Detegovali aj rádiový signál z jej stredu. Mohol by naznačovať prítomnosť čiernej diery.
Hviezdokopa 47 Tucanae. Zdroj: Paduano a kol., ESA, NASA
Astronómovia vytvorili najcitlivejší rádiový obraz hviezdokopy. Snímka zachytáva druhú najjasnejšiu guľovú hviezdokopu na nočnej oblohe, známu ako 47 Tucanae. Vytvoril ju tím vedený skupinou na Curtinovej univerzite Medzinárodného centra pre výskum rádiovej astronómie v Západnej Austrálii.
Vedci zároveň zachytili predtým neobjavený rádiový signál zo stredu hviezdokopy a výsledky svojho výskumu publikovali v časopise The Astrophysical Journal. Astronóm Arash Bahramian uvádza, že hviezdokopy sú pozostatkom raného vesmíru.
Jedna z najhmotnejších hviezdokôp
„Guľové hviezdokopy sú obrovské veľmi staré zhluky hviezd s desiatkami tisíc až miliónmi hviezd nahromadených na jednom mieste. V strede hviezdokopy je hustota hviezd až niekoľkotisícnásobne väčšia ako v okolí Slnka. Hviezdokopa 47 Tucanae má hustotu v jadre približne tisíc hviezd na kubický svetelný rok,“ uviedol Bahramian.
Ultracitlivá snímka bola vytvorená z viac ako 450 hodín pozorovaní rádioteleskopom Australia Telescope Compact Array (ATCA) agentúry CSIRO v oblasti Gomeroi. Zachytáva jedinečne detailný obrázok jednej z najhmotnejších guľových hviezdokôp v galaxii. Má viac ako milión hviezd a veľmi jasné husté jadro.
Môže obsahovať supermasívnu čiernu dieru
Podľa astronómov ide o najdetailnejší a najcitlivejší rádiový obraz, aký kedy austrálsky rádioteleskop zostavil. Hviezdokopu 47 Tucanae môžeme na oblohe vidieť voľným okom. Nachádza sa v súhvezdí Tukan. Objavil ju francúzsky astronóm Nicolas-Louis de Lacaille v roku 1751. Od Zeme je vzdialená 16 700 svetelných rokov. Jej vykreslenie v takých veľkých detailoch umožnilo astronómom objaviť neuveriteľne slabý rádiový signál v strede zhluku, ktorý predtým nikto nikdy nezaznamenal.
Podľa odborníkov je možné, že súčasťou hviezdokopy 47 Tucanae je čierna diera s hmotnosťou niekde medzi supermasívnymi čiernymi dierami, nachádzajúcimi sa v centrách galaxií, a hviezdnymi čiernymi dierami, vytvorenými zrútenými hviezdami.
Doteraz sa predpokladalo, že v guľových hviezdokopách existujú čierne diery so strednou hmotnosťou, no zatiaľ sa nepodarilo nijakú detegovať. Ak sa ukáže, že tento signál pochádza z čiernej diery, bol by to veľmi významný objav.
Druhým možným vysvetlením zdroja signálu je pulzar – rotujúca neutrónová hviezda, ktorá vysiela rádiové vlny. Pulzar v blízkosti centra hviezdokopy je tiež vedecky zaujímavým objavom, pretože by sa dal použiť na hľadanie centrálnej čiernej diery, ktorú ešte len treba odhaliť.
Rádioteleskop ATCA. Zdroj: Alex Cherney/CSIRO
Nové najväčšie rádioteleskopové centrum
Ultracitlivých snímok bude v budúcnosti viac. V súčasnosti sa totiž stavia medzinárodná sústava rádioteleskopov SKA (The Square Kilometre Array) v Austrálii a Južnej Afrike.
Po dokončení, ktoré sa plánuje na rok 2028, budú dva rádioteleskopy SKA najväčšou sústavou na svete. Austrálska časť bude osemkrát citlivejšia než súčasné porovnateľné rádioteleskopy a oblohu zmapuje 135-krát rýchlejšie. Zmenia naše chápanie vesmíru a budú riešiť niektoré z najzakladanejších vedeckých otázok.
Zdroj: Phys.org, Independent, Denik.cz
(JM)
