Simulovaná 8-mesačná misia na „Mars“ sa uskutoční na Havajských ostrovoch pri sopke Mauna Loa vo výške 2500 metrov nad morom. Sopečné prostredie je veľmi podobné povrchu Marsu. V simulovanom marťanskom teréne sa budú môcť členovia medzinárodnej posádky pohybovať iba v špeciálnych skafandroch.
Výberové konanie, do ktorého bolo prihlásených niekoľko tisíc uchádzačov, trvalo 15 mesiacov. V rámci náročných kritérií sa posudzovala ich odbornosť, jazykové a technické znalosti a fyzická kondícia. Jedným z najdôležitejších kritérií výberu bola schopnosť čeliť krízovým situáciám. Online testy trvali aj niekoľko hodín. V záverečnej časti výberu rozhodovala vzájomná kompatibilita členov posádky. Medzinárodnú posádku tvorí päť členov, a to Kórejčan, dve Austrálčanky, Brit a Slovenka Michaela Musilová.
Slovenská vedkyňa podstúpi simulovanú misiu na Mars pod vedením Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Na misiu poputujú aj slovenské experimenty a technológie. Medzi nimi aj rover, ktorý bol vyvinutý na Slovensku. Vybudovala ho firma RoboTech Vision, s. r. o., v spolupráci so SOSA. Rover bude pomáhať pri zbere geologických vzoriek a snímaní terénu na vedecké účely.
Marťanská stanica na sopke Mauna Loa na Havajských ostrovoch
Marťanská stanica je vybudovaná na mieste, kde bude posádka úplne izolovaná od sveta. Skladá sa z dómu, zo skleníka a skladu. V dóme, ktorý má priemer iba 11 metrov, bude posádka pracovať a žiť. V skleníku bude môcť botanik pestovať čerstvú stravu pre posádku. V sklade bude zasa vysušené astronautské jedlo, voda a ďalšie dôležité zásoby potrebné pre prežitie.
Na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila dňa 30. 1. 2018 v B-Klube na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU (FEI STU) v Bratislave, informácie médiám poskytli: astrobiologička a marsonautka Michaela Musilová, dekan FEI STU Miloš Oravec a konateľ spoločnosti RoboTech Vision s. r. o. Peter Pásztó.
Hlavná aktérka Dr. Michaela Musilová, MCs., hovorila aj o podmienkach, v akých budú členovia medzinárodnej posádky fungovať počas ôsmich mesiacov. V tejto súvislosti uviedla: „Po celý čas misie budeme zatvorení v dóme. Von, do simulovaného marťanského terénu, budeme môcť ísť len v skafandri, ktorý váži približne 30 kilogramov. Komunikácia so Zemou bude tiež obmedzená. Budeme mať prístup len na jeden e-mail, budeme však musieť dodržiavať jednosmerný 20-minútový časový posun medzi Zemou a Marsom. To znamená, že dostať odpoveď z riadiaceho strediska NASA bude trvať aspoň 40 minút. A to aj v krízovej situácii.“
M. Musilová bola dvakrát na Marťanskej púštnej výskumnej stanici MDRS (Mars Desert Research Station) v Utahu, v USA
Dr. Michaela Musilová, MSc., pôsobí ako hosťujúca profesorka na FEI STU, kde študentom prednáša o vesmírnych technológiách. Jej vedeckým smerom je astrobiológia so zameraním na extrémofily – organizmy žijúce v extrémnych podmienkach, ako sú oceánske priekopy, pevninské ľadovce a pod. Práve takéto organizmy by sme mohli najsť na iných planetárnych telesách vo vesmíre. Svoj výskum robila na California Institute of Technology (USA), University College London (UK), University of Bristol (UK), Chiba University (Japonsko) a na iných miestach po svete. Získala tiež výskumný grant pre prácu priamo v NASA Jet Propulsion Laboratory (USA), spolupracovala na viacerých projektoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a aj pre Londýnske Observatórium. Nedávno sa vrátila na Slovensko s túžbou pomôcť rozvinúť slovenský vesmírny výskum a priemysel spolu so Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorej je predsedníčkou. Okrem práce v SOSA je prednášajúcou výskumníčkou pre International Space University a konzultantkou pre niekoľko zahraničných firiem, ako napríklad Mission Control Space Services Inc. Jej veľkým snom je v budúcnosti spolupracovať na vesmírnej misii, snáď aj so zapojením Slovenska, ktorej cieľom bude nájsť život v mimozemskom priestore.
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: http://kozmonautika.sk/2018/01/30/slovensko-mieri-na-mars/
a z archívu Dr. Michaely Musilovej, MSc.