviezdnej kométy 3I/ATLAS alebo C/2025 N1 pri jej prelete slnečnou sústavou. K Slnku sa najbližšie priblíži v októbri.

Diagram znázorňujúci trajektóriu medzihviezdnej kométy 3I/ATLAS alebo C/2025 N1 pri jej prelete slnečnou sústavou. K Slnku sa najviac priblíži v októbri. Kredit: NASA/JPL-Caltech

Okná vesmíru dokorán

Astronómovia dúfajú, že zazrú viac „návštevníkov“ z medzihviezdneho priestoru. Prispieť k tomu môže zvýšený záujem amatérskych astronómov, ale aj čerstvo skolaudované čilské Observatórium Very C. Rubinovej s najvýkonnejším digitálnym ďalekohľadom na svete.

O v poradí treťom medzihviezdnom objekte, ktorý vletel do našej slnečnej sústavy, existujú v súčasnosti len kusé informácie. V najbližších dňoch a mesiacoch bude cieľom astronómov spresňovať jeho trajektóriu a definitívne odhaliť, odkiaľ k nám priletel.

Zdroje: Scientific American, Minor Planet Center

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup