Astronóm Peter Vereš: Na interpretáciu objektu 3I/ATLAS nepotrebujeme mimozemšťanov

Čím viac sa budú pozorované medzihviezdne objekty líšiť od už známych telies, tým lepšie podľa astronóma porozumieme iným planetárnym sústavám.

Interstelárna kométa s označením 3I/ATLAS vzbudzuje čoraz väčší záujem. Od jej objavu v júli tohto roka sa na jej pozorovanie sústreďuje pozemská i vesmírna technika. Ide o jedinečnú príležitosť; dosiaľ sme zaznamenali iba dva objekty z tejto kategórie. Okno novému smeru astronómie otvorilo v roku 2017 teleso 1I/’Oumuamua. Pomenovanie vychádza z havajského jazyka a doslova znamená „posol z ďalekých končín“.

Začiatkom októbra sa k pozorovaniu aktuálneho medzihviezdneho pútnika pridali aj európske sondy, ktoré primárne skúmajú planétu Mars. V novembri by na ňu mala nasmerovať svoje kamery aj sonda JUICE, ktorá je na ceste k mesiacom Jupitera. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vytvoril na svojej oficiálnej stránke aj aplikáciu s názvom Eyes on the Solar System. Aktuálny interstelárny objekt sa teda na rozdiel od svojich predchodcov skúma oveľa podrobnejšie.

Príliš ďaleko od Zeme

Zriedkavý výskyt a obmedzený pozorovací čas z nich robí vzácne vesmírne objekty. Skúmanie dosiaľ neznámych telies, ktoré navyše nepochádzajú z našej domovskej sústavy, môže oprávnene vyvolávať aj obavy či strach. Slovenský astronóm Peter Vereš, ktorý v súčasnosti pracuje v americkom Centre malých planét (The Minor Planet Centre, MPC), upokojuje: medzihviezdna kométa nepredstavuje žiadnu hrozbu pre našu Zem.

V rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH vysvetľuje, čo sme sa o kométe z hlbokého vesmíru za tri mesiace dozvedeli, aké nezvyčajné anomálie vykazuje, kedy bude viditeľná na oblohe a prečo hypotézy Aviho Loeba pútajú pozornosť, hoci sa pohybujú skôr vo sfére zbožných prianí.

Kométa z neznámych končín

Na konci októbra sa mal objekt 3I/ATLAS čo najtesnejšie priblížiť k Slnku. Kde sa momentálne nachádza? Dokážeme ho v tejto chvíli pozorovať?

Medzihviezdny objekt 3I/ATLAS prešiel perihéliom (to je minimálna vzdialenosť od Slnka) 29. októbra 2025 vo vzdialenosti 1,356 astronomickej jednotky od Slnka. V prepočte ide o 202 miliónov kilometrov a odvtedy letí preč zo slnečnej sústavy. Počas októbra a novembra, teda okolo perihélia, objekt bol a bude – vzhľadom na pozorovateľa na Zemi – za Slnkom, takže okrem koronografov a vesmírnych misií pozorujúcich Slnko a jeho okolie (korónu) ho nikto nebude môcť pozorovať. V polovici novembra však objekt začne byť viditeľný na rannej oblohe nad východným obzorom a bude ľahšie dostupný ďalekohľadom aj pozorovateľom na Zemi. Objekt je a aj bude od Zeme ďaleko. Najbližšie sa dostane k Zemi 19. decembra 2025 do vzdialenosti 270 miliónov kilometrov. Objekt nie je jasný a bez stredne veľkého ďalekohľadu ho neuvidíte.

Od objavu tretieho interstelárneho objektu ubehli tri mesiace. Čo všetko o ňom vieme s istotou povedať a na čo nám ešte odpovede chýbajú?

Dráhu objektu poznáme veľmi dobre. Momentálne čakáme na pozorovania po prelete perihéliom, na zvýšenú kometárnu aktivitu a prípadný objav negravitačných efektov spôsobených únikom vody, prachu a oxidu uhličitého. Vieme, že objekt je aktívny ako kométa, z jeho povrchu sublimujú molekuly vody, oxidu uhličitého, uhoľnatého, uhoľnatosírového, kyanidu. Ide o molekuly bežne pozorovateľné pri kométach a rovnako z neho uniká veľa prachu. Minimálne dve štúdie odvodili rotačnú periódu jadra na viac ako šestnásť hodín, hoci to nie je jednoznačné, keďže jadro priamo nevidíme a perióda bola odvodená iba zo zmeny jasnosti viditeľného objektu vrátane komy.

Očakávam, že pribudnú ďalšie spektroskopické merania veľkými ďalekohľadmi, keď sa objekt vzdiali od Slnka. Dúfam, že sa niečo zmení v aktivite. Možno sa zjaví chvost a možno sa objekt aj rozpadne. Keď bude objekt ďaleko – za Saturnom – a pozorovateľný iba najväčšími ďalekohľadmi, možno aktivita klesne natoľko, že uvidíme aj samotné jadro.

V podstate nám stále chýbajú odpovede o presnejšom chemickom a izotopickom zložení. Predsa len objekt vznikol v inej planetárnej sústave, preto očakávame, že sa bude od našich asteroidov a komét líšiť. V každom prípade bude študovaný viac ako predchádzajúce dva interstelárne objekty.

Video trajektórie objektu 3I/ATLAS počas preletu slnečnou sústavou. Najbližšie k Slnku sa dostal tento rok v októbri. Zdroj: P. Vereš/JPL Horizons portal

Jadro zahalené v hmle

Z pozorovaní vyplynulo, že ide o kométu. Akú veľkosť má jej jadro?

Keďže objekt bol aktívny celý čas, odkedy sa pozoruje, priemer jadra nevieme presne určiť. Doterajšie odhady hovoria o stovkách metrov až piatich kilometroch v závislosti od toho, koľko percent povrchu je aktívnych. My však pozorujeme kometárnu komu, oblak prachových častíc, ktorý rozptyľuje slnečné svetlo, a ten mal desiatky tisíc kilometrov ešte pred príchodom do perihélia. Objekt však nemal kometárny chvost, hoci slabé náznaky bolo vidieť.

V médiách jeho veľkosť prirovnávajú k Manhattanu. Je to náležité prirovnanie?

Priemer naozaj nepoznáme a odhady sa rádovo líšia. Prirovnanie s Manhattanom je zrejme určené pre amerického čitateľa, ale Manhattan má rôzne rozmery – jeho šírka je 3,5 kilometra a dĺžka 15 kilometrov. Dáta ukazujú, že objekt bude asi menší než šírka Manhattanu.

Ide naozaj o doteraz najrýchlejšie sa pohybujúci pozorovaný objekt?

Objekt priletel do slnečnej sústavy rýchlejšie ako dva doteraz objavené interstelárne objekty 1I/’Oumuamua a 2I/Borisov, asi rýchlosťou 58 kilometrov za sekundu, a má z nich najvýstrednejšiu dráhu. Na druhej strane 1I preletela okolo Slnka omnoho bližšie a vo svojom perihéliu bola rýchlejšia – až 87 kilometrov za sekundu. Pri prílete a odlete tak ide o najrýchlejší objavený objekt v slnečnej sústave.

Odkiaľ sa berie jeho rýchlosť? Je možné putovať vesmírom miliardy rokov a nezraziť sa s iným vesmírnym telesom?

Všetky objekty, ktoré priletia do slnečnej sústavy zvonku, budú mať vzhľadom na Slnko vysokú únikovú rýchlosť, ide len o to, z ktorého smeru priletia. Štatisticky sa dá ukázať, že tieto objekty častejšie priletia z pomerne širokej oblasti okolo galaktického rovníka Mliečnej cesty.

Kozmický priestor je prázdny, takže odkedy bol objekt gravitačne vyhodený zo sústavy, kde vznikol, nemusel preletieť okolo žiadnej hviezdy miliardy rokov. Zrážať sa mohol skôr s mikročasticami a kozmickým žiarením, ale takmer celú svoju existenciu žil v teplotách blízkych absolútnej nule a v tme.

Rodisko zatiaľ nepoznáme

Aký je pôvod objektu? Americká vesmírna agentúra NASA naznačila, že by mohol pochádzať z novovznikajúceho planetárneho systému.

Niektoré práce sa snažili určiť, či objekt nepreletel blízko hviezdy, čo by naznačovalo jeho pôvod. To sa však dá určiť iba pre blízke hviezdy do desiatok či stoviek svetelných rokov. Nevieme preto vôbec určiť to, či teleso zo svojej sústavy uniklo pred stovkami miliónov alebo miliardami rokov, a ani jeho pôvod.

Teória, že objekt unikol z novovznikajúcej sústavy, dáva zmysel. Očakáva sa, že keď vznikajú planetárne sústavy, väčšina protoplanét a malých telies je gravitačne vyhodených zo sústavy alebo kolidujú s planétami či materskou hviezdou. Novovznikajúce sústavy sa zároveň rodia v skupinách hviezd, takže gravitačné pôsobenie v týchto hviezdnych jasliach dáva gravitačné kopance objektom, ktoré sú na veľmi výstredných dráhach.

Okolo ktorých planét preletí počas svojej cesty slnečnou sústavou a ktoré planéty naň môžu mať vplyv v podobe gravitačného praku?

Najtesnejšie preletel 3. októbra 2025 okolo Marsu a bolo to vo vzdialenosti 29 miliónov kilometrov. Dňa 16. marca 2026 preletí vo vzdialenosti 53 miliónov kilometrov okolo Jupitera. To je však stále ďaleko na to, aby došlo k významným zmenám na dráhe.

Máme už zábery z pozorovaní, keď medzihviezdny objekt preletel okolo Marsu?

Zopár záberov bolo zverejnených z družíc ESA (Európskej vesmírnej agentúry) okolo Marsu. Išlo o ExoMars Trace Gas Orbiter či Mars Express. Najlepšie rozlíšenie by mali mať z kamery HiRISE z Mars Reconnaissance Orbiter (NASA), tie zatiaľ neboli zverejnené. Predpokladám, že tím momentálne pracuje na vedeckom článku z daných dát. ESA plánuje v novembri použiť sondu JUICE na ceste k Jupiteru, aby tiež zamerala svoju kameru na 3I/ATLAS. Doterajšie zábery zo sond ESA však neukazujú nič zvláštne. Objekt vyzerá ako málo jasná kométa s komou.

Hrozba či príležitosť?

V júli taliansky matematik a navigačný inžinier Davide Farnocchia z NASA Jet Propulsion Laboratory (Laboratória prúdového pohonu) povedal, že tento objekt nepredstavuje žiadne riziko, ale vedeckú príležitosť. Platí to aj v súčasnosti?

S Davidem sa poznám osobne. Bol to môj kolega, keď som tam v rokoch 2015 až 2017 pracoval, a môžem povedať, že to jednoznačne platí. Objekt je od Zeme príliš ďaleko a nikdy nebol ani klasifikovaný ako blízkozemský. Napriek tomu sa IAWN rozhodol urobiť pre objekt 3I/ATLAS pozorovaciu kampaň, ktorá je zameraná na zlepšenie astrometrických pozorovaní amatérskych astronómov pre prípad planetárnej obrany.

Aké môžu byť príčiny odlišného zjasňovania v porovnaní so známymi kométami pochádzajúcimi z oblastí Oortovho mraku?

Kométy sú zvláštne objekty. Každá sa môže správať inak. Nové kométy prilietavajúce z Oortovho oblaku môžu mať veľkú časť povrchu aktívnu. Naopak, evolučne staršie kométy, ktoré okolo Slnka obehli veľakrát, majú už malé zásoby prchavých materiálov – vodný ľad, oxid uhoľnatý, oxid uhličitý -, respektíve ich povrch pokrýva prach a krusta, ktorá sa pretvára pri každom oblete okolo Slnka. Oneskorené zjasnenie 3I/ATLAS môže súvisieť s iným vnútorným zložením telesa, termálnou izoláciou a rýchlym preletom telesa slnečnou sústavou. Bežné kométy letia pomalšie, preto ohrievanie povrchu dáva zamrznutým ľadom viac času na sublimáciu.

Niektoré kométy napríklad neprežijú ani prelet okolo Slnka a rozpadnú sa. Stalo sa to v prípade kométy C/2024 S1 (ATLAS), C/2019 Y4 (ATLAS), C/2012 S1 (ISON), C/1999 S4 (LINEAR) alebo 332P/Ikeya-Murakami.

Kométa plná zvláštností

Čo má spoločné s kométami našej slnečnej sústavy a v čom sa od nich líši?

Práve kometárna aktivita a prítomnosť komy zaradili objekt medzi kométy. No aktivita objektu bola v čase objavu v júli 2025 taká slabá, že až potvrdenie z veľkých astronomických ďalekohľadov potvrdilo akú-takú malú komu. Nie všetky kométy majú chvost, takže absencia chvosta pri 3I/ATLAS nie je až taká netradičná správa. Pri objekte sa však našlo aj niekoľko nezvyčajností: podiel oxidu uhličitého vzhľadom na vodu je omnoho väčší než pri väčšine komét. Nevieme, či samotné jadro má viac oxidu uhličitého než vody alebo či oxid uhličitý ľahšie sublimoval a voda začne sublimovať neskôr. Ak bolo teleso v kozmickom priestore miliardy rokov, jeho povrch sa mohol „upiecť“ kozmickým žiarením a cez krustu prachu sa tak prchavé molekuly dostávajú ťažšie.

Medzi ďalšie zvláštnosti patrí detekcia niklu v kome a neprítomnosť železa. Nikel sa totiž zvyčajne objavuje spolu so železom. Pozorovanie polarizácie odrazeného slnečného svetla ukázalo nezvyčajné dáta, ktoré asi hovoria o tom, ako sa svetlo polarizuje na časticiach kométy.

Okrem komy sa pri objekte objavil aj náznak chvosta, ale v opačnom smere, než býva pri kométach. Protichvost býva pri kométach optickým klamom, spôsobeným uhlom pohľadu, ale pri 3I/ATLAS sa ukazuje ako reálny. Vysvetlením môže byť to, že častice, ktoré tvoria komu, sú pomerne veľké. Predobjavové snímky z kozmického ďalekohľadu TESS naznačujú, že objekt bol aktívny ešte pomerne ďaleko od Slnka. Pred perihéliom sa odrazené svetlo zdalo červenšie, čo by potvrdzovalo, že objekt má povrch podobný transneptunickým objektom – ide o ľadové objekty s organickým materiálom –, ale skôr sme sa pozerali na rozptýlené svetlo v kome na časticiach prachu a ľadu než na vlastnosti jadra.

Teraz počas perihélia sa zdá, že kométa výrazne zjasnela, jej koma je omnoho väčšia a odrazené svetlo je skôr modré. Táto oneskorená aktivita opäť môže súvisieť s netradičným zložením objektu, jeho rýchlym preletom slnečnej sústavy a možno dlhším časom, kým teplo preniklo do zamrznutého vnútra telesa.

Aké ďalekohľady pozorovali objekt a čo z ich údajov považujete za kľúčové a dôležité?

Pozoroval ho Hubblov vesmírny ďalekohľad, Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, VLT, Gemini North, Gemini South, ALMA, SPHEREx, Keckove ďalekohľady, Observatórium Very C. Rubinovej a mnohé ďalšie menšie, aj amatérske ďalekohľady. Na arxiv.org je momentálne viac ako päťdesiat publikácií, objekt je detailne skúmaný a budeme mať ďalšie mesiace na ďalšiu prácu.

Aké údaje v súvislosti s 3I/ATLAS momentálne spracováva vaše pracovisko?

Minor Planet Center (MPC) slúži na prijímanie pozícií a jasnosti asteroidov a komét vrátane 3I/ATLAS. MPC objektu priradilo jeho označenie C/2025 N1, koordinovalo rýchly follow-up, oznámilo jeho objav a pravidelne spresňuje jeho dráhu a zverejňuje zaslané pozície a jasnosť objektu. Momentálne máme viac ako 4 000 pozícií hlásených z 228 observatórií, zo Zeme aj z vesmíru. Ďalšie pozorovania pribúdajú denne.

Sci-fi scenáre zbožných prianí

Prečo podľa vás vzbudzuje toľkú pozornosť hypotéza, s ktorou prišiel astronóm Avi Loeb? A čo by sa muselo s objektom stať, aby vedci mohli povedať, že ide o umelo vytvorené teleso, respektíve kozmickú loď?

Astrofyzik Avi Loeb je mojím kolegom z Harvardu, je zároveň lídrom projektu Galileo, ktorý sa venuje okrem iného hľadaniu mimozemšťanov a je aj spoluautorom niekoľkých mojich článkov. Loeb založil svoje hypotézy na týchto bodoch: dráha objektu má len päťstupňový sklon k ekliptike, chvost kométy proti pohybu, jadro omnoho väčšie ako pri dvoch predchádzajúcich interstelárnych objektoch, cez slnečnú sústavu letí tak, že pomerne tesne letí okolo Marsu, Venuše a Jupitera, no vyhne sa Zemi, objav niklu v kome bez prítomnosti železa, príliš málo vody v kome, zvláštna polarizácia odrazeného svetla, objekt priletel zo smeru podobnému signálu Wow!

Podľa mňa ide o náhody. To, že niektoré nevieme interpretovať, neznamená, že to má niečo spoločné s mimozemšťanmi. Mnoho z jeho záverov je skôr v intenciách wishful thinking a konfirmačného biasu, aby to zapadalo do konceptu projektu Galileo. Interstelárne objekty budú odlišné od asteroidov a komét a čím viac, tým to bude lepšie pre pochopenie iných planetárnych sústav.

Na internete kolujú rôzne, aj klamlivé informácie. Ako ľudia môžu odlíšiť fantastické, neoverené senzácie od serióznych informácií? A kde ich môžu hľadať?

Žijeme v dezinformačnej dobe, takže najlepšie ich šíri ten, kto kričí najhlasnejšie a na sociálnych sieťach. Overené informácie sa dajú ľahko nájsť napríklad na stránkach ESA, NASA, MPC alebo v publikáciách, napríklad na arxiv.org – tam však odporúčam pozrieť sa na to, či bola publikácia akceptovaná alebo rovno publikovaná a prešla peer-review procesom.

V populárnejšej verzii často vychádzajú tlačové správy, ktoré sumarizujú zaujímavé vedecké články, napríklad na Nature alebo publikované v Springer.

Objekt 3I/ATLAS je isto vedecky zaujímavý, ale na interpretáciu jeho správania, zloženia či pôvodu nepotrebujeme mimozemšťanov. Predpokladá sa, že novopostavené Observatórium Very C. Rubinovej objaví interstelárnych objektov ešte viac. Samozrejme, je úplne reálne, že interstelárne objekty cez slnečnú sústavy bežne prelietavajú, len sme ich doteraz nedokázali zaznamenať.

Zdroj: IAWN, ESA, NASA

(zh)