Tešiť sa môžeme na vzácny zákryt Venuše Mesiacom aj relatívne jasnú kométu.
Autor: Petr Horálek
Rok 2022 je za nami a nový klope na dvere aj so svojimi bohatými nebeskými úkazmi. V roku 2023 sa môžeme tešiť na meteorické roje, ale aj na stretnutie jasných planét s Mesiacom, pomerne vzácny zákryt planéty Venuše našou prirodzenou družicou a tiež jedno výrazné mesačné zatmenie. Mali by sme mať dokonca šťastie i na jednu relatívne jasnú a veľmi dobre pozorovateľnú kométu, a to hneď na začiatku roka.
Pozrite sa na krásnu Venušu
Planéta Venuša je najjasnejším objektom oblohy po Slnku a Mesiaci, a preto ju môžeme ľahko pozorovať aj v mestách. V celej prvej polovici roku 2023 bude krásne viditeľná nevysoko nad západoseverozápadným obzorom. Venuša sa bude črtať ako výrazný objekt vždy po západe slnka a za súmraku (na jar i do noci).
Ďaleko od miest na skutočne tmavej oblohe do nej bude na konci marca smerovať slabý kužeľ takzvaného zvieratníkového svetla – slnečného žiarenia rozptýleného na časticiach prachu v rovine slnečnej sústavy. Niekoľkokrát do roka bude pri Venuši i na večernej oblohe Mesiac, krásne konjunkcie nastanú 22. februára (spolu s jasným Jupiterom), 24. marca, 23. apríla a 23. mája. V týchto dňoch bude Mesiac vždy vo fáze úzkeho kosáčika blízko jasnej Venuše, a ponúkne tak príležitosť pre zhotovenie krásnych fotografií. V utorok 11. apríla sa Venuša tiež priblíži k fotogenickej hviezdokope Plejády v súhvezdí Býka.
Venuša a Plejády. Zdroj: Petr Horálek
Nebeský ohňostroj
Takmer pravidelne sa začína každý kalendárny rok z astronomického hľadiska Kvadrantidami (alebo tiež Quadrantidami)– jedným z najbohatších meteorických rojov. Roj je aktívny v období približne od 1. do 10. januára. V mnohých ohľadoch sa dá o roji Kvadrantíd, ktorých materským telesom je trochu netradične planétka 2003 EH1, hovoriť ako o jednom z troch najsilnejších meteorických rojov celého roka. V roku 2023 nastáva maximum za nie príliš priaznivých podmienok v noci z 3. na 4. januára 2023 o 4.40 SEČ. Rušiť ich bude svetlo Mesiaca, a preto je najlepšie vyzerať ich po polnoci až k svitaniu.
Januárovo-februárová kométa
Na zimnej oblohe pomerne vysoko nad obzorom budeme môcť pozorovať malými ďalekohľadmi a ďaleko od miest aj na hranici viditeľnosti iba očami kométu C/2022 E3 ZTF. Kométa bola objavená 2. marca 2022, ide o dlhoperiodickú kométu s dobou obehu asi 50-tisíc rokov.
Kométa dosiahne 12. januára 2023 príslnie a začne byť zároveň cirkumpolárnou, teda nebude vôbec zapadať pod obzor. O dva a pol týždňa neskôr, teda 1. februára 2023, preletí najbližšie k Zemi. V tom čase bude prelietať blízko severného nebeského pólu v súhvezdí Žirafy a vďaka svojej polohe na nočnej oblohe ju bude možné pomerne ľahko vyhľadať malým ďalekohľadom, dokonca ju budeme môcť pozorovať voľným okom na tmavej oblohe mimo mesta. Aktuálnu polohu kométy nájdete na webovej stránke https://theskylive.
Žiara zverokruhu
V utorok 21. marca nastane o 18.26 nov, vďaka čomu budú noci tmavé a bude možné vyzerať špeciálnu žiaru, takzvané svetlo zverokruhu. To sa tiahne pozdĺž ekliptiky (roviny zemskej dráhy, ktorá sa na oblohe pomyselne premieta do súhvezdí zverokruhu) a nejde vlastne o nič iné ako o prach v okolí Slnka sústredeného do rozsiahleho disku, na ktorý sa zo Zeme pozeráme zboku a ktorý rozptyľuje slnečné žiarenie. Kužeľ sa navyše na konci marca/začiatkom apríla na tmavej oblohe nesie až k hviezdokope Plejády a vytvára so slabým oblúkom zimnej Mliečnej dráhy pozoruhodnú kompozíciu, ktorú sa každoročne snaží zachytiť mnoho fotografov.
Zvieratníkové svetlo. Zdroj: Petr Horálek
Meteorický roj Lyridy za ideálnych podmienok
Každoročne vrcholí okolo 23. apríla meteorický roj Lyridy, ktorého materskou kométou je C/1861 G1 (Thatcher). V roku 2023 má ideálne podmienky – s maximom 23. apríla o 3. hodine ráno (teda v čase, keď už je radiant, odkiaľ meteory zdanlivo vylietajú, vysoko nad obzorom) a vôbec ho neruší Mesiac. Roj sa oplatí sledovať od 2. hodiny rannej do svitania, a to ďaleko od miest, ideálne v horách alebo na vyvýšených miestach s dokonalým výhľadom, pretože meteory vylietajú v smere od súhvezdia Lýra prakticky kdekoľvek na oblohe.
Polotieňové zatmenie Mesiaca
V piatok 5. mája 2023 vyjde spoza horizontu Mesiac v splne o trochu tmavší na svojom ľavom okraji. Bude totiž prebiehať takzvané polotieňové zatmenie Mesiaca. V čase svojho východu bude prechádzať blízko plného zemského tieňa, a bude sa tak zdať, ako by bol na ľavej hornej strane mierne špinavý. Maximálne (a najvýraznejšie) potemnenie nastane o 19.23, no v tomto čase bude spln ešte pod obzorom. Tesne po jeho maxime ho uvidíme aj na Slovensku.
Polotieňové zatmenie Mesiaca. Zdroj: Petr Horálek
Svietiace oblaky
V júni a júli bude opäť možné pozorovať mrazivú krásu nočných svietiacich oblakov (NLC), ktoré úzko súvisia s meteorickým prachom a tiež kolísaním slnečnej aktivity. Tá bude v roku 2023 vysoká (maximum sa očakáva v roku 2025), vysoké vrstvy zemskej atmosféry budú mať menej stabilné podmienky, čo môže zapríčiniť menší výskyt NLC ako v minulých rokoch. Oblaky môžeme pozorovať v spomínaných mesiacoch medzi 22. hodinou a polnocou alebo ráno medzi 2. a 4. hodinou, a to vždy na severe, resp. medzi severozápadným a severovýchodným obzorom. Ich žiara je spôsobená Slnkom, ktoré ich v inkriminovaných hodinách odspodu osvetľuje. Pokiaľ si nechcete nechať ujsť nočné oblaky, sledujte webové kamery alebo sa prihláste k odberu upozornení na http://ukazy.astro.cz/nlc.php.
Augustové Perzeidy
Meteorický roj Perzeidy – najobľúbenejší kozmický „ohňostroj“ roka – sa v roku 2023 (po dvoch rokoch) opäť teší skvelým podmienkam. Maximum roja, za ktorým stojí kométa 109P Swift-Tutlle a ktoré so sebou nesie pripomenutie viac ako 1760 rokov starej nespravodlivosti (nespravodlivú a krutú popravu svätého Vavrinca), vychádza v roku 2023 na 13. augusta, keď bude Mesiac 2 dni pred novom. Medzi polnocou a 4. hodinou ráno, keď radiant roja (miesto, odkiaľ meteory zdanlivo vylietajú) stúpa najviac nad obzor, je frekvencia meteorov obvykle najvyššia. Za dobrého počasia budeme môcť sledovať dokonca 50 až 80 meteorov za hodinu.
Geminidy. Zdroj: Petr Horálek
Neobvyklý spln Mesiaca
Ako takmer každý rok, tak aj v roku 2023 nastane spln, počas ktorého bude Mesiac zároveň prechádzať na svojej eliptickej dráhe takzvaným prízemím, a teda splnový Mesiac bude uhlovo najväčší v celom roku. Laická verejnosť pozná tento úkaz pod názvom superspln, ktorý nastane dokonca v dvoch augustových dátumoch. Prvý zo supersplnov sa uskutoční v utorok 1. augusta o 20.33, pričom v dobe splnu bude Mesiac ešte pod obzorom.
Výrazne zaujímavejšieho úkazu sa dočkáme počas druhého augustového splnu, ktorý nastane vo štvrtok 31. augusta o 3.37. Vtedy bude Mesiac vo fáze splnu len zhruba 9,5 hodiny po tom, ako sa najviac priblíži k Zemi. Ak si chcete vychutnať tento superúplnok, najzaujímavejší bude počas svojho východu 30. augusta okolo 19.30, len hodinu a pol po najväčšom priblížení k Zeme a asi 8 hodín pred fázou splnu. V súvislosti s ním sa takmer určite stretnete s podivným označením modrý superúplnok (z anglického blue supermoon). Mesiac rozhodne nebude modrý, pojem vychádza z anglického výrazu once in a blue moon, čo vo voľnom preklade znamená raz za uhorský rok. Upozorňuje tak na fakt, že nastane druhý spln v jednom kalendárnom mesiaci, čo nie je celkom obvyklé.
Sviatočné zatmenie Mesiaca
Na štátny sviatok v sobotu 28. októbra uvidíme v neskorých večerných hodinách čiastočné zatmenie Mesiaca. Budú ho sprevádzať veľmi dobré pozorovacie podmienky. Počiatočná polotieňová fáza bude viditeľná dlhšie ako 3 a pol hodiny po východe Mesiaca. Čiastočné zatmenie potom potrvá 1 hodinu 17 minút. Veľkosť zatmenia Mesiaca bude viac ako 12 percent svojho priemeru. Pomerne neďaleko, asi 6 stupňov východne od Mesiaca, nájdeme jasnú planétu Jupiter, s ktorou bude potom v konjunkcii skoro ráno na ďalší deň.
Pozrite si
Žiarivá Venuša zmizne cez deň za Mesiacom
V skorých ranných hodinách vo štvrtok 9. novembra uvidíme už pred svitaním Mesiac vo fáze úzkeho kosáka (4 dni po poslednej štvrti) a jeho vydutá osvetlená časť bude smerovať k jasnej planéte Venuša. Pre majiteľov ďalekohľadov ale týmto divadlo nekončí – Mesiac v dopoludňajších hodinách planétu zakryje. Hoci ide o denný úkaz, na čistom nebi by mohol byť vidieť aj voľným okom, pretože Venuša sa dá nájsť i za denného svetla.
Celý úkaz síce potrvá viac ako hodinu, ale samotný vstup Venuše za mesačný okraj (viditeľný) a jej výstup spoza neosvetleného okraja bude trvať len desiatky sekúnd. V Bratislave začne vstupovať Venuša poza Mesiac okolo 11.04 SEČ a vystúpi okolo 12.20. Na iných miestach Česka a Slovenska sa budú časy javu líšiť v minútach.
Decembrové Geminidy
Posledným skutočne excelentným pravidelným meteorickým rojom budú v roku 2023 Geminidy, ktoré majú ideálne pozorovacie podmienky. Materským telesom roja je planétka (3200) Phaeton, pravdepodobne bývalá a dnes už vyhasnutá kométa. Radiant roja sa nachádza východne od dvoch najjasnejších hviezd súhvezdia Blížencov, hviezd Castor a Pollux. Na decembrovej oblohe vychádzajú už za večerného súmraku a počas noci stúpajú vysoko nad južný obzor, kde vrcholia po polnoci. Najviac meteorov možno teda vždy očakávať medzi polnocou a 4. hodinou ráno. Maximum nastáva v noci zo 14. na 15. decembra, konkrétne o 21.00 večer. Za ideálnych podmienok je možné v priebehu maxima roja zachytiť aj cez 400 meteorov.
Zdroj: Slezká univerzita Fyzikálny ústav SU v Opavě
(JM)
