Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Halleyho kométa začala svoju 38-ročnú cestu naspäť k Zemi

VEDA NA DOSAH

Svojou návštevou nás poctí v lete 2061.

Modrá kométa vo vesmíre. Zdroj: iStockphoto.com

Kométa. Zdroj: iStockphoto.com

Najznámejšia kométa sa 8. decembra 2023 začala vracať naspäť k Zemi. Halleyho kométa naposledy navštívila naše končiny v roku 1986. Svojou návštevou nás poctí znova v lete 2061.

Vracia sa k nám

Táto najslávnejšia zo všetkých komét obieha okolo Slnka po sploštenej eliptickej dráhe. Je to krátkoperiodická kométa s retrográdnym pohybom (ide opačným smerom ako pohyb planét okolo Slnka), pričom celý cyklus obehu trvá 74 – 79 rokov. V blízkosti perihélia (bodu dráhy najbližšieho k Slnku) je viditeľná voľným okom. Od 9. februára 1986, keď bola naposledy v perihéliu, putovala do vesmíru a vzďaľovala sa od nás. Dňa 8. decembra 2023 kométa dorazila do afélia, teda najvzdialenejšieho bodu svojej obežnej dráhy okolo Slnka. Tento bod od nás delí 5,26 miliardy kilometrov.

Kométa sa teraz nachádza približne 759,8 milióna kilometrov za obežnou dráhou Neptúna, najvzdialenejšej známej planéty od Zeme. Naposledy sa ocitla v tomto bode v apríli 1948.

Po dosiahnutí afélia sa obežná rýchlosť Halleyho kométy spomalí len na 0,909 kilometra za sekundu, čo je približne 3 272 kilometrov za hodinu. Naopak, na jej opačnom konci pri Slnku, v perihéliu, letí rýchlosťou 54,52 kilometra za sekundu, čiže 195 609 kilometrov za hodinu.

Halleyho kométa na snímke observatória AsÚ SAV na Skalnatom plese z 10. 1. 1986. Viditeľné rozdelenie chvosta je spôsobené interakciou medziplanetárneho magnetického poľa a nabitých častíc v plazmovom chvoste kométy, Zdroj: AsÚ SAV

Halleyho kométa na snímke observatória Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied na Skalnatom plese z 10. januára 1986. Viditeľné rozdelenie chvosta je spôsobené interakciou medziplanetárneho magnetického poľa a nabitých častíc v plazmovom chvoste kométy. Zdroj: AsÚ SAV

Kométa má meno po anglickom astronómovi Edmundovi Halleym (1656 – 1742), ktorý si ako prvý všimol, že sa objavuje v pravidelných intervaloch.

Ešte si počkáme, kým ju uvidíme

Ak ste sa narodili po roku 1982, máte viac ako 50-percentnú šancu, že budete svedkami návratu Halleyho kométy, ktorú by sme mali vidieť v lete 2061. Podľa astronómov budú tentoraz podmienky na jej pozorovanie oveľa priaznivejšie ako v roku 1986. Na svojej ceste k Slnku bude viditeľná koncom jari a začiatkom leta na rannej oblohe najmä na severnej pologuli.

V roku 1986 sa kométa dostala do perihélia v zime 9. februára, čiže sa nachádzala v nedohľadne a na opačnej strane Slnka. V roku 2061 bude kométa na tej istej strane Slnka ako my, a preto si ju budeme môcť poriadne vychutnať, bude sa javiť najmenej 10-násobne jasnejšia.

Hlavná šou sa začne na rannej oblohe 18. júna 2061, keď sa kométa bude nachádzať v súhvezdí Býk. Do 1. júla sa jej magnitúda zvýši na +4,3 a do 10. júla, keď bude od Zeme vzdialená 150 miliónov kilometrov, na magnitúdu +3,5. Postupne, ku koncu júla bude dosahovať svoje maximum a prejde z rannej na večernú oblohu.

Zaujímavosť o Halleyho kométe a Markovi Twainovi

S návratom Halleyho kométy v rokoch 1835 a 1910 je spojená nevšedná zaujímavosť. Americký spisovateľ Mark Twain sa narodil 30. novembra 1835, dva týždne po prechode Halleyho kométy perihéliom. Vo svojom životopise z roku 1909 napísal: „Prišiel som s Halleyho kométou v roku 1835. Budúci rok opäť príde a ja očakávam, že s ňou odídem.“ Predpoveď sa naplnila. Twain zomrel 21. apríla 1910, deň po prechode Halleyho kométy perihéliom.

Zdroj: Space, Universemagazine, VND

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky