Medzi najohrozenejšie ryby patria lososovité a kaprovité, napríklad pstruh potočný, zubáč veľkoústy či kapor rybničný.
Aj na Slovensku sú ryby vystavené stále sa zvyšujúcej teplote vody. Zdroj: iStockphoto.com
Teplota vody v rybníkoch sa s postupujúcou klimatickou zmenou zvyšuje. Prispieva to k zhoršenej kvalite vody a komplikuje to tradičný chov rýb. Na Slovensku odborníci evidujú najvyššiu teplotu 33 stupňov Celzia na rašelinisku v Sládkovičove.
- Zubáč vydrží teplotu 29 stupňov Celzia.
- Všetky ryby majú pri vyššej teplote rýchlejší metabolizmus, no na kŕmenie potrebujú dostatok kyslíka, ktorý sa otepľovaním z vody stráca.
- Pri horúcom počasí sa voda rýchlejšie odparuje, takže organické nečistoty, ktoré pritečú do rybníkov z polí a z nečistených odpadových vôd, zostávajú vo vode vo vyšších koncentráciách.
Podľa Dušana Hajňuka, vedúceho odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu – Rady Žilina, sa na území Slovenska výrazne zvyšuje teplota vody vodných plôch v nižšej nadmorskej výške, ktoré majú nízky stav vodnej hladiny: „Tam vplyvom vysokej teploty vzduchu a slnečného žiarenia v kombinácii s priehľadnosťou vody dochádza k jej nadmernému prehrievaniu.“
Vplyvom vysokej teploty a organického znečistenia ubúda vo vodných plochách kyslík, na čo veľký počet rýb reaguje veľmi citlivo. Medzi najohrozenejšie ryby patria lososovité, napríklad pstruh potočný a lipeň tymianový, hneď za nimi kaprovité dravé druhy rýb, ako je zubáč veľkoústy či šťuka severná, a za dravými druhmi kaprovité nedravé, napríklad kapor rybničný.
Za úbytok kyslíka je do značnej miery zodpovedný aj enormný nárast siníc. „Sinice síce vytvárajú obrovské množstvo kyslíka vo vode, ale spôsobujú aj jeho obrovský deficit. Tento jav je spôsobený fotosyntézou a rozkladom organickej hmoty pri ich odumieraní. V našich vodných plochách nachádzame nepredstaviteľné množstvá ton odumretých siníc,“ konštatoval Hajňuk.
Kvalita povrchových vôd sa zhoršuje
Z dlhodobého pozorovania je zjavné, že k zhoršeniu kvality povrchových vôd dochádza najmä v letnom období. Najproblémovejšie vodné plochy sú tie, ktoré majú v blízkosti vybudované chaty, rodinné domy a iné stavby určené na bývanie. K nevhodnému stavu vody prispieva zlý technologický postup orby a prítoky z dedín, miest a obcí, ktoré nemajú vybudovanú kanalizáciu.
Kvalita vodných plôch na Slovensku sa rapídne zhoršuje. Foto: Dušan Hajňuk
Treba intenzívne sledovať, čo sa v rybníkoch deje
Rybári sa so situáciou môžu vyrovnať viacerými spôsobmi. V prvom rade musia omnoho intenzívnejšie než predtým sledovať, čo sa v rybníkoch deje, aby predišli hromadným úhynom.
„Ešte pred niekoľkými rokmi mal len málokto zariadenie na meranie fyzikálno-chemických parametrov vody, dnes je situácia diametrálne odlišná,“ povedal Hajňuk. „Problematickú vodnú plochu je dôležité merať na pravidelnej báze. Meranie nám napovie, aké parametre sa vo vode menia počas dňa či mesiaca.“
Pozrite si
Najčastejším úkonom, ktorý rybári vykonávajú, je použitie bakteriálnej zmesi s enzymatickým prípravkom, ktorý je veľmi prínosný pre celý vodný ekosystém. „Pri pravidelnom používaní zmesi dochádza k rozkladu organickej hmoty, takže vo vode nemá čo hniť, a začne sa postupne uzdravovať. Je to finančne náročné, no v porovnaní s mechanickým odstraňovaním sedimentov z dlhodobého hľadiska najefektívnejšie,“ vysvetlil odborník.
Rôzne prístroje na meranie kvality vody. Foto: Dušan Hajňuk
Rybári si podľa neho uvedomujú, že bez opatrení na zlepšenie kvality povrchových vôd možno čakať len ekologickú katastrofu. „Voda je veľmi dôležitá v celom ekosystéme. Ak nebude dostatok kvalitnej vody, dôjde k postupnému vyhynutiu živočíchov,“ dodal.
Vplyv na produkciu rýb
Otepľovanie vody a nedostatok kyslíka v rybníkoch môže mať v konečnom dôsledku negatívny dosah aj na produkciu rýb. „Pri nízkom obsahu kyslíka vo vode ryba neprijíma potravu a má zhoršené trávenie, čiže nepriberá, môže mať oslabenú imunitu a býva náchylnejšia na ochorenia. Pri veľmi nízkej koncentrácii kyslíka hrozí rybám úhyn,“ uviedol Hajňuk.
Celková produkcia rýb sa však môže zachovať vďaka rozvíjajúcim sa chovom v uzavretých systémoch.
