Vedci zistili, prečo niektoré králiky neskáču, ale chodia po predných

Matúš Beňo

Mutácia génu obmedzuje králiky pri pohybe.

Vedci zistili, prečo králiky plemena sauteur d’Alfort chodia po predných končatinách. Zdroj: R. Cavignaux/10.1371/journal.pgen.1009429

Kým králik plemena sauteur d’Alfort sedí na jednom mieste, nič nenasvedčuje tomu, že by sa líšil od ostatných. No keď sa rozhodne presunúť na iné miesto, spraví niečo nečakané. Pohne sa prednými labkami, zrazu do vzduchu vyhodí zadné a kráča vpred ako akrobat v cirkuse. Žiadne skákanie, na aké sme pri pohľade na tieto štvornohé zvieratá zvyknutí.

Zvláštna črta plemena teraz pomohla tímu vedcov dozvedieť sa viac o genetickej podstate skákania cicavcov. Mutácia jedného génu zrejme spôsobila, že králiky nedokážu zladiť svoje telo dostatočne, aby sa mohli pohybovať zvyčajným spôsobom.

Štúdia zverejnená v časopise PLOS Genetics pomáha odhaliť, ako funguje skákavý pohyb nielen králikov, ale aj iných zvierat, napríklad z čeľade kengurovité či niektorých druhov hlodavcov.

Mutácia génu

Akrobatický pohyb sa králiky sauter d’Alfort naučia veľmi skoro, v prvých mesiacoch života. Kým chodia pomaly, vedia použiť bez problémov všetky štyri končatiny ako bežný králik. No ak sa chcú presunúť rýchlejšie, musia telo vyšvihnúť do vzduchu, ako keby chceli spraviť stojku. Nedokážu totiž obe zadné končatiny využiť naraz na odraz do vzduchu. Aby sa vedci dozvedeli, čo stojí za správaním králikov, skrížili jedného samca z plemena so samičkou iného druhu, ktorá dokázala skákať. Následne sekvenovali genóm 52 potomkov.

Pri porovnaní mláďat, ktoré dokázali a nedokázali skákať, si všimli mutáciu v géne zvanom RORB. Gén poskytuje inštrukcie na vytvorenie rovnomennej bielkoviny, ktorá pomáha ďalším bunkám plniť funkcie a ktorá sa bežne nachádza v mieche králikov. Mutácia však spôsobuje výrazný pokles počtu špecifických neurónov, a teda aj menej bielkovín.

Problémy majú aj myši

Navyše tieto špecifické neuróny zodpovedajú za utlmenie aktivity iných nervových buniek, čo vedie k tomu, že králiky nedokážu zladiť pohyby svalov a zadné končatiny ich neposlúchajú. A na to, aby králiky dokázali skákať, potrebujú spolupracujúce labky.

V prípade mláďat, ktoré dokázali skákať, si vedci nevšimli pokles bielkovín RORB. Domnievajú sa preto, že táto mutácia môže za akrobatický pohyb králikov.

Nová štúdia nie je jediná, ktorá hovorí, že mutácie génu RORB vedú k problémom so skákavým pohybom. Výskum v časopise Neuron z roku 2017 ukázal, že myši s mutáciou kráčajú podobne ako kačice. Zdá sa tak, že správne fungujúci gén RORB je kľúčovým pre normálny vývoj miechy a pohyb štvornohých živočíchov.

Zdroje: DOI: 10.1371/journal.pgen.1009429, DOI: 10.1016/j.neuron.2017.11.011, tlačová správa časopisu PLOS, Journal of Experimental Biology

 

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.