Zadanie súťaže je dizajnované na päť týždňov riešenia. Víťazov čaká jedinečná mesačná expedícia do pralesov japonského Hokkaida.
Stredoškolákom, ktorí sa neboja dobrodružstva, je doslova na mieru ušitá vedecká súťaž BARS 2023. Tímy, ktoré najlepšie vypracujú zadané úlohy, postúpia do finále na Smolenickom zámku, kde absolvujú sústredenie a školenie s vedcami a odborníkmi na prežitie.
Víťazný tím totiž čaká mesačná letná vedecká výprava do jednej z exkluzívnych UNESCO destinácií. Po výpravách do Himalájí v roku 2022 a japonskej Jakušimy, známej najstaršími stromami sveta, v lete 2023 sa trojčlenný tím vybraný z 15 finalistov do tretice vydá do prapôvodných lesov sibírskeho tigra v krajine vychádzajúceho slnka na Hokkaide.
Na projekte, ktorý plne financuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, participujú Harvardova univerzita v USA, Cambridgeská univerzita vo Veľkej Británii a univerzita Sorbonna vo Francúzsku. Organizátorom súťaže je aj Slovenská akadémia vied (SAV).
O projekte, podmienkach súťaže a expedícii, ktorá čaká tohtoročných finalistov, sa rozprávame s vedúcim organizačného tímu súťaže Petrom Vršanským z Ústavu zoológie, v. v. i., a Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i.
Prečo by sa mali stredoškoláci prihlásiť do súťaže?
Je to neuveriteľné dobrodružstvo. Z každej strany. Víťazom a 15 finalistom, ktorí majú intenzívny servis na plne hradenom sústredení na zámku v Smoleniciach, kde sa im môžu odborníci venovať aj nad rámec projektu, je odpoveď na túto otázku jasná.
So všetkými, ktorí zvládnu vypracovať väčšiu časť úloh, je vedený profesionálny pohovor a i spomedzi účastníkov, ktorí sa vo finále neumiestnili, sa každoročne vyberú spolupracovníci akadémie. Príkladom je Bruno, ktorý dnes vedie samostatný projekt a ktorý projektu priniesol spoluprácu s Cambridgeskou univerzitou, kde sa umiestnil medzi piatimi najlepšími študentmi a získal plne hradené štúdium.
Tímy pozostávajúce z troch žiakov a lektora musia na to, aby sa dostali do finále, zodpovedať približne za mesiac súbor otázok z rôznych oblastí a zvládnuť množstvo praktických úloh. Čo vám bolo inšpiráciou pri ich vymýšľaní?
Otázky sú dizajnované na komplexnosť, nájdete v nich ‚z každého rožka troška‘. Kto sa nimi prelúska, uzrie celý priestor hraničného poznania.
Pri ich tvorbe nám boli zatiaľ vždy inšpiráciou dlhoročné skúsenosti na špičkových svetových vedeckých pracoviskách. Vidíme, s čím majú dnešní špičkoví vedci najväčší problém – a mladí ľudia sa s týmito vecami dokážu na konci projektu rutinne vysporiadať.
Kto pripravil súťažné otázky a úlohy tentoraz?
Vypracovali ich profesionáli, čoho dôkazom je aj druhá nemalá skupina otázok z predošlých ročníkov. Spísali sme si ich, pretože ich nikto z viac ako dvetisíc účastníkov zatiaľ nevypracoval správne.
Potom čakajú súťažiacich otázky pripravené minuloročnými víťazmi a štvrtou skupinou sú nezmyselné otázky, pri ktorých sa ukáže, ako žiaci uvažujú a či sú schopní pozrieť sa na problém naozaj zo všetkých strán a následne jednoznačne deklarovať, že otázka je nezmyselná. Niekedy sa študentom podarí objaviť aj úplne novú formu uvažovania, čo sa, samozrejme, cení najviac.
No a napokon žiakov čakajú praktické úlohy a úlohy, pri ktorých zveľaďujú životné prostredie. Už v rámci BARS1 bolo vysadených 1361 pôvodných neovocných stromov a boli vyčistené desiatky celých prírodných koridorov.
Víťazov tento rok čaká mesačná výprava do prapôvodných lesov sibírskeho tigra na japonskom Hokkaide. Podľa čoho ste volili destináciu aktuálneho ročníka súťaže?
Spolupráca s japonskou vládou vznikla ako núdzové riešenie. Projekt sa dostal pre pandemické opatrenia do neriešiteľnej situácie, a tak sme hľadali partnera, ktorý nám umožní bez prípravy vstup na svoje územie a navyše poskytne program blízky tomu pôvodne pripravenému.
Pomocnú ruku nám vďaka predošlému projektu s indickou vládou a jeho excelenciou pánom Valhulmom napokon podal jeho excelencia pán Nakagawa – veľvyslanec krajiny, ktorá je zvyknutá plánovať veci roky dopredu.
Projekt dopadol úžasne, vzali sme napokon až piatich žiakov a naplnili sme celý vedecký, vzdelávací aj ochranársky plán. Rozhodli sme sa preto netradične zopakovať projekt v Japonsku – i napriek tomu, že sa ešte nikdy nekonali dva ročníky za sebou v rovnakej krajine.
Okrem audiencie u excelencie veľvyslanca SR v Tokiu a krátkeho kultúrneho programu v hlavnom meste budeme po celý čas v prírode Hokkaida. Je to neuveriteľné, ale v tejto futuristickej krajine sa stále nachádzajú aj neporušené a divoké lesy.
Čo zažijú finalisti počas expedície? Budete z výpravy realizovať aj nejaký výstup? Z predchádzajúcich projektov (BARS1 a BARS2) sa pripravuje správa a film pre BBC. Chystáte niečo aj teraz?
V súvislosti s víťazmi musím povedať dôležitú vec. Víťazi sa stávajú našimi partnermi. Doslova. Preto všetky možné riešenia robíme v súčinnosti so žiakmi a oni aj vyberajú veľkú časť aktivít. Predchádzajúci víťazi riešili kompletne celú logistiku a prakticky sme ako organizátori nemuseli počas celého mesiaca ani raz zasahovať.
Ak pôjde všetko dobre, zažijeme spolu poslednú japonskú divočinu, prejdeme hory Hokkaida a uskutočníme jednoduchý biologický výskum v spolupráci s japonskou stranou a, pokiaľ bude vôľa, aj s tamojšími študentmi. Okrem toho sa zapojíme do vykopávok a profesionálneho spracovania fosílií Hokkaida a určite si žiaci stanovia aj vlastné, možno i kultúrne priority.
Výstupmi budú originálne vedecké práce a popularizačné články v našich aj zahraničných časopisoch. Žiakom teraz jeden vyšiel aj v aktuálnom čísle časopisu Quark (č. 10/2023, pozn. red.). Aký bude presne výsledok, samozrejme, nevieme. Najmä vďaka aktivite partnerov projektu sa nám však každoročne podarí aspoň jeden prevratný objav. Potrebujeme ľudí, ktorí s nami pôjdu i do rizika. Nikdy totiž nevieme, čo objavíme.
S víťaznými tímami sa zároveň počíta i v rámci dlhodobej spolupráce v oblasti ochrany veľkoplošných území v rámci úloh SAV. Čo bude jej náplňou?
Nepôjdem v odpovedi hlboko do histórie súťaží, no len na projekte BARS (2021 – 2023) máme spoluprácu s Harvardovou, Cambridgeskou, Yalovou univerzitou a univerzitou Sorbonna a viacerých aktívnych študentov. Zuzka už publikovala 3 samostatné vedecké články, Matej publikoval dva indexované články a urobil si projekt v Ekvádore a Bruno na Cambridgei. To sú už hotové veci.
Projekty sú ale dlhodobé, študenti usilovne pracujú a významné výsledky prídu najskôr o 3 roky. Rýchle výstupy sú skôr výnimkou. V prvom rade musia žiaci vedieť, ako realizovať ochranu biotopov, čo sa dá naučiť len konkrétnou vedeckou prácou. Potom príde na rad samotná ochrana.
Keďže miera poškodenia planéty sa očividne veľmi blíži k bodu, v ktorom sa už nebude dať jej degradácia zvrátiť, ľudia začínajú našej práci rozumieť. Zmeny, ktoré na našej planéte zažívame, dokonca dnes už priamo vplývajú i na zdravie mladých ľudí.
My sa zameriavame na ochranu divočiny. Nie som si istý, či sa nám to podarí, no divoká príroda je v každom prípade to najkrajšie, čo poznám. A veľmi túžim po tom, aby sa moje deti mohli tak ako ja pozerať do očí divokým tigrom, vlkom, medveďom, rysom, opiciam a ďalším nádherným živočíchom.