Predstavujeme druhú trojicu mladých a inšpiratívnych laureátov ocenenia Študentská osobnosť Slovenska.
Laureáti ocenenia Študentská osobnosť Slovenska. Zdroj: CVTI SR
Súťaž Študentská osobnosť Slovenska je celoštátna súťaž, do ktorej zapojiť sa môžu zapojiť študenti prvého, druhého a tretieho stupňa vysokoškolského štúdia vo veku od 18 do 35 rokov. Do súťaže sa však študenti neprihlasujú sami – nominujú ich jednotlivé fakulty alebo vedecké pracoviská.
Tento rok odborná porota, zložená z odborníkov menovaných garantmi projektu, vyberala víťazov z 91 nominácií a 13 laureátov si oneskorene v júli prevzalo ocenenie v Pálffyho paláci.
Celoslovenskú súťaž organizuje nezisková organizácia Junior Chamber International – Slovakia – Obchodná komora mladých. Podujatie sa konalo pod záštitou prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Odborným garantom súťaže je Slovenská rektorská konferencia a Slovenská akadémia vied.
Víťazi 12 kategórií získali diplom o víťazstve vo svojej kategórii, vecnú cenu a finančnú odmenu. Absolútny víťaz získal špeciálnu finančnú odmenu a ďalšie vecné ceny.
Laureáti tohto ocenenia dokážu inšpirovať, rozhodli sme sa ich preto na portáli Veda na dosah postupne predstaviť prostredníctvom krátkej ankety. V druhej trojici na otázky odpovedali:
- Ing. Lukáš Tóth (Strojnícka fakulta, TU v Košiciach), nominovaný v kategórii Hutníctvo, strojárstvo, energetika,
- Mgr. art. Martin Mjartan (Fakulta architektúry a dizajnu, STU v Bratislave), nominovaný v kategórii Kultúra, umenie,
- Ing. Petra Urbancová (Fakulta elektrotechniky a informačných technológií, Žilinská univerzita v Žiline), nominovaná v kategórii Elektrotechnika, priemyselné technológie.
Ing. Lukáš Tóth s modelom vodíkového auta počas prednášky v CVTI SR. Foto: Ján Laštinec – CVTI SR
Za čo ste získali nomináciu ocenenia Študentská osobnosť roka a kto vás nominoval?
Lukáš Tóth: Nominoval ma dekan Strojníckej fakulty TU v Košiciach Dr.h.c. mult. prof. Ing. Jozef Živčák, PhD., MPH. v kategórii Hutníctvo strojárstvo a energetika.
Martin Mjartan: Za realizáciu objektu – pamätníka (IMMORTAL TRUTH) zavraždeným novinárom Daphne Caruane Galizii, Jánovi Kuciakovi a ostatným novinárom, ktorí prišli o život pri odhaľovaní pravdy. Objekt bol exponovaný na podujatí v Európskom parlamente v Bruseli. Následne sa stal súčasťou trvalej expozície. Momentálne je umiestnený v priestoroch vyhradených pre novinárov.
Petra Urbancová: Ocenenie som získala za doterajšie výsledky v oblasti fotonických a plazmonických štruktúr. Tie predstavujú 10 CC publikácií (s najvyšším IF 6.132), z toho boli 4 prvoautorské, väčšina publikovaných v poslednom akademickom roku.
Zúčastnila som sa na viacerých vedeckých konferenciách, či už domácich, alebo zahraničných v oblasti optiky, fotoniky, materiálov sa technológií, kde som aktívne prezentovala svoje výsledky prednáškovým vystúpením alebo posterom. V uplynulom roku som svoje výsledky prezentovala aj na medzinárodnej konferencii Surfaces and Interfaces vo Florencii v Taliansku. Na medzinárodnej konferencii ADEPT 2019 na Štrbskom Plese som s príspevkom vyhrala súťaž príspevkov doktorandov.
Nominácia prišla z dekanátu Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity v Žiline.
Čomu sa momentálne venujete a aké sú vaše plány do budúcnosti? Plánujete zostať na Slovensku?
Lukáš Tóth: V súčasnosti pôsobím ako doktorand na Strojníckej fakulte TU v Košiciach, Katedre energetickej techniky v 3. ročníku. Budúci akademický rok ma čaká obhajoba dizertačnej práce na tému Výskum separácie vodíka zo syntéznych plynov využitím metalhydridových materiálov.
Okrem témy získavania vodíka zo syntézneho plynu produkovaného z komunálneho nerecyklovateľného odpadu v plazmových reaktoroch sa vo svojej vedeckovýskumnej činnosti venujem aj aplikácii vodíkových technológií predovšetkým do oblasti dopravy.
V súčasnosti som členom vedeckého tímu, ktorý pripravuje vodíkového vozidlá využívajúce pre pohon vodíkový palivový článok a na uskladnenie vodíka v práškových metalhydridových materiáloch. Po úspešnej obhajobe dizertačnej práce by som chcel v rámci možností pokračovať vo výskume vodíkových technológií na svojej alma mater, takže momentálne neplánujem odísť zo Slovenska.
Dizajnér Marin Mjartan vytvoril pamätník IMMORTAL TRUTH na pamiatku Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej. Dielo je natrvalo umiestnené v priestoroch Európskeho parlamentu v Bruseli. Zdroj foto: Spektrum (STU BA)
Martin Mjartan: Aktuálne pracujem na realizácii objektu na sedenie, ktorý je na pomedzí umeleckého diela a funkčného mobiliáru. Svojou estetikou pripomína veľký kvet. Rád by som ostal pôsobiť na STU, konkrétne na Fakulte architektúry a dizajnu, kde mám v pláne organizovať aktivity prepájajúce študentov s kreatívnou praxou. Áno, rád by som sa v budúcnosti venoval podpore kultúry a kreatívneho priemyslu, a to najmä v Považskej Bystrici, meste, kde som vyrastal.
Petra Urbancová: Ako som spomínala, venujem sa príprave fotonických a plazmonických štruktúr. Podarilo sa mi pomocou modernej 3D laserovej litografie a interferenčnej litografie navrhnúť a vytvoriť originálne nanoštruktúry s plazmonickým efektom.
Naša práca je teda zameraná najmä na oblasť optiky, fotoniky a materiálových technológií, ktoré neustále napredujú. Naše výsledky sú z oblasti najmodernejších 3D technológií, kde čipy a senzory, ktoré dosahujeme, sú 3D a strašne malé, často s priemerom ľudského vlasu. Dúfame, že naše výsledky si všimne zahraničná vedecká komunita a naše fotonické a plazmonické štruktúry budú použité v biologických aplikáciách, respektíve v biočipoch.
Rada by som zostala na Katedre fyziky na Žilinskej univerzite, takže áno, plánujem ostať na Slovenku.
Čo považujete za svoj najväčší úspech počas štúdia?
Lukáš Tóth: Za najväčší úspech počas štúdia považujem svoj návrh a konštrukciu prototypu vodíkového automobilu, ktorý som riešil v rámci diplomovej práce a zúčastnil som sa s ním v roku 2018 na 25. Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Nitre, kde exponát získal Cenu veľtrhu.
Za ďalší významný míľnik pôsobenia na SjF TUKE považujem aj víťazstvo v súťaži Slovak Startup Cup 2020 v kategórii ostatné so startupom h&c mask – zariadením na zlepšenie kvality prostredia v oblasti so zhoršenými klimatickými podmienkami vďaka ohrevu vdychovaného vzduchu využitím elektrického ohrevu alebo pomocou rekuperácie tepla z vydychovaného vzduchu prostredníctvom výmenníka tepla.
Martin Mjartan: Začlenenie sa do kreatívnej akademickej komunity, s ktorou kooperujem, a jej dotváranie.
3D ilustrácia čipu základnej dosky počítača. Zdroj: iStockphoto.com
Petra Urbancová: Za úspech považujem každý článok, ktorý sa nám podarí publikovať v karentovanom časopise, a keď sa nám podarí presvedčiť vedeckú komunitu o kvalite našej práce počas recenzného konania. Úspechom teda je, že sa vieme priblížiť špičkovým svetovým laboratóriám a tímom aj napriek našim skromnejším podmienkam.
Ako vnímate vysokoškolské štúdium na Slovensku? Čo považujete za jeho výhody a čo za nevýhody?
Lukáš Tóth: Výber vysokej školy je dôležitým krokom v živote človeka. Najväčšími centrami vzdelávania na území Slovenska sú jednoznačne Bratislava (na západe) a Košice (na východe).
Na Slovensku sú štátne školy bezplatné. Okrem nich majú študenti zadarmo aj vlaky, tisíce zliav poskytuje ISIC a zdravotné poistenie študentom do 26 rokov platí štát. To všetko možno považovať za výhodu.
Financovanie školstva a vedy je na Slovensku dosť poddimenzované, čo, samozrejme, negatívne ovplyvňuje kvalitatívnu stránku. Ďalším problémom je „komplikovanosť“ vecí, ktoré by mohli byť jednoduché, napríklad objednávanie materiálu a služieb, ktoré predstavuje niekedy až 80 percent z časového fondu. A tých problémov je oveľa viac.
Úprimne by som sa však chcel poďakovať vedeniu Strojníckej fakulty TU v Košiciach za podporu a vytváranie zázemia pre rozvoj mojej vedeckovýskumnej činnosti.
Martin Mjartan: Je skvelé, že štúdium je prevažne finančne dostupné veľkému množstvu obyvateľov. Vysoké školy pozitívne dotvárajú identitu miest, v ktorých sa nachádzajú. Hlavná výhoda je, ako som už spomínal, dostupnosť vzdelania.
Nevýhodou je, že množstvo vysokých škôl nemá k dispozícii dostatočné finančné prostriedky pre pedagógov od štátu, a teda nedokáže vytvárať pracovné pozície zaujímavé pre pedagógov zo zahraničných univerzít a koniec koncov ani pre domácich pedagógov. Tento problém sa ale týka aj základných, stredných a materských škôl. Učitelia a vedci si zaslúžia oveľa vyššie ohodnotenie. Formujú predsa budúce generácie našej spoločnosti.
Petra Urbancová: Vysokoškolské štúdium na Slovensku hodnotím celkom kladne, moja osobná skúsenosť je dobrá. Je to možno aj tým, že som absolvovala štúdium technického zamerania, najmä inžiniersky stupeň mi poskytol požadovanú profiláciu a základné technické zručnosti.
Samozrejme, aj v našom vysokoškolskom systéme je mnoho vecí, ktoré by sa dali skvalitniť a zefektívniť, napríklad samotný výučbový proces, respektíve podmienky pre štúdium – zredukovanie množstva nie veľmi potrebných predmetov, viac praxe, kvalitnejšie vybavenie v laboratóriách a podobne.
(TL)
