Buk si udržuje vysoký obsah živín v pôde, naopak, smrek má pôdy pod svojou korunou najchudobnejšie.
Zdroj: iStockphoto.com
Stromy dokážu pre svoje prežitie urobiť viac, než si vedci doteraz mysleli. Napríklad buky si vedia udržiavať v pôde dostatočné množstvo živín. Pri výskume, ktorý viedol Filip Oulehle z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) – CzechGlobe a Českej geologickej služby, vedci zistili, že keď žijú na jednom mieste viaceré rôzne druhy stromov spolu, dokážu si prispôsobovať prostredie vo vzájomný prospech. Aj preto sú zmiešané lesy na rozdiel od monokultúry odolnejšie.
Lesy, ktoré budú lepšie odolávať klíme
Zistenie, ako stromy fungujú vo vzťahu k svojmu prostrediu a ako sú schopné ho ovplyvňovať, je dôležité pre vytváranie nových lesov, ktoré budú lepšie odolávať klimatickej zmene.
„Ukázalo sa, že každá drevina si špecificky upravuje pôdne prostredie tak, ako jej to najviac vyhovuje. Buk si udržuje vysoký obsah živín v pôde, naopak, smrek má pôdy pod svojou korunou najchudobnejšie. Ak rastú tieto dreviny spolu, vytvárajú variabilné pôdne prostredie, a tým dokážu spoločne čeliť meniacim sa podmienkam prostredia oveľa lepšie, než keď sú pestované jednotlivo v monokultúrach,“ vysvetlil Oulehle.
Les. Zdroj: iStockphoto.com
Merali tiež príjem oxidu uhličitého
Vedci sa zamerali na výskum v stredoeurópskych lesoch. Tie v súčasnosti čelia nielen klimatickej zmene, ale zároveň pol storočia čelili kyslým dažďom a ukladaniu síry do pôdy, ktorá sa tak stávala kyslejšou.
„Izotopovo sme analyzovali viac ako 1700 letokruhových segmentov buka, smreka a jedle, aby sme mohli študovať, ako stromy regulujú príjem oxidu uhličitého fotosyntézou a nakoľko je tento proces ovplyvnený stratou vody výparom z listov,“ uviedol Oulehle. Pomer dvoch základných životných procesov rastlín, teda fotosyntézy a transpirácie, zanecháva odtlačok v izotopoch uhlíka v dreve.
Ako ovplyvnili kyslé dažde stromy
Výsledky priniesli zistenie, že zatiaľ čo fyziológia jedlí bola veľmi negatívne ovplyvnená kyslými dažďami, buk si dokázal udržať optimálne fyziologické fungovanie. Po ústupe kyslých dažďov sa zlepšila fyziológia všetkých stromov, ale na miestach, kde je stále nedostatok vápnika v pôde, ktorý znižuje kyslosť, sú stromy naďalej stresované.
Stromy na týchto miestach viac regulujú dýchanie (transpiráciu), čo znamená, že viac šetria vodou. „Keď potom príde sucho, strom sa už s ním nemusí dokázať vyrovnať,“ povedal Oulehle. Je teda zrejmé, že lesy v lokalitách s kyslou pôdou sú viac ohrozené klimatickou zmenou, ktorá prináša dlhotrvajúce a intenzívnejšie epizódy sucha.
Dôležitosť vápnika
Vápnik je dôležitou živinou, ktorá má vplyv na zdravie stromov a zároveň je koncentrovaný v biomase stromov. „Pravidelné odnímanie pri ťažbe dlhodobo vedie k ochudobňovaniu lesov o tento dôležitý prvok. Dané riziko je ešte akútnejšie v súčasnosti, keď sa uvažuje o intenzívnej ťažbe nielen kmeňov, ale dokonca celých stromov na energetické účely. Spaľovaním stromov v teplárňach a elektrárňach budeme ďalej zhoršovať kvalitu pôdneho prostredia v lesoch,“ povedal Oulehle.
Kyslé dažde boli v strednej Európe bežné v druhej polovici minulého storočia. Išlo o dôsledok vypúšťania spalín z tepelných elektrární. V Československu nastalo postupné odsírovanie elektrární spaľujúcich uhlie vo veľkej miere až po roku 1989.
Zdroj: TS AV ČR
(JM)
