Autorom snímky kométy ATLAS, ktorá je dnes najbližšie k Slnku a po 17. januári zmizne na južnej nebeskej pologuli, je Petr Horálek.
Kométa ATLAS odfotografovaná 12. januára 2025 pri obci Gemer neďaleko Tornale na juhu Slovenska. Foto: Petr Horálek/FÚ v Opave
Autorom dnešnej Astronomickej snímky dňa (Astronomy Picture Of the Day, APOD) úradu NASA je Čech Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave, popularizátor astronómie, nositeľ niekoľkých ocenení Astronomickej snímky dňa, prvý český fotoambasádor Európskeho južného observatória a delegát Medzinárodnej asociácie pre tmavé nebo.
Najbližšie k Slnku je práve dnes
Astronomická snímka dňa úradu NASA na 13. január 2025 pochádza zo Slovenska. Ešte podstatnejšie však je to, ako píše Horálek, čo na snímke vidíme. Skúsenému astrofotografovi Petrovi Horálkovi sa totiž včera 12. januára 2025 podarilo zachytiť kométu kométu C/2024 G3, známu aj ako ATLAS, ktorá sa dnes nachádza na svojej dráhe najbližšie k Slnku.
„Na zdanlivo tuctovej scéne slovenského úsvitu sa skrýva niečo veľmi nezvyčajné: kométa C/2024 G3 (ATLAS), ktorá je taká jasná, že sa dá zaznamenať aj minúty pred východom Slnka. Práve dnes (13. januára 2025) bude najjasnejšia a najbližšie k Slnku, len asi 14 miliónov kilometrov, a fotografi po celom svete sa ju pokúsia zaznamenať na dennej oblohe. Ak sa to podarí, bude to takmer na deň presne osemnásť rokov po tom, čo naposledy bola takto zaznamenateľná podobne jasná kométa McNaught (14. januára 2007).“
Autor záberu precestoval vyše 300 kilometrov
Kométa C/2024 G3 (ATLAS) je v týchto dňoch naozaj jasná. Tým, že sa nachádza tak blízko Slnka, nie je až tak dobre viditeľná. Mimo žiary Slnka by bola jedným z najpozoruhodnejších javov na oblohe za posledné roky, pretože odráža na Zem približne toľko slnečného svetla ako kométa Tsuchinshan-ATLAS v októbri a teraz konkuruje aj planéte Venuši, píše v opise k fotografii pre úrad NASA. Petr Horálek kométu doslova naháňal, aby ju zachytil.
„Snímku som odfotil včera (12. januára 2025) pri obci Gemer neďaleko Tornale na juhu Slovenska, kde som s nervami naháňal miesto s jasnejším nebom. Prešiel som kvôli tomu vyše 300 kilometrov. Kométa je kvôli jasu svitania veľmi ťažko pozorovateľná očami, ale aparáty – pokiaľ sú zamierené správnym smerom – ju zachytia.“
Kométa ATLAS pred východom Slnka. Foto: Petr Horálek/FÚ v Opave
Kométa s nejasným osudom
Osud kométy je stále neistý, v tejto chvíli sa zdá, že jadro odoláva náporu slnečného vetra. Ojedinelý film z Japonska z 12. januára 2025 však ukazuje, že jadro je zrejme podvojné a kométa teda prešla fragmentáciou, ktorá spôsobila aj výrazné zvýšenie jej jasnosti na súčasné mimoriadne hodnoty. Je možné aj to, že prelet príslním 13. januára 2025 bude pre kométu už definitívne osudný.
Ak kométa prežije v pondelok 13. januára 2025 svoj prelet príslním, keď bude najjasnejší a uhlovo najbližšie k Slnku, ešte sa ponúkne na večernej oblohe za súmraku. V ďalších dňoch asi do 17. januára 2025 bude možné – ale opäť veľmi ťažko – kométu vyhľadať 20 minút po západe Slnka extrémne nízko nad juhozápadným obzorom. Skúsení fotografi možno zaznamenajú chvost kométy v čase, keď už hlava bude pod obzorom. Po 17. januári 2025 kométa definitívne zmizne na južnej nebeskej pologuli.
Astronomická snímka dňa
Astronomická snímka dňa je prestížne ocenenie najzaujímavejšej astronomickej fotografie dňa. Starostlivo ju vyberajú a následne dopĺňajú popularizačným textom editori, ktorí spolupracujú s úradom NASA. Medzi nimi je profesor Jerry Bonnell z Michiganskej technickej univerzity a profesor Robert Nemiroff z Marylandskej univerzity.
Mottom uvedeného ocenenia je: „Objavujte vesmír.“ Projekt sa začal v roku 1995 a odvtedy sa stal jedným z najuznávanejších svojho druhu po celom svete. Sprievodné texty k záberom sa prekladajú do 23 svetových jazykov a na sociálnych sieťach ich denne sledujú stovky miliónov návštevníkov.
Zdroj: NASA, Astrofyzikální ProGResy z Opavy
(zh)
