Najnovšie údaje potvrdzujú, že pokles včelích druhov hmyzu je globálny. Tento trend odborníci označili za alarmujúci.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Problematika úbytku včiel sa do nášho širšieho povedomia dostala začiatkom tisícročia, keď médiá priniesli správy o novom kolapse včelích kolón (colony collapse disorder). Ani entomológovia nevedeli presne, čo stálo za ich narastajúcim úbytkom najmä v rozvinutých štátoch. Nebolo jasné ani to, či ide o globálny trend a či sú postihnuté všetky druhy včiel. Najnovšie údaje však potvrdzujú, že pokles včelích druhov hmyzu je realitou na celom svete a odborníci vyzývajú kompetentných, aby konali.
Trieda hmyzu (Insecta) patrí k druhovo najrozmanitejším skupinám živočíchov. Celkovo poznáme viac ako milión druhov a neustále objavujeme nové, nielen v tropických oblastiach. Odhaduje sa, že môže existovať až do 10 miliónov druhov hmyzu, pričom ich celková hmotnosť tvorí až 70-násobok hmotnosti ľudí. Iba samotných včiel je popísaných približne 20-tisíc druhov, pričom včely patria ku kľúčovým opeľovačom.
Červený zoznam ohrozených druhov Medzinárodnej únie ochrany prírody (IUCN) eviduje okolo stovky vyhynutých druhov hmyzu, čo, samozrejme, z celkového počtu predstavuje zanedbateľné číslo. Problémom však je nielen prípadné úplné vyhynutie daného druhu, ale aj pokles početnosti jedincov.
Včelí roj. Zdroj: iStockphoto.com
Kolaps včelích kolón = nedostatok jedla
Intenzívnejší výskum úbytku hmyzu odštartoval takzvaný kolaps včelích kolón, o ktorom začali pribúdať správy. Nejde síce o neznámy jav, ľudia sa s ním stretávajú od čias začiatku chovu včiel. Ide však o situáciu, keď väčšina robotníc včely medonosnej (Apis melliphera) zmizne a zanechá za sebou opustený úľ s kráľovnou a dostatkom potravy pre dospievajúce včely.
Názov kolaps včelích kolón bol zavedený v roku 2006 a popisoval drastický úbytok včelstiev na západe Severnej Ameriky. Podobná situácia panovala začiatkom tisícročia aj v Európe, najmä na juhu a západe kontinentu. Keď sa podobný trend prejavil v ázijských a afrických krajinách, správa OSN z roku 2011 konštatovala, že ide o globálnu záležitosť. Túto skutočnosť v žiadnom prípade nemožno brať na ľahkú váhu, keďže včely opeľujú 70 zo 100 druhov plodín, ktoré zabezpečujú ľuďom až 90 percent všetkej potravy.
Dvojicu argentínskych ekológov Eduarda Zattaru a Marcela Aizena inšpirovali nedávne správy o dramatickom úbytku včiel v mnohých lokalitách. Zaujímalo ich, či je tento trend globálny a ktorých druhov včiel sa dotýka. Pri svojom výskume využili databázu GBIF (Global Biodiversity Information Facility), ktorá v súčasnosti obsahuje takmer 1,7 milióna záznamov o živých organizmoch planéty, pričom údaje siahajú až do 18. storočia.
Hoci nejde o dokonalú štatistiku, táto databáza predstavuje najlepší zdroj informácií o globálnom vývoji biodiverzity, ktorý majú vedci k dispozícii. Argentínski vedci síce pokles včelstiev očakávali, samotné výsledky však boli aj podľa ich vlastných slov alarmujúce. Ukázalo sa, že v 80. rokoch uplynulého storočia nastal prudký pokles počtu záznamov o jednotlivých druhoch, približne až o 25 percent (obr. 1). Najväčší pokles zaznamenala Afrika (viac ako 50 percent), najnižší Austrália (menej ako 10 percent).
Včela na kvetine. Zdroj: iStockphoto.com
Čas beží, je potrebné konať
Podľa vedcov závery ich analýzy potvrdzujú hypotézu, že rýchly úbytok jednak celkového počtu včiel, jednak úbytok početnosti jednotlivých druhov (teda znižovanie biodiverzity), a to najmä v posledných desaťročiach, je naozaj globálnym fenoménom, preto si vyžaduje „okamžitú pozornosť vlád a medzinárodných inštitúcií“.
Ak by išlo totiž len o artefakt nazbieraných údajov a metodiky spracovania, počet všetkých záznamov o včelách by mal klesať, ten však v skutočnosti narastá. V najlepšom prípade sa mnohé druhy stali príliš vzácne a záznamy o nich jednoducho nie sú k dispozícii. V najhoršom prípade došlo k ich lokálnemu alebo dokonca globálnemu vyhubeniu.
Nech už je príčina poklesu záznamov o druhovej rozmanitosti včiel akákoľvek, znamená to nielen zásadný vplyv na opeľovanie kvetov a plodín po celom svete, ale aj ďalšie ekologické a ekonomické škody.
Samotná štúdia sa nesnažila určiť príčiny poklesu včelstiev, poukazuje však na potrebu spomaliť a zvrátiť ničenie habitatu (životného priestoru) včiel a zastaviť premenu krajiny, ktorá nemôže slúžiť iba na čoraz intenzívnejšie využívanie prírodných zdrojov.
Snahou by malo byť zavádzanie ekologicky prijateľných schém usporiadania a využívania poľnohospodárskej pôdy a mestskej krajiny i vypracovanie reálnych programov na zvýšenie rozmanitosti kvetov v krajine. Včelám už veľa času nezostáva.
Zdroje:
