„Otec si nosil z Prírodovedného múzea v krabiciach desiatky motýľov či chrobákov toho istého druhu,“ spomína Andrej Švec.
Záber z výstavy JÁN ŠVEC — AKO ŽIVÉ. Zdroj: TOTO! je galéria
Človek sa výrazne od iných živočíšnych druhov líši okrem iného aj schopnosťou reči. V zdatnom narábaní so slovami môže byť obrovská sila. Kto ho ovláda, dokáže rýchlo ohúriť, ale aj zakryť, že žiadne iné schopnosti nemá, a napriek tomu sa dokáže prerečniť až na vodcovské pozície. Výtvarník Ján Švec, ktorý sa do veľkej miery venoval vedeckej ilustrácii, bol presne opačný typ.
„Nemal rád davy, prezentácie, nerád na seba strhával pozornosť. Bol natoľko introvertný, že hoci vyštudoval výtvarný smer na Pedagogickom inštitúte, nikdy napokon neučil,“ spomína jeho syn Andrej Švec a dodáva, že to otca predurčovalo na dráhu výtvarného umelca, ktorý sa radšej prejavuje inak, v tichosti.
Avšak aj takéto vyjadrenie môže mať obrovskú silu. Dokazuje to výstava: JÁN ŠVEC — AKO ŽIVÉ v TOTO! je galéria na Moskovskej ulici 29 v Bratislave.
Atlasy vznikli popri tlači bežných publikácií
Môžete na nej obdivovať stovky vedeckých ilustrácií chrobákov, motýľov, vtákov či rýb, ktoré Ján Švec vytvoril pre rôzne encyklopédie a odborné publikácie v priebehu takmer štyroch desaťročí. Medzi nimi sú aj zbierky motýľov a chrobákov zapožičané zo Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave. S ním totiž pri svojej tvorbe úzko spolupracoval. Exponáty ešte viac umocňujú majstrovstvo jeho maľby a kresby, ktoré si staršie ročníky môžu pamätať z malých atlasov pre deti, napríklad s názvami Z ríše hmyzu či Akvárium v kocke.
„Tieto atlasy boli formátom malé, ale obsahovali desiatky kresieb,“ zdôrazňuje Andrej Švec a spomína, ako sa otec k práci na nich dostal. „Začínal ako výtvarný redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, kde najprv zodpovedal za grafickú úpravu kníh. Niektoré tituly mali štvorcové formáty, ale rezali sa z obdĺžnikových hárkov, a tak vznikal odpad, ktorý dosahoval rozmer zhruba 10,5 centimetra krát 15 centimetrov. Vydavateľstvo však nechcelo plytvať a uvažovalo, ako ho využiť. Niekomu napadlo, že tieto zvyšky by sa mohli stať podkladom pre malé atlasy s veľmi precíznou až vedeckou ilustráciou. No keďže na niektoré druhy ilustrácií nevedeli nájsť výtvarníka, ktorý by ich zrealizoval, napokon sa na ne podujal otec.“
Ilustrácia prírody je otročina
Andrej Švec si z detstva pamätá, ako otec hovorieval, že ilustrácia prírody je svojím spôsobom otročina. „Väčšinu ilustrácií robil v mierke 1 : 1 voči originálnej predlohe. Predstavte si napríklad nejakého motýľa, chĺpky na jeho tele či tykadlá majú desatinu milimetra a otec ich dokázal také tenké namaľovať. Znamenalo to však, že nad obrázkom sedel hodiny a často ho robil pod lupou.“
Kým príroda si môže dovoliť malú nedokonalosť, pri vedeckých ilustráciách sa vyžaduje presnosť nad rámec prírody, napríklad väčšiu symetriu. „Otec si nosil z Prírodovedného múzea v krabiciach desiatky motýľov či chrobákov toho istého druhu, lebo nielenže každý motýľ je iný, ale aj každá generácia jedného druhu motýľa je iná.“
Vedci jeho kresby korigovali
Navyše do jeho skíc mu hovorili vedci. „Náčrty motýľov posudzovali entomológovia, náčrty vtákov ornitológovia… Napríklad mu povedali, že vták, ktorého nakreslil s naklonenou hlavou, ju v skutočnosti nedokáže mať v takom uhle. Alebo sa vyjadrili, že v realite nemôže sedieť tak, ako si predstavuje. Musel ho teda prekresliť.“
-
Akvárium v kocke — Ján Švec
-
Akvárium v kocke — Ján Švec
-
Akvárium v kocke — Ján Švec
-
Akvárium v kocke — Ján Švec
-
Akvárium v kocke — Ján Švec
-
Naše chrobáky — Ján Švec
-
Naše chrobáky — Ján Švec
-
Naše chrobáky — Ján Švec
-
Naše chrobáky — Ján Švec
-
Naše chrobáky — Ján Švec
-
Naše vtáky — Ján Švec
-
Naše vtáky — Ján Švec
-
Naše vtáky — Ján Švec
-
Naše motýle — Ján Švec
-
Naše motýle — Ján Švec
Zdroj: TOTO! je galéria
Andrej Švec spomína, že otcove miniatlasy išli na dračku, preto mu na atlas vtákov vydavateľstvo doprialo väčší formát. Menšie či väčšie, všetky jeho obrázky fascinujú hĺbkou aj presnosťou. „Nie je to len prepracovanými detailmi, ale aj vďaka tomu, ako otec kombinoval akvarel, anilín, prípadne gvaš s drobnokresbou ceruzkou alebo tušom,“ vysvetľuje Andrej Švec.
Objasňuje tiež, že kým dnes sú v publikáciách podobného druhu detailné fotografie, v tých časoch sa vydavateľom viac oplatilo zaplatiť ilustrátora ako fotografa. „Farebná fotografia bola drahá a nebola taká dokonalá ako v súčasnosti, lebo ani reprodukčná technika nebola na dnešnej úrovni.“
Realizmus vyvažoval abstrakciou
Andrej Švec dodáva, že otec nerobil len knihy, ale aj poštové známky, na ktorých boli chránené vtáky, ako je orol, sokol a výr, alebo Trenčiansky hrad. Ďalšiu časť jeho tvorby predstavujú heraldické atlasy slovenských cechových znakov a rodových erbov, na ktorých spolupracoval so slovenským heraldikom a genealógom Jozefom Novákom. Pri nich si mohol dovoliť aj väčší formát. „Vo veži Trenčianskeho hradu môžete vidieť niekoľkometrové formáty obrazov erbov majiteľov a držiteľov Trenčianskeho hradu, ktoré otec namaľoval,“ hovorí.
„No a otcova voľná tvorba, to je zase celkom iný svet. Spočiatku bol ovplyvnený Galandovcami, ale potom prešiel k abstraktnému geometrickému konštruktivizmu, ktorým sčasti vyvažoval prácu na realistických ilustráciách. Pri abstrakcii síce vychádzal z matematických konštrukcií, ale výtvarná stránka veci mu dovolila, aby ich voľne interpretoval.“
Výstava o chvíľu končí
Ján Švec tvoril do vysokého veku, dokonca žil v ateliéri. „Hoci som sa niekoľkokrát pokúšal nasťahovať otca k sebe domov, zhruba po týždni ma zakaždým požiadal, aby som ho odviezol späť.“
Paradoxne vernisáž výstavy JÁN ŠVEC — AKO ŽIVÉ v TOTO! je galéria sa mala uskutočniť 25. novembra, keď práve vláda vyhlásila lockdown a galeristi museli zavrieť. „Tešil som sa, že sa na nej stretnú otcovi kamaráti a známi, ilustrátori aj vedci a spolu si ho pripomenieme. Napokon z toho nič nebolo. Na druhej strane je to pre otca príznačné, nebol rád stredobodom pozornosti. Tešil sa, že jeho veci sú úspešné, ale vždy stál radšej v úzadí.“
Teraz sú už galérie znovu otvorené. Samozrejme, počas ich návštevy treba dodržiavať bezpečnostné pokyny. Fascinujúce ilustrácie Jána Šveca si možno pozrieť ešte do 10. februára, v posledný deň výstavy dokonca do 22.00 hod.
