Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Ružová grófka Mária Henrieta Choteková založila prvé rozárium na Slovensku

Zuzana Šulák Hergovitsová

Grófka Choteková vybudovala začiatkom 20. storočia jedno z najväčších rozárií v Európe. Na jej počesť sa koná v Dolnej Krupej Slávnosť ruží.

Zľava Mária Henrieta Choteková okolo roku 1880, ruža Gräfin Marie Henriette Chotek (P. Lambert, 1911), portrét z roku 1906.

Zľava Mária Henrieta Choteková v roku 1880, ruža Gräfin Marie Henriette Chotek (P. Lambert, 1911), portrét Márie Henriety z roku 1906. Zdroj: Wikimedia Commons

Podľa záznamov, ktoré sa dochovali, bola grófka Mária Henrieta Choteková výnimočnou osobnosťou. Dcéra Rudolfa Choteka a Márie, rod. Khevenhüllerovej-Metschovej, prežila zaujímavý a mimoriadne aktívny život.

Vzdelaná a rozhľadená

Grófka Mária Henrieta Choteková (1863 – 1946) bola vzdelaná, rozhľadená a scestovaná. V roku 1898 absolvovala púť do Svätej zeme, v rokoch 1909 až 1910 cestovala po Európe, v roku 1938 navštívila Londýn.

V jej pozostalosti sa zachoval ručne písaný zoznam vyše 2 500 kníh, ktorý vypovedá o tom, že sa zaujímala o kultúru a dianie vo svete. Jej knižnica obsahovala diela moderné, historické, dramatické, ľúbostné, životopisy a cestopisy, ako aj odbornú literatúru venovanú pestovaniu ruží.

Grófkin čarovný svet ruží

Máriu Henrietu preslávila predovšetkým jej vášeň pre ruže. Nadšeniu grófky Chotekovej vďačíme za založenie prvého rozária na Slovensku v Dolnej Krupej, ktoré bolo zároveň aj jedným z najväčších v Európe. Finančné prostriedky na vybudovanie rozária čerpala z dedičstva, ktoré získala po smrti svojho otca v roku 1903.

Rozárium v parku pri Kaštieli v Dolnej Krupej. Zdroj: fb Kaštieľ Dolná Krupá

Rozárium v parku pri Kaštieli v Dolnej Krupej. Zdroj: fb Kaštieľ Dolná Krupá

Kaštieľ, v ktorom rodina bývala, podedil jej brat Rudolf II. Chotek. Mária si preto v roku 1906 vybudovala na zdedenom trojhektárovom pozemku vlastnú rezidenciu, ktorú miestni označovali za Horný kaštieľ. Na pozemku severovýchodne od kaštieľa začala postupne vysádzať ruže.

Ružiarska pozostalosť Rudolfa Geschwinda

Najväčší rozmach rozária nastal v roku 1910, keď si Mária Henrieta doviezla z Krupiny ružiarsku pozostalosť po najznámejšom uhorskom šľachtiteľovi ruží Rudolfovi Geschwindovi (1829 – 1910). Ako píše Radoslava Ristovská v publikácii Dolnokrupskí Chotekovci a ich potomkovia od začiatku 19. storočia do súčasnosti: „Od roku 1910 už teda možno Máriu Henrietu považovať za plne etablovanú medzi európskou či dokonca svetovou ružiarskou špičkou.“

Rudolf Geschwind mal nemecký pôvod a ako šľachtiteľ ruží a záhradník pôsobiaci vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku preslávil mesto Krupina a hontiansky región. Dnes je považovaný za najvýznamnejšieho šľachtiteľa ruží na Slovensku, pričom patrí medzi najrešpektovanejších šľachtiteľov v regióne strednej Európy.

Literatúra uvádza, že od roku 1860 do roku 1910 vyšľachtil približne 140 odrôd ruží, z ktorých mnohé získali významné ocenenia. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1889 odborníci vysoko hodnotili jeho zbierku parkových a popínavých ruží.

Ružu Gruss an Teplitz uviedol na trh v roku 1897 Peter Lambert, záhradník a pestovateľ ruží v Trevíri na rieke Moselle. Obzvlášť cenená bola v tom čase v Nemecku, ale ako ukazuje ukážka z katalógu ruží z roku 1915, svoje meno si urobila aj v USA.

Ružu Gruss an Teplitz uviedol na trh v roku 1897 Peter Lambert, záhradník a pestovateľ ruží v Trevíri na rieke Moselle. Zvlášť cenená bola v tom čase v Nemecku, ale ako ukazuje ukážka v katalógu ruží z roku 1915, svoje meno si urobila aj v USA. Zdroj: Wikimedia Commons

Jeho ruža s menom Gruss an Teplitz, uvedená na trh Petrom Lambertom v roku 1897, bola v roku 2000 uvedená do Svetovej siene slávy ruží. Dovtedy tam bolo Svetovou federáciou ružiarskych spoločností zaradených len 14 odrôd ruží.

Mnohé z odrôd, ktoré vyšľachtil, sa však stratili alebo sa zrejme pestujú pod inými názvami. Z nich dnes vedia odborníci podľa mena zaradiť 135, pričom sa pestuje asi 120 z nich. Práve zásluhou Márie Henriety Chotekovej sa zachovala časť zbierky ruží Rudolfa Geschwinda. Grófka Choteková odkúpila asi 2 000 sadeníc vychýreného pestovateľa.

Začiatky podnikania s ružami

Prvú svetovú vojnu strávila Mária Henrieta Choteková ako zdravotná sestra vo vojenskom lazarete v Trnave. Keď sa vrátila do Dolnej Krupej, park vyzeral podľa dobového svedectva ako „pohrebisko padlých hrdinov“.

Po skončení prvej svetovej vojny a rozpade Rakúsko-Uhorska sa časy zmenili a grófka Choteková musela prísť s novým nápadom, aby zabezpečila chod a existenciu svojho rozária.

Menovky, ktorými boli označené ruže v rozáriu.

Menovky, ktorými boli označené ruže v rozáriu. Nájdené boli počas obrábania pôdy v záhradách. Zdroj: kastieldolnakrupa.sk

Po roku 1918 preto založila ružovú škôlku. Ako asistenta povolala Petra Kordesa, syna zakladateľa obchodu s ružami W. Kordes’ Söhne Rosenschulen z Nemecka, ktorý jej pomáhal v začiatkoch podnikania s ružami v rokoch 1923 až 1925. Ziskom z predaja ruží pokryla náklady na chod rozária, vďaka čomu sa jej podarilo prinavrátiť mu niekdajšiu krásu.

Katalóg ruží

V roku 1926 uviedla na trh prvú ružu z dedičstva Rudolfa Geschwinda, Geschwind’s Nordlandrose. V tom čase už jej rozárium dokázalo konkurovať francúzskemu rozáriu Jula Gravereauxa L’Hay pri Paríži. Práve práca Jula Gravereauxa, s ktorou sa Mária Henrieta stretla, keď cestovala po Európe v roku 1909, ju inšpirovala pri koncipovaní rozária. Niekoľko ráz sa o rozáriu grófky Chotekovej pochvalne zmieňuje aj Stephan Olbrich vo svojej knihe Der Rose Zucht und Pflege (Pestovanie a starostlivosť o ruže) z roku 1925.

V roku 1926 grófka vydala prvý predajný katalóg ruží s ponukou 711 odrôd a v roku 1929 druhý, v ktorom bolo na predaj 855 odrôd ruží. Okrem katalógov využívala aj inzeráty v tlačovinách vydávaných v nemčine. V predslove katalógu sa hovorí o 6 000 kultivaroch a botanických druhoch ruží, ktoré sa pestujú v rozáriu Dolná Krupá.

Dar pre vatikánske záhrady

Grófka Choteková bola hlboko veriaca a jej kresťanská viera ju viedla k tomu, že sa angažovala v práci s mladými ľuďmi. Bola viceprezidentkou Zväzu laickej katechézy, ktorého členky mali pripravovať deti na spoveď a na prvé sväté prijímanie. Za tieto aktivity jej pápež Pius X. v roku 1913 udelil najvyššie pápežské vyznamenanie Pro Ecclesia et Pontifice.

V roku 1930 do vatikánskych záhrad poslala ako dar 400 najkrajších ruží a stopäťdesiatimi vzácnymi ružami obdarovala aj rozárium v Sangerhausene.

Doklady svedčiace o jej obchodovaní s ružami sa veľmi nezachovali. Záznamy pochádzajúce z rokov 1928 a 1937 svedčia o predaji ruží do zámockého parku v Průhoniciach pri Prahe. Údaj o obchode z jari roku 1937 sa považuje za poslednú realizovanú objednávku z grófkinej škôlky.

Úpadok rozária

S vekom Márii Henriete Chotekovej ubúdali sily, čo sa podpísalo aj na rozáriu, ktoré postupne pustlo. K jeho úpadku prispelo aj obdobie druhej svetovej vojny. Mária Choteková zomrela opustená a s podlomeným fyzickým aj psychickým zdravím v roku 1946 vo veku 83 rokov v dolnokrupskom Kláštore dcér Božskej lásky, kde sa o ňu starali mníšky.

Naša najväčšia ružiarka si získala uznanie aj v Európe. Na jej počesť boli pomenované štyri ruže, dve za jej života a dve posmrtne: Gräfin Chotek (Kiese, 1911), Marie Henriette Gräfin Chotek (Lambert, 1920), Contessa Maria Henrietta (György, 2006) Rosengräfin Marie Henriette (Kordes, 2013).

Každoročná Slávnosť ruží v Dolnej Krupej

Na počesť svojej slávnej rodáčky organizuje obec Dolná Krupá každoročne Slávnosť ruží, ktorá sa tento rok bude konať 1. júna 2024. Návštevníkov čaká pestrý program zameraný aj na deti, lebo slávnosť sa tento rok koná na Deň detí. V roku 2020 začalo v susedstve bývalej ružovej záhrady vznikať nové rozárium, ktoré chce nadviazať na tradíciu založenú grófkou.

Viac o živote Márie Henriety Chotekovej sa záujemcovia dočítajú v knihe Ružová grófka Stanislava Petráša alebo v publikácii Dolnokrupskí Chotekovci a ich potomkovia od začiatku 19. storočia do súčasnosti Radoslavy Ristovskej.

Zdroj: Kaštieľ Dolná Krupá, Obec Dolná Krupá, Arborétum Mlyňany SAV, www.welt-der-rosen.de, www.garten-literatur.de,

Ristovská, R.: Dolnokrupskí Chotekovci a ich potomkovia od začiatku 19. storočia do súčasnosti. Vydavateľstvo Typi Universitatis Tyrnaviensis, spoločné pracovisko Trnavskej univerzity a VEDY, vydavateľstva Slovenskej akadémie vied, rok vydania 2021.

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky