Objavili plaza starého 47 miliónov rokov, na ktorého výskume sa podieľal aj slovenský vedec. Unikátny nález sa podaril v nemeckej lokalite Messel (blízko Frankfurtu nad Mohanom), ktorá je zapísaná v svetovom dedičstve UNESCO. Pri tejto príležitosti vám prinášame rozhovor s Mgr. Andrejom Čerňanským, PhD. z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý patrí medzi špičkových výskumníkov v oblasti paleontológie.
S. HABRMANOVÁ: Predstavte seba a vašu kariéru, prečo ste sa dali na dráhu paleontológa?
A. ČERŇANSKÝ: Príroda ma fascinovala už od útleho detstva. Vyrastal som v Topoľčanoch a volný čas som trávil v lesoch okolo rieky Nitry. Chvíľu ma fascinovalo i povolanie lekára či astronómia, ale nakoniec zvíťazila paleontológia, najmä vďaka ilustráciám Z. Buriana. Privádzať dávno stratené a odlišné svety a ich vyhynutých obyvateľov tak povediac späť k životu je niečo úžasné. Tam, kde teraz stojíte, bola pred 20 000 rokmi ľadová pustina, pred miliónmi rokmi more alebo tropický prales. A tie svety po sebe zanechali stopy v podobe napríklad skamenelín. Ja som študoval paleontológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení doktorátu som mal to štastie, že som pracoval na Ústave Vied o Zemi SAV a za tú šancu som im dodnes vďačný. Potom som získal prestížne Humboldtove štipendium a pracoval vyše dvoch rokov na Výskumnom Ústave Senckenberg vo Frankfurte. Následne som pôsobil rok v Múzeu prírodnej histórie v Berlíne, kde je uložený i slávny nález pravtáka rodu Archeopteryx. Veľa som sa v Nemecku naučil a i keď som mal ponuku, aby som zostal, Slovensko mi chýbalo. Pred niečo vyše rokom som sa teda vrátil na svoju alma mater a snažím sa využiť to, čo som sa naučil vonku. Minulý rok som napríklad bol na významnom svetovom kongrese vo Washington D.C., kde ma zvolili za chairmana jedného z prednáškových cyklov, čo považujem za česť, keďže som mal vtedy iba 32 rokov.
S. H.: Čím sa konkrétne zaoberáte, čo vás najviac z oblasti paleontológie zaujíma?
A. ČERŇANSKÝ: Zaoberám sa evolúciou plazov, hlavne šupinatých jašterov. Je to úžasná skupina, od foriem malých niekoľko milimentrov (napr. trpazličí chameleón Brookesia z Madagaskaru) až po formy dlhé 15 metrov z vyhynutej skupiny Mosasauridae. Medzi jaštermi nájdeme stromové formy, bežce, vodné formy, formy žijúce pod zemou i lietajúce formy (i keď nejde o aktívny let – agamid Draco z Indonézie plachtí zo stromu na strom vďaka blanám medzi rebrami). Tieto rôzne adaptácie na odlišné spôsoby života ovplyvňujú samozrejme i morfológiu týchto skupín, a preto pomáhajú pochopiť mnohé evolučné procesy. Sú tu napríklad formy s normálne vyvinutými končatinami, s redukovanými končatinami až po formy bez končatín s hadovitým telom. Ja sa zaoberám najmä evolučnou históriou, fylogenézou, porovnávacou anatómiou a funkčnou morfológiou týchto plazov.
S. H.: Popíšte, ako to bolo s objavom plaza starého 47 miliónov rokov. Ako sa podaril takýto úspech?
A. ČERŇANSKÝ: Nález pochádza zo svetoznámej lokality Messel, ktorá je zaradená medzi svetové dedičstvá UNESCO. Čitateľ by túto lokalitu mohol poznať napríklad z dokumentárnych filmov BBC. Fosílie z tejto lokality zo starších tretohôr sú unikátne zachovalé. Sú to celé kostry rôznych zvierat, pričom často sa stáva, že sa zachovali i odtlačky mäkkých tkanív, peria, chrobáky majú napríklad dokonca pôvodné sfarbenie. Hoci som sa zúčastnil vykopávok na tejto lokalite, túto fosíliu som ale nenašiel priamo ja. Ako expert na praveké plazy som mal to štastie, že počas mojho pôsobenia vo Frankfurte nad Mohanom som mal možnosť pracovať na niekoľkých krásnych nálezoch jašterov práve z tejto lokality.
S. H.: Čím je tento objav tak unikátny?
A. ČERŇANSKÝ: Unikátny je hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým je jeho zachovanie. Ide o kompletnú kostru, kde chýba síce väčsia časť chvosta, no na niektorých miestach sú zachované i odtlačky mäkkých tkanív, preto sme mohli študovať i tvar kožných šupín. Druhý dôvod je, že ide o nový, vede doposiaľ neznámy rod plaza. Nazvali sme ho po osobnosti našich dejín, M. R. Štefánikovi. Pred takmer 80 rokmi bol opísaný najväčší známy jašter starších treťohôr Európy – Eolacerta robusta. Jeho veľkosť presahuje 1 meter. Odvtedy nálezy tohto druhu študovali viacerí vedci a snažili sa zistiť jeho príbuznosť s inými plazmi, zaradiť ho do biologického systému. Avšak bezvýsledne, zhodli sa iba na tom, že tento druh nemožno priradiť do žiadnej známej modernej čeľade plazov. Preto Eolacerta dostala i označenie ako enigmatická. My sme do nášho štúdia zahrnuli nové metódy ako napríklad počítačovú mikrotomografiu. To nám po prvý krát umožnilo študovať i oku skryté anatomické štruktúry. Nami opísaný nález predstavuje relatívne menšieho plaza, avšak zdieľa viaceré znaky podobobné jedincom druhu Eolacerta robusta. Bolo nám teda jasné, že tieto dve formy sú si príbuzné. To nám potvrdila i fylogenetická analýza, a preto sme mohli opísať úplne novú čeľaď, ktorá tieto formy zastrešuje. Opísať novú čeľaď sa naozaj nepodarí každý deň. Analýza ukázala však ešte jednu vec. Táto nová čeľaď tvorí sesterskú líniu k moderným jaštericiam, ako sú na Slovensku žijúca Jašterica múrová alebo Jašterica zelená (čeľaď Lacertidae). Tieto prastaré nálezy tak ukazujú na pôvod a ranú evolúciu dominantnej skupiny plazov v Európe.
S. H.: Čo bude nasledovať, bude nález niekde uložený? Bude slúžiť na ďalšie výskumy? Aké?
A. ČERŇANSKÝ: Nález je uložený vo Výskumnom ústave Senckenberg vo Frankfurte nad Mohanom. Ide o tzv. holotyp, teda typový materiál, na základe ktorého bol opísaný nový druh. K štúdiu ho má k dispozícii samozrejme celá vedecká komunita, ktorá o to požiada daný výskumný ústav. Nálezy z Messelu však nie je možné vyviesť z Nemecka ani za účelom štúdia, preto treba prísť tam.
S. H.: Čomu sa v blízkom období plánujete ďalej venovať – či už doma alebo sa chystáte niekam do zahraničia?
A. ČERŇANSKÝ: Študujem mnohé fosílne nálezy plazov, či už zo Slovenska, z Francúzska, Nemecka, Mongolska či Indie. Snažím sa pochopiť, ako sa plazy vyvíjali v praveku na rôznych kontintoch, ako a kedy migrovali do nových oblastí, aký je pôvod a príbuznosť jednotlivých línií. Dnešná pestrosť druhov je totiž výsledkom dlho trvajúcej evolúcie. V pláne je i štúdium ďaľších jedinečných nálezov z lokality Messel a prezentácia nových objavov na svetových kongresoch.
********
Nemecká lokalita Messel (blízko Frankfurtu nad Mohanom) sa stala významnou pre vznik jazera v kráteri sopky, kde v dôsledku procesov rozkladu odumretých organizmov v blízkosti dna došlo k odčerpávaniu kyslíka, a tak vzniklo vhodné prostredie pre dokonalé zachovanie vtedajších zvierat v podobe skamenelín. Tieto praveké Pompeje obklopené bujným pratopickým pralesom sa totiž stali dokonalou ochranou pred rozkladom živočíšnych tkanív.
Informácie poskytli: Mgr. Andrej Čerňanský, PhD. z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a PhDr. Andrea Földváryová, vedúca Oddelenia vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského v Bratislave
Zhovárala sa: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Mgr. Andrej Čerňanský, PhD. z Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Uverejnila: ZVČ