Časopis Science prizval vedcov SAV, aby zhodnotili súčasné výskumné techniky a poskytli svoj pohľad na riešenie svetelného znečistenia.
Svetelné znečistenie má negatívny dopad na zdravie človeka aj na prírodu. Zdroj: iStockphoto
Vedci v článku s názvom Measuring and monitoring light pollution: Current approaches and challenges uverejnenom v prestížnom časopise Science okrem iného vyzdvihli aj potrebu medzinárodnej spolupráce, ktorá je dôležitá pre správnu interpretáciu dát.
„V tejto oblasti nás čaká veľa výziev. V princípe majú všetky prístroje a techniky merania svoje výhody a nevýhody. Monitorovanie šírenia sa svetelného znečistenia do okolitého prostredia komplikuje veľká variabilita vlastností zemskej atmosféry, ktorá výrazne ovplyvňuje merané parametre svetelného poľa. Správna interpretácia meraných dát si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu naprieč viacerými vednými odbormi. Jednak preto, aby sme lepšie pochopili a plnohodnotnejšie využili informačný obsah údajov získaných pomocou dostupnej prístrojovej techniky, ale aj preto, aby sme upravili štandardy meraní a prišli s novými rozšírenými možnosťami monitoringu nočného prostredia,“ konštatujú Miroslav Kocifaj a Stefan Wallner z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, v. v. i., vo svojom nedávno publikovanom článku v prestížnom časopise Science.
Vedci SAV na pozvanie časopisu preskúmali v súčasnosti používané metódy a techniky kvantifikovania úrovne svetelného znečistenia a analyzovali potenciálne dôsledky – napr. možnosti interpretácie dát. Meranie a monitorovanie svetelného znečistenia sa môže podľa nich javiť ako jednoduchý proces, no ani zďaleka to tak nie je.
„Najprv je dôležité položiť si otázku, čo je to svetelné znečistenie a ako nás ovplyvňuje. Či je to zvýšenie jasu nočnej oblohy vnímané živými organizmami, pozemné osvetlenie pozorované zo satelitov alebo aj niečo iné. Samotný jav napokon predurčuje tiež vhodný spôsob merania,“ vysvetľuje Miroslav Kocifaj, ktorý zároveň pôsobí i na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
V meraní svetelného znečistenia stále prevláda, čo sa samotných prístrojov a metód spracovania dát týka, veľká nesúrodosť. Keďže pozorovania nemusia byť porovnateľné s inými meraniami vykonanými na iných miestach, môže to viesť aj k problémom. Pri spracovaní dát je okrem toho potrebné zohľadniť aktuálny stav lokálnej atmosféry, pretože úroveň svetelného znečistenia je modulovaná zemskou atmosférou.
Zdroj: TS SAV
(zh)
