Ak sa Číne podarí koncom júna úspešne priviezť vzorky na Zem, dosiahne historické prvenstvo. Očakávaný návrat CNSA stanovila na 25. júna.
2. júna 2024 spustil pristávací modul o 0.09 hod. nášho času manéver, ktorým začal znižovať rýchlosť motorov 15 kilometrov nad kráterom Apollo. Videoanimácia z Pekinského strediska riadenia vesmírnych letov (BACC) z 2. júna 2024 ukazuje sondu Chang'e-6 pristávajúcu na odvrátenej strane Mesiaca. Zdroj: CNSA
Vo vzdialenosti okolo 384 000 kilometrov od našej planéty sa prepisujú dejiny lunárneho výskumu. V týchto chvíľach má sonda za sebou najsledovanejšiu časť misie – odber vzoriek z opačnej strany Mesiaca.
Misia robotickej čínskej sondy Čchang-e 6 vstúpila do ďalšej fázy: vzletový stupeň sondy s odobranými vzorkami sa oddelil od pristávacieho modulu a po približne šesťminútovom lete dosiahol obežnú dráhu Mesiaca.
Čínska národná vesmírna agentúra (CNSA) na svojej oficiálnej stránke uviedla, že v ďalšom kroku čaká modul niekoľko orbitálnych manévrov.
Na ceste domov
Na obežnej dráhe by sa malo zariadenie podľa obvyklých postupov spojiť s orbiterom, premiestniť odobraný materiál do prenosovej kapsuly, ktorá bude integrovaná v návratovom module. Očakávaný návrat CNSA stanovila na 25. júna.
Modul by mal pristáť v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko. Odtiaľ urýchlene prevezú lunárnu horninu za dodržiavania prísnych podmienok na špecializované pracovisko pre manipuláciu s mesačnými vzorkami.
Historická cesta na Mesiac a späť
Misia čínskej sondy je rozplánovaná na 53 dní. Zariadenie, ktoré pozostáva z viacerých spojených modulov, ktoré sa aktivovali v jednotlivých fázach misie, odštartovalo 3. mája z najjužnejšieho čínskeho kozmodrómu Wen-čchang.
Cesta k nášmu prirodzenému satelitu trvala sonde päť dní. Nasledujúcich 25 dní strávil lunárny orbiter na obežnej dráhe Mesiaca, keď sa od neho 1. júna 2024 oddelil pristávací modul a začal klesať k mesačnému povrchu.
Na povrchu odvrátenej strany Mesiaca strávil lander dva dni (2. – 3. jún), z toho mal na odber vzoriek vyčlenený čas 14 hodín. Agentúra zatiaľ nespresnila informácie, koľko materiálu sa im podarilo odobrať.
Zamestnanci v Pekinskom stredisku riadenia vesmírnych letov (BACC) 2. júna 2024. Zdroj: CNSA
Známy je zatiaľ len spôsob, akým mal byť odber realizovaný: pomocou lopatky umiestnenej na robotickom ramene a vrtáka, ktorý je schopný preniknúť do hĺbky dva metre pod mesačný povrch.
Agentúra zároveň uviedla, že po odbere vzoriek zariadenie rozprestrelo na odvrátenej strane Mesiaca čínsku vlajku. Ak krajina úspešne privezie vzorky na Zem, dosiahne historické prvenstvo.
Po druhýkrát na opačnej strane
Čína pristála na Mesiaci už po štvrtýkrát v ére fungovania jej lunárneho programu. Na odvrátenej strane ide o druhé pristátie.
Najprv si to v roku 2019 otestovala počas misie Čchang-e 4, aktuálne sa jej to podarilo 2. júna 2024, keď pristávací modul spustil o 0.09 hod. nášho času manéver, ktorým začal znižovať rýchlosť motorov 15 kilometrov nad kráterom Apollo.
„Samotné pristátie bolo po technickej stránke veľmi podobné ostatným čínskym pristátiam, pretože krajina má metódu, ktorá funguje,“ vysvetlil český popularizátor kozmonautiky Dušan Majer a dodal, že počas samotného zostupu je sonde jedno, na ktorej strane Mesiaca pristáva, pretože v oboch prípadoch funguje autonómne.
Lander upravil vo výške okolo 2,5 kilometra od povrchu orientáciu v priestore. Približne sto metrov nad miestom pristátia začal fázu levitácie, aby mohol vykonať jemné úpravy a vyhnúť sa prípadným prekážkam. O 0.23 hod. mäkko pristál v kráteri Apollo, ktorý je súčasťou väčšieho útvaru s názvom Južný pól-Aitken. Ide o najväčší známy impaktný kráter v celej slnečnej sústave.
Sonda podobná puzzle
Sonda Čchang-e 6 sa skladá z niekoľkých častí, ktoré sa nazývajú aj moduly. Ide o spojenie dvoch zariadení, ktorých úlohy a funkcionalita na seba nadväzujú alebo od seba závisia. Ide o orbiter, návratový modul, lander a vzletový modul.
Úlohou orbitera je pohyb po obežnej dráhe Mesiaca. Návratový modul zabezpečuje prevoz vzoriek na planétu Zem. Lander vykoná pristátie na mesačnom povrchu a vzletový modul vynesie nazbierané vzorky na obežnú dráhu Mesiaca, kde sa preložia do návratového modulu.
Na samotnej sonde je umiestnených aj niekoľko zaujímavých prístrojov. Ide o kamery, spektrometer a radar, ktorý skenuje podpovrchové vrstvy.
Prístrojové vybavenie dokonca dodala aj Európa. Francúzske zariadenie DORN (Detection of Outgassing Radon) napríklad analyzuje transfer materiálu medzi mesačným povrchom a jeho exosférou – jemným plynovým obalom. Taliansky systém INRRI (Instrument for landing-Roving laser Retroflector Investigations) sa skladá z takzvaných kútových odrážačov, ktoré pomohli sonde spresniť miesto pristávania. Švédsko zase participovalo prístrojom NILS (Negative Ions on Lunar Surface), ktorý meria negatívne nabité ióny, odrazené od mesačného povrchu.
Výraznú podporu pri celom procese pristávania, ale i následného vzletu s odobratými vzorkami zohral aj retranslačný alebo prenosový satelit Čchüe-čchiao-2. Jeho úlohou je zabezpečiť obojsmernú komunikáciu bez šumov a rušenia, keďže rádiovým vlnám zo Zeme stojí v ceste samotný Mesiac.
Tréning na Zemi
Čínsky expert na vesmírne technológie z China Aerospace Science and Technology Corporation (CASC) Ťin Šeng-i uviedol, že pre aktuálnu lunárnu sondu vybudovali plnohodnotnú repliku oblasti pristátia.
Zamestnanci v Pekinskom stredisku riadenia vesmírnych letov (BACC) 2. júna 2024. Čínska sonda Chang’e-6 pristála v nedeľu ráno na odvrátenej strane Mesiaca a prvýkrát v dejinách ľudstva odobrala vzorky z odvrátenej strany Mesiaca. Zdroj: CNSA
Pomocou mesačného trenažéra vyvinuli a overovali viaceré stratégie, ako odoberať vzorky a zároveň kontrolovať, aby zariadenie korektne plnilo inštrukcie podľa zadania.
Ostro sledované vzorky
Návrat odobranej mesačnej horniny pozorne sledujú vedci na celej planéte. Veria, že vzorky im pomôžu objasniť otázky nielen o pôvode Mesiaca, ale aj celej slnečnej sústavy vrátane našej Zeme.
Misia sondy Čchang-e 6 má z tohto dôvodu unikátne postavenie a pre vedecký výskum predstavuje mimoriadnu prioritu.
„Desiatky rokov vedci vedia, že odvrátená strana Mesiaca sa líši od privrátenej. Prakticky na nej úplne chýbajú tmavé plochy stuhnutej lávy, ktorým sa hovorí moria, a vedci by radi vedeli, prečo to tak je,“ uviedol pre portál VEDA NA DOSAH Dušan Majer.
Na našej planéte sa už nachádzajú vzorky z Mesiaca. Najviac ich na našu planétu dopravili americké misie programu Apollo, ide o 382 kilogramov lunárnej horniny.
„Zaujímavosťou je, že na Mesiaci vedci objavili tri nové minerály. Pyroxferroit, tranquilitit, ktorý dostal označenie podľa miesta pristátia Apolla 11, a armalcolit, ktorého názov vznikol podľa mien členov Apolla 11,“ uzavrel Majer.
Zdroj: CNSA, Reuters, kosmonautix.cz
(zh)
