Keby ste mohli, žili by ste na Mesiaci? Nie ako jeden z odvážnych prvých osadníkov, ale ako občan plne fungujúceho mesačného mesta.
Pohľad na Zem z mesačnej kupoly. Zdroj: Youtube/ What If
Pred osídlením iného vesmírneho telesa, napríklad Mesiaca, by sme si museli zodpovedať pár základných otázok. Z čoho by boli mestá na Mesiaci postavené? Bol by každodenný život iný? Ako veľmi? Prečo by mali byť tieto mestá dôležité?
Portál Whatifshow ponúka zamyslenie sa nad touto futuristickou víziou, pričom predstavil praktické a realistické odpovede na primárne otázky.
Život pod kupolami
V roku 2005 vyvolal dizajn s názvom Shackleton Dome vzrušenie v letectve a kozmonautike. Táto sklenená kupola s priemerom 40 kilometrov a výškou 1 524 metrov by sa klenula nad kráterom Shackleton na Mesiaci, v ktorom by sa nachádzalo prvé mesto na Mesiaci.
Kupoly sú najsilnejším konštrukčným objektom a najúčinnejším tvarom na udržanie tlaku vzduchu, takže stavanie kupol na ochranu ľudí pred nebezpečným vesmírnym prostredím je dobrý nápad.
Menšie vzájomne prepojené kupoly, založené na princípe Shackleton Dome, by ale boli rýchlejšie a lacnejšie na výstavbu. Boli by vyrobené zo skla a z titánu a ukotvené v skalnom podloží.
Osídlený Mesiac. Zdroj: What IF
Stavebný materiál
Samotné mestá by vyzerali ultramoderne. Nie pre nejaký štylistický vkus, ale preto, že hliník a kremík, hlavná zložka skla, sú prvky, ktoré sa nachádzajú v anortite. Anortit je minerál nachádzajúci sa na Mesiaci a bol by dôležitým miestnym zdrojom stavebníctva.
Ďalším populárnym stavebným materiálom používaným v tomto futuristickom meste by bol betónový geopolymér vytvorený z dvoch ďalších ľahko dostupných materiálov – mesačnej špiny (prachu) a ľudského moču.
Dlhý lunárny deň
Normálne dni a noci by ste už nezažili. Jeden lunárny deň je 29 pozemských dní, čo znamená, že dva týždne tam trvá tma a dva týždne svetlo.
Ale pretože mestá by boli postavené okolo pólov Mesiaca, zažili by ste iba štyri po sebe idúce pozemské dni bez slnka naraz.
Rastlinná strava
Významne odlišná by bola aj strava mesačných obyvateľov. Z dôvodu obmedzených zdrojov a obmedzeného priestoru by mesačné mestá nechovali zvieratá na výrobu potravín, takže strava by bola prevažne rastlinná.
Dostupné mäso by bolo jedine rybacie, ale akékoľvek iné živočíšne produkty by museli na Mesiac cestovať zmrazené zo Zeme, čo by nebolo veľmi praktické.
Pracovné pozície
Hlavným priemyselným odvetvím Mesiaca by bola ťažba a vývoz hélia-3, obnoviteľného zdroja energie a ďalších materiálov.
Pravdepodobne by ste mali kariéru vedca, inžiniera alebo baníka. Hélium-3 je vo fúznych reaktoroch efektívny zdroj paliva a predáva sa za približne 40 000 dolárov za uncu. Len 25 ton z neho by poháňalo celé Spojené štáty celý rok. Aj keď je jeho výskyt na Zemi zriedkavý, na Mesiaci je ho obrovské množstvo.
Tento export v kombinácii s výskumom vesmíru a mesačným cestovným ruchom by priniesol veľa peňazí do mesačných miest a pomohol by splatiť drahú cenu počiatočného osídlenia a výstavby. NASA odhaduje, že vybudovanie osady na Mesiaci by vyžadovalo 10 miliárd dolárov s ďalšími 2 miliardami dolárov bežných nákladov ročne.
Vizualizácia života na Mesiaci. Zdroj: Youtube/ What If
Medzinárodná spolupráca a samostatný národ
Budovanie miest na Mesiaci by muselo vzniknúť kombináciou medzinárodných korporátnych a vládnych partnerstiev. Existujúce zmluvy bránia ktorejkoľvek krajine vlastniť Mesiac.
Ak by jedna krajina postavila metropolu na Mesiaci, mohlo by to byť vnímané ako porušenie týchto zmlúv. Keby sa obyvatelia mesačných miest stali sebestačnými, pravdepodobne by sa pokúsili vytvoriť svoj vlastný samosprávny národ.
Osídlenie Mesiaca by otvorilo príležitosti pre vedu, inžinierstvo, nové spôsoby myslenia a ďalší prieskum vesmíru. Ale pred tým, ako by sme mohli začať stavať obrovské mestá na Mesiaci, by sme museli najprv vybudovať menšie počiatočné kolónie, ktoré by najskôr museli prekonať svoje vlastné technické prekážky.
Zdroj: Whatifshow.com
(LDS)
