Tento jav pozorovali ľudia už odpradávna. S jeho vedeckým vysvetlením prišiel pred poltisícročím Leonardo da Vinci.
Dorastajúci Mesiac bude niekoľko dní vyžarovať veľmi zvláštne popolavé svetlo. Popri úzkom svietiacom kosáčiku uvidíme aj bledo zafarbený zvyšok Mesiaca. Zdroj: iStockphoto.com
Nasledujúce dni sa bežne okom neviditeľný mesačný disk po dnešnom nove, ktorý nastal o 3.39 ráno, sfarbí pri dorastajúcom Mesiaci do popolava. Tento jav sledovali ľudia už odpradávna a vymýšľali si preň najrôznejšie vysvetlenia. Ako prvý odhalil pôvod zvláštneho svetla pred poltisícročím geniálny umelec a vedec Leonardo da Vinci.
Objaví sa po prvý raz v sobotu
Popolavý Mesiac by sa mal po prvý raz na oblohe objaviť v sobotu 16. septembra. Vedľa uzučkého mesačného kosáčika budeme môcť uzrieť i bledo sfarbený zvyšok Mesiaca.
Slnkom osvietená Zem totiž odráža časť svetla k Mesiacu a to následne osvetľuje jeho temnú, Slnkom neosvietenú časť. Popolavý svit je teda slnečné svetlo odrážané Zemou k Mesiacu a zasa späť.
Z opačnej perspektívy
Ak by sme sa, naopak, pozerali ako astronauti počas novu z Mesiaca na Zem, videli by sme na čiernej oblohe žiariť veľkolepú, oslnivú Zem v „splne“. Naša planéta má 3,5-krát dlhší priemer ako Mesiac, a tak zaberá na mesačnom nebi asi trinásťkrát väčšiu plochu. Jasná Zem navyše odráža slnečné svetlo omnoho lepšie než tmavý povrch Mesiaca. Zemský spln na mesačnej oblohe môže byť teda až päťdesiatkrát jasnejší než Mesiac v splne na tej našej.
Ovplyvňuje ho počasie i stav ovzdušia
Ako uvádza portál deník.cz, astronómovia a fotografi, ktorí popolavý svit Mesiaca dlhodobo sledujú, si všimli, že sa jeho intenzita a zafarbenie menia. Ovplyvňuje ich oblačné počasie i stav znečistenia zemského ovzdušia.
Počas roka sa jeho sila mení
Sila popolavého svitu sa mení aj počas roka, keďže sa mení intenzita svetla odrazeného od Zeme. Na severnej pologuli je odrazené svetlo Zeme najjasnejšie na jar, pretože mu pomáha arktický sneh a ľad.
Podľa webstránky Earth Observatory je počas tohto obdobia severná pologuľa naklonená k Slnku, pričom vo vyšších zemepisných šírkach sa stále drží sneh a ľad. Keďže sneh a ľad odrážajú viac svetla než vegetácia alebo voda, jarný popolavý svit je jasnejší než letný či jesenný, keď je snehu a ľadu omnoho menej.
Poznali ho odpradávna
Naši predkovia sledovali oblohu častejšie a pozornejšie ako my, takže popolavý Mesiac dobre poznali. Samozrejme, tento jav si vysvetľovali po svojom.
Bol to podľa nich „starý Mesiac v náručí nového“ a popolavý svit považovali za svetlo z priesvitnej krištáľovej Luny.
Záhadu vysvetlil už da Vinci
Prvým, kto odhalil, aký proces sa za týmto javom skrýva a že ide o svetlo odrazené od Zeme k Mesiacu a zasa späť na Zem, bol slávny renesančný umelec a vedec Leonardo da Vinci.
Ten vo svojom Leicesterskom kódexe, ktorý napísal v rokoch 1506 až 1510, po prvý raz prehlásil, že Mesiac je hmotné teleso ťažšie ako vzduch a súčasne správne vysvetlil popolavý svit ako odraz žiare Zeme od mesačného povrchu.
Popolavý svit Mesiaca ako prvý objasnil Leonardo da Vinci. Zdroj: Miguel Claro
Podľa deníka.cz da Vinci veril, že Mesiac má atmosféru a svetlo odráža, pretože je pokrytý vodnými plochami. Tento omyl mu však vedci dávno odpustili. Možno preto, že svoje vysvetlenie podal verejnosti ešte skôr, ako prišiel Kopernik s teóriou, že Zem obieha okolo Slnka.
Zdroj: deník.cz, Earth Observatory
(af)
