Jana Čorňáková je mladá študentka z Prešova, ktorá ma sebou úspech na najprestížnejšej projektovej súťaži na svete Intel ISEF 2016, kde obsadila skvelé štvrté miesto. S projektom „Potenciálne využitie sekundárnych rastlinných metabolitov v ochrane rastlín proti parazitom“ uspela v kategórii Rastlinné vedy.
Začalo sa to AMAVET-om
Jana Čorňáková začala pracovať na svojom projekte v 4. ročníku 8-ročného gymnázia, kedy pracovala na výskume sekundárnych metabolitov. Prvá súťaž, na ktorej sa zúčastnila, bol Festivale vedy a techniky, kde sa jej hneď podarilo vyhrať jednu z cien. AMAVET – Asociácia pre mládež, vedu a techniku, je mimovládna, nezisková, záujmová a vzdelávacia organizácia pre deti a mládež. Každoročne usporadúva Festival vedy a techniky – postupovú súťaž prác študentov stredných škôl prezentovaných vo forme posterovej prezentácie. Študenti a študentky s najlepšími projektmi postupujú na národné kolá partnerov v EÚ a na medzinárodné podujatia ESE (Expo Science Europe), ESI (Expo Science International), I-SWEEEP (International Sustainable World (Energy, Engineering & Environment Project Olympiad) a Intel ISEF (International Science and Engineering Fair). Janke
veda doslova učarovala: „Milujem ten pocit voľnosti, kedy môžem pracovať na niečom vlastnom, čo ma fascinuje a zaujíma. Vo výskume, ak pracujete na niečom novom, neviete s určitosťou predpokladať k akým výsledkom dospejete. Vždy je tam to napätie a nedočkavosť. Proste, celý život nachádzate nové poznatky, objavy a vždy sa nájde niečo čo vás prekvapí.“ Janka je jednou z tých, ktorí postúpili na medzinárodnú výstavu vedeckých projektov ESI, ktorá sa v roku 2015 konala v Bruseli. „Bol to prvý nezabudnuteľný zážitok, kde som mala nie len možnosť spoznať rôznych ľudí z celého sveta a vidieť niečo aj za hranicami Slovenska, ale taktiež zlepšiť svoju komunikáciu v cudzom jazyku a nabrať novú inšpiráciu. V ten istý rok som vyhrala 3. miesto na celoslovenskom kole Biologickej olympiády v projektovej časti. Ten čas, ktorý som tomu venovala som si veľmi užila a neskutočne ma to bavilo. Zároveň, keď som videla, že porotcom sa páčila práca aj nápady, zapálilo to vo mne iskierku, ktorá verím, že vo mne tak skoro nevyhasne.“ opisuje svoje zážitky z prestížnej súťaže mladá nádejná vedkyňa. Následne Janka začala pracovať na ďalšom projekte, s ktorým o rok neskôr opäť súťažila na Festivale vedy a techniky 2015. Vďaka tomuto projektu sa jej splnil jeden z najväčších snov a to postup na najväčšiu súťaž vedeckých projektov z celého sveta – Intel ISEF, kde sa zúčastnilo 1 760 študentov zo všetkých kontinentov. „V máji 2016 som sa zúčastnila veľkého finále spomínanej súťaže, ktoré sa konalo v USA, v štáte Arizona – hlavnom meste Phoenix. Svoje projekty sme prezentovali pred elitou sveta, dokonca sme mali možnosť viest dialóg s nositeľmi Nobelových cien. Vtedy som si povedala, že už len to, že tu môžem byť je pre mňa obrovsky úspech. Z tejto súťaže som si domov doniesla 4. miesto. Bol to úžasný pocit zaradiť sa medzi malú časť tých najlepších z najlepších. V ten istý rok som vyhrala na celoslovenskom kole, opäť v projektovej časti Biologickej olympiády 2. miesto a zároveň postup na medzinárodnú súťaž IYIPO do Gruzínska, ktorej sa zúčastním nasledujúci kalendárny rok 2017.“ prezrádza Janka.
Skúmala háďatko zemiakové
V projekte „Potenciálne využitie sekundárnych rastlinných metabolitov v ochrane rastlín proti parazitom“ sa Jana Čorňáková venovala výskumu účinku sekundárneho metabolitu (je to látka, ktorú rastlina vytvára ako druhotný produkt svojho metabolizmu) tanínu na háďatko zemiakové, ktoré patrí medzi jedno z najobávanejších parazitov rastlín vôbec (parazituje na koreňoch zemiakov čo spôsobuje, že rastlinka nie je schopná prijímať dostatok živín a vody, tým pádom hynie popr. neprodukuje takú veľkú úrodu, ako zdravý jedinec). Taktiež tento parazit je veľmi rozšírený najmä v krajinách, ktoré sú najväčšími producentmi zemiakov na svete. V súčasnej dobe boli háďatka zemiakové zaznamenané v 58 krajinách pričom len pre európsku ekonomiku spôsobujú straty výše 1 miliardy eur. Ošetrenie pôdy syntetickými nematocídmi (chemické látky používané na odstránenie háďatok) bolo v posledných rokoch celosvetovo znížené v dôsledku obáv toxicity v záležitosti necielených účinkov na ekológiu ekosystémov a preto sa zvýšil záujem používania alternatívnych kontrolných metód. Ako jednu z možností predstavuje sekundárny metabolit, tanín, so špecifickými vlastnosťami, ktorý sa získava z kôry pagaštanu konského. V práci skúmala vplyv rôznych koncentrácii spomínanej látky, tanínu, na háďatko zemiakové v laboratórnych tzv. in vitro podmienkach a následne v ich prirodzenom (in vivo) prostredí. Pri výskume je veľmi dôležité pochopiť komplexnosť práce (hlavne ak hovoríme o niečom, čo by sa dalo v budúcnosti naozaj aplikovať a použiť), preto Jana musela zvážiť aj to, že ak má niečo toxický účinok na parazita, môže to zároveň ohrozovať aj samotnú rastlinku, ktorú chceme chrániť a v našom prípade aj mikroorganizmy, nachádzajúce sa v pôde (degradáciou pôdy by sme zničili prostredie kde sa rastlinka vyvíja a rastie, čo by malo nežiaducu vplyv na samotnú produkciu úrody). Preto okrem vplyvu daných koncentrácii tanínu na háďatko zemiakové mladá študentka skúmala aj jeho účinok na modelovú rastlinu (tzv. test fytotoxicity), ako aj prostredníctvom analýzy pôdnej respirácie na vitalitu pôdnych mikroorganizmov. Keďže štatistika je vo výskume veľmi dôležitá (ukazuje nám kde bol významný rozdiel hodnôt a porovnáva), výsledky vyhodnotila a zaznamenala prostredníctvom štatistických programov. Na záver si Janka stanovila vhodné koncentrácie (tie ktoré znižovali počet vyliahnutých lariev háďatka zemiakového a zároveň nemali negatívny účinok na samotnú rastlinu a pôdne mikroorganizmy), ktoré by sa dali potenciálne využiť v poľnohospodárstve, v boji proti háďatku zemiakovému. Predstavuje to hlavne ekologickú a finančne nenáročnú alternatívu riešenia tejto problematiky.
Plány do budúcnosti
V budúcnosti by Janka chcela pokračovať s výskumom sekundárnych metabolitov, keďže ich vlastnosti a účinky pôsobenia sú podľa nej veľmi perspektívne v rôznych sférach. Pri otázke, akým študijným smerom by sa v budúcnosti chcela uberať, odpovedá: „Uvažovala som nad viacerými možnosťami, ponukami a kombináciami. Asi to bude pre mňa ťažké rozhodnutie, keďže ma fascinujú viaceré oblasti prírodných vied. Určite by som chcela študovať niečo, kde bude zahrnutá biológia, chémia a fyzika. Zatiaľ je veľmi horúcim kandidátom medicína, keďže je to jedna z mála oblastí, kde je možné skombinovať všetko do jedného študijného odboru.“ Janka Čorňáková má však okrem vedy omnoho viac záujmov. „Aj keď to možno znie nezvyčajne, taktiež ma baví manuálna práca, či už na záhrade alebo okolo rodinného domu, v ktorom bývame. Rada robím niečo, pri čom naozaj vypnem a nemusím myslieť na povinnosti a školu.“ vysvetľuje Janka. Jej snom je v budúcnosti precestovať Ameriku, niektoré vyspelejšie štáty Ázie a Austráliu. Taktiež túži absolvovať skok s padákom. Svoj voľný čas trávi s priateľmi a rodinou, ktorí pre ňu predstavujú neodmysliteľnú časť života. Baví ju turistika, stanovanie v prírode, beh či bicyklovanie, no jednou z jej priorít je dostať sa na vysokú školu, ktorá ju bude baviť. Taktiež túži nájsť si zmyselnú prácu, ktorá ju bude napĺňať a prostredníctvom nej bude schopná pomôcť iným.
Zdroj: NCP VaT, AMAVET
Spracovala: Martina Pitlová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Archív Jany Čorňákovej
Uverejnila: ZVČ