Schaubmarov mlyn v Pezinku je jeden z najväčších potočných mlynov v Európe. Ide o jediný zachovalý potočný mlyn na Slovensku s funkčnou mlynskou technológiou. Že ste o ňom ešte nepočuli? Odporúčame vám ho navštíviť v rámci série Kam za vedou. Nájdete tu expozíciu mlynárstva a galériu výtvarného umenia, v ktorej dostáva priestor najmä moderné a súčasné umenie a dizajn.
„V roku 1767 mlyn na Cajlanskom potoku dali postaviť pezinskí Pálfiovci. Meno nesie po svojich posledných majiteľoch Schaubmarovcoch, ktorí ho kúpili v roku 1857. Ide o jediný zachovalý potočný mlyn na Slovensku s funkčnou mlynskou technológiou poháňanou elektromotorom, keďže v 50. rokoch 20. storočia bol mlyn odstavený od vody. Mlyn je dvojposchodový, s povalou a s bytom mlynára, ktorý je k nemu pripojený. Do veľkého areálu patrili aj voziarne, maštale, sečkáreň, stodola, dreváreň a včelín – niektoré z týchto budov stále stoja, slúžia však už novému účelu,“ približuje Veronika Němcová, správkyňa galérie Schaubmarov mlyn.
Schaubmarov mlyn je súčasťou Slovenskej národnej galérie. V mlyne sa v rámci jeho správy venujú nielen uchovávaniu kultúrneho dedičstva a prezentácii výtvarného umenia. Organizuje sa tu aj množstvo sprievodných podujatí, ktoré súvisia s vizuálnym umením, prírodou a životným prostredím, remeslami a jedlom.
Počas roka sa môžete zapojiť do workshopov, zúčastniť sa komentovaných prehliadok, koncertov, navštíviť trhy a ďalšie podujatia pre odbornú aj širšiu verejnosť.
„Schaubmarov mlyn je krásny vidiecky areál, v ktorom po absolvovaní prehliadky a výstavy môžete stráviť krásny čas na čerstvom vzduchu,“ poznamenáva Veronika Němcová.
Súčasťou areálu Schaubmarovho mlyna je i ovocný sad, ktorý sa postupne revitalizuje a plánuje sprístupniť pre verejnosť. Po prehliadke mlynskej expozície a aktuálnej výstavy neobíďte ponuku pekných kníh o umení a prírode a rôznych drobností z dielne mlynu.
Dávame ešte do pozornosti výstavu Do divočiny, ktorá predstavuje diela (najmä) súčasných slovenských umelkýň a umelcov, ktoré/í sa zaoberajú témou divokej prírody. „Príroda“ alebo „divočina“ existujú ako konštrukty ľudskej mysle, ktoré staviame do opozície voči „civilizovanému“, čiže človekom obývanému a stvárnenému prostrediu.
Výstava sa zameriava na moment vstupovania (civilizovaného) človeka – jednotlivca do divočiny, do ktorej prichádza z rôznych dôvodov – najmä však preto, aby hľadal/a a nachádzal/a stratené vedomie jednoty. Výstava tak nakoniec nebude hovoriť ani tak o prírode (ktorá by tu bola aj bez nás) ako skôr o ľuďoch, ktorí sa od nej vzďaľujú, alebo sa k nej vracajú; ničia ju alebo ochraňujú; prisvojujú si ju alebo sa jej poddávajú; boja sa jej, splývajú s ňou, spievajú jej piesne.
Informácie a ilustrácie poskytla: Veronika Němcová, Slovenská národná galéria
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ