Vedeli ste, že posledné voľne žijúce zubry v Európe boli vyhubené začiatkom 20. Storočia? Na podnet poľského zoológa Jana Sztolcmana vzniklo medzinárodné hnutie na záchranu zubra a jeho prinavrátenie do prírody. Pri inventarizácii v roku 1924 bolo zistené, že prežilo v zajatí len 54 jedincov (29 samcov, 25 samíc), žijúcich v európskych zoologických záhradách.
Takéto historické fakty uvádzajú Jozef Šabo – bývalý zamestnanec Lesy Slovenskej republiky, štátneho podniku Odštepný závod Topoľčianky, kde je momentálne úspešne rozbehnutý chov týchto jedinečných zvierat a Ing. Milan Polák z odštepného závodu štátneho podniku LESY SR Topoľčianky. Jozef Šabo je v súčasnosti na dôchodku, no zozbieral a zaevidoval väčšinu dnes publikovaných údajov o zubroch v Topoľčiankach.
Kritické obdobie podľa odborníkov nastalo aj po II. svetovej vojne, kedy zo 160 kusov (v r.1943) klesol počet na 93 kusov (v r. 1946). Úsilie o záchranu bolo napokon úspešné. Už v 90-tych rokoch 20. storočia bol zubor hrivnatý vyradený z Červenej knihy ohrozených živočíchov, pretože jeho počet prekročil kritickú hranicu 2 000 žijúcich kusov. Populácia zubra je stále na vzostupe. V roku 2010 bolo podľa EBPB evidovaných 4 431 žijúcich jedincov, z toho 2 956 vo voľnej prírode. Prinavrátiť zubra do voľnej prírody sa podarilo aj Slovensku, ktoré vypustilo v roku 2004 päť zubrov do Národného parku Poloniny na východnom Slovensku. Početnosť stáda sa tam z roka na rok mení, v roku 2017 je evidovaných 40 kusov.
Faktom je, že podnik LESY Slovenskej republiky chovom v zvernici pri Topoľčiankach už takmer 60 rokov prispieva k záchrane zubra hrivnatého. Neoddeliteľnou súčasťou práce tamojšieho tímu je aj odborná činnosť zameraná na zachovanie, zveľaďovanie a ochranu genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenska.
Iba málokedy v histórii chovu zubrov bolo možné vidieť spolu početne tak veľkú čriedu zubrov. Počet zvierat sa vlani zvýšil o 11 mláďat. Vzhľadom na to, že zvernica bola pôvodne navrhnutá na optimálny počet osem až 12 zubrov, časť týchto mohutných zvierat zvykne byť prevezená aj do maďarského národného parku Őrség. V súlade s medzinárodným dohovorom sa mená všetkých slovenských zubrov začínajú na Si. K južným susedom tak odcestovali napríklad Singa, Sibera či Sigur.
Podľa Milana Garaja, riaditeľa odštepného závodu štátneho podniku LESY SR Topoľčianky, ktorý má zubriu zvernicu v svoje správe, sa zubrom výnimočne dobre darí najmä od doby, keď sa podarilo v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre vyšpecifikovať presné zloženie kŕmnej zmesi, ktorá zohľadňuje potreby zvierat. Ročne týchto granúl spotrebujú 28 ton a k tomu v zimnom období 20 ton sena.
Od vzniku zvernice v roku 1958 sa v Zubrej zvernici narodilo viac ako 200 zubrov, čo je významný príspevok k záchrane zubra ako živočíšneho druhu. Prvoradou úlohou Zubrej zvernice je chov zubra hrivnatého horskej línie. Všetky v zajatí chované zubry sú zaznamenané v plemennej knihe zubrov, ktorú vedie prof. Wanda Olech vo Varšave. Každý chovateľ je povinný viesť podrobnú evidenciu pôvodu zubrov a všetky chovateľské opatrenia, vyraďovanie zvierat z chovu a zaraďovanie nových zvierat do chovu musí byť prekonzultované a vopred schválené s vedúcou plemennej knihy zubrov.
Zubor hrivnatý (Bison bonasus) je naozaj pozoruhodným živočíšnym druhom. Ide o najväčšieho európskeho bylinožravca, ktorý patrí do čeľade Turovité (Bovidae). Pôvodný areál zubra sa rozprestieral takmer po celej Európe. Vo voľnej prírode sa vyskytoval v dvoch základných genetických formách. Nížinná forma pochádzala z oblasti Bialowieže v Poľsku a horská (kaukazská) forma pochádzala z oblasti pohoria Kaukaz.
Dospelé býky dosahujú dĺžku tela do 3,0 m, výšku v kohútiku od 1,7 do 2,0 m a hmotnosť 500 až 1 000 kg, zubrice sú menšie. Zubry sú spoločenské zvieratá, žijú v stádach, ktoré vodí skúsená samica. Ruja zubrov prebieha vo voľnej prírode v auguste až septembri, vo zvernicových chovoch aj v iných mesiacoch. Gravidita zubríc trvá deväť mesiacov. Mláďatá vážia po narodení 15 – 35 kg a materským mliekom sa živia šesť až osem mesiacov. Pri matke sa mladé zubry zdržiavajú často do veku dvoch rokov. Pohlavne dospievajú v 3. roku života a plnú telesnú hmotnosť dosahujú až v 6. – 7. roku.
Vo zverniciach sa môžu dožiť viac ako 20 rokov, vo voľnej prírode to býva menej. Zubry sa živia rôznymi bylinami, trávou, kôrou stromov a lístím. Dospelý zubor skonzumuje denne 30 až 45 kg potravy. Vo zverniciach sa dokrmuje senom, letninami a zmesou jadrového krmiva.
Informačné materiály a foto poskytli: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Odštepný závod Topoľčianky, informácie spracovali menovite pán Jozef Šabo a Ing. Milan Polák
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ