Prvé snímky začal posielať v júli 2022 zo svojej polohy 1,5 milióna kilometrov za obežnou dráhou Zeme.
Koláž zo snímok Webbovho ďalekohľadu.
V tomto roku oslávil vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba svoj prvý celý rok prevádzky. Počas neho nám na oplátku poslal mnoho klenotov, na ktoré sa nemôžeme vynadívať. Pokochajte sa nimi aj vy.
Pracovať bude minimálne desať rokov
Ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) vypustili odborníci do vesmíru v decembri 2021 a v júli 2022 začal po prvýkrát posielať snímky späť domov zo svojej polohy 1,5 milióna kilometrov za obežnou dráhou Zeme. JWST sa pozrel hlbšie do vesmíru a ďalej v čase, než by to dokázal ktorýkoľvek predchádzajúci ďalekohľad. Na základe zhotovených snímok už boli publikované stovky vedeckých prác.
Svoju prácu však ani zďaleka nekončí, vo vesmíre by mal pobudnúť približne desať rokov, možno aj viac. Vďaka dokonalému štartu ušetril palivo a podľa astrofyzičky Jane Rigbyovej z Goddardovho centra pre vesmírne lety (NASA Goddard Space Flight Center) v Greenbelte v Marylande by mohol fungovať aj 25 rokov.
Pozrite si najkrajšie snímky za rok 2023.
Bližší pohľad na najbližšiu hviezdnu škôlku
V júli 2023 spravil ďalekohľad snímku rodiacich sa hviezd uprostred červených, žltých a bielych oblakov. Rho Ophiuchi je vzdialená 390 svetelných rokov od Zeme a je našou najbližšou hviezdnou škôlkou. Pretože medzi nami a ňou nie sú žiadne hviezdy, ďalekohľad má výbornú polohu na zachytenie divadla zrodu a skorého života hviezd, ktoré sú podobné Slnku.
Na zábere sú najtmavšie oblasti, kde hustý prach obklopuje tvoriace sa protohviezdy. Červenou sú znázornené protiľahlé výtrysky vodíka, ktoré vznikajú, keď hviezda po prvý raz prerazí svoj obal tvorený kozmickým prachom.
Rodiace sa hviezdy v Rho Ophiuchi. Zdroj: NASA, ESA, CSA, STScI, Klaus Pontoppidan/STScI, Alyssa Pagan/STScI
Môžu to byť dvojičky?
Žiariace stĺpy vystihujú to, čo sa zdá byť mladou rodiacou sa hviezdou, ktorá je predurčená, aby bola väčšia ako naše Slnko. Výtrysky budúcej hviezdy HH 211 sú vzdialené asi tisíc svetelných rokov od Zeme.
Hviezda patrí do kategórie mladých hviezdnych Herbigových-Harových objektov, ktoré tvoria protohviezdy s dvoma prúdmi plynov vychádzajúcimi z pólov. V tomto prípade sa pohybujú rýchlosťou medzi 80 a 100 kilometrami za sekundu. Tieto stĺpce sú viditeľné, pretože prúdy plynu, ktoré mladé hviezdy vyžarujú v raných fázach svojho života, narážajú do okolitého prachu nadzvukovou rýchlosťou. Protohviezda HH 211 má momentálne asi len 8 percent hmotnosti Slnka, stále však naberá hmotu zo svojho okolia.
Protohviezda HH 211. Zdroj: Webb/ESA, NASA, CSA, Tom Ray/Dublin
Sledovanie počasia na ľadovom obrovi
Dokonca aj pri krátkej 12-minútovej expozícii sa podarilo ďalekohľadu spraviť snímky, ktoré naznačujú, že na obrovskom ľadovom Uráne sa mení počasie a na niektorých miestach bol zamračený deň. Tento pohľad na severný pól planéty, urobený vo februári, vznikol vďaka tomu, že Urán je naklonený na jednu stranu. Nové snímky ukazujú detaily ľadového obra a pohľad aj na jeho prstence, a to vrátane extrémne slabého prstenca najbližšieho k planéte.
Urán s prstencami. Zdroj: NASA, ESA, CSA, STScI, Joseph DePasquale/STScI
Prvky pre život v hmlovine
Ďalekohľad zaznamenal v júni molekulu uhlíka v mladom hviezdnom systéme s protoplanetárnym diskom vo Veľkej hmlovine Orión, ktorá doposiaľ nikdy nebola mimo slnečnej sústavy zistená. Uhlík je kľúčovým prvkom pre život. Teraz vieme, že jeho forma – metylový katión – sa nachádza v rodiacej sa planetárnej sústave vo vzdialenosti 1 350 svetelných rokov od Zeme.
Mladý hviezdny systém vo Veľkej hmlovine Orión s označením d203-506 pozostáva z červeného trpaslíka a protoplanetárneho disku, z ktorého sa eventuálne sformujú nové planéty. Chladná červená hviezda nie je veľmi podobná nášmu Slnku, ale existuje v drsných podmienkach podobných tým, ktoré pravdepodobne zažilo naše Slnko vo svojich počiatkoch.
Bližší pohľad do Veľkej hmloviny Orión. Zdroj: Webb/ESA, NASA, CSA, M. Zamani/Webb/ESA, PDRs4ALL ERS Team
Zdroj: ScienceNews, LivingFuture, Živé
(JM)
