Hlavnými dôvodmi, pre ktoré sa medveď približuje k obydliam je najmä hľadanie potravy v nezabezpečených kontajneroch a medvedia ruja, kedy sa samice ústupom z ich prirodzeného prostredia snažia ochrániť medvieďatá pred samcami.
Každý výskyt medveďa hnedého v obývanej oblasti je situáciou, ktorú nemožno zľahčovať aj napriek tomu, že útok na človeka je veľmi zriedkavý. Strach zo stretu s našou najväčšou šelmou je ale vzhľadom na jej veľkosť a silu opodstatnenou a normálnou reakciou, avšak práve preto by sa mali ľudia snažiť dodržiavať preventívne opatrenia, ktoré pravdepodobnosť takéhoto stretnutia znižujú.
Medveď hnedý je chráneným živočíchom a jeho odlov je možný iba na základe výnimky ministerstva životného prostredia alebo v prípade antroporizikového správania jedinca po posúdení Zásahovým tímom pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. „Ministerstvo sa touto otázkou vážne zaoberá a na základe schváleného programu starostlivosti o medveďa hnedého zriadilo špeciálnu Pracovnú skupinu pre manažment veľkých šeliem na Slovensku,“ uviedol podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos s tým, že odlov zvieraťa považuje rezort až za krajné riešenie.
„Obmedzené prirodzené zdroje potravy boli v posledných rokoch človekom výrazne rozšírené, a to hlavne masívnym prikrmovaním zveri poľovníkmi a rozšírením pestovania kukurice až do podhorských oblastí. Medvede tak majú k dispozícii nebývalý dostatok energeticky bohatej potravy, ktorú si prepájajú s ľudskou aktivitou, a tá pre nich prestáva byť hrozbou,“ uviedol Marián Hletko zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého zo ŠOP SR. To v kombinácii s nezabezpečeným a ľahko dostupným komunálnym odpadom obsahujúcim zvyšky jedla vytvára potenciálne riziko vzniku konfliktných situácii.
Za posledné tri roky preto envirorezort prostredníctvom Envirofondu v meste Vysoké Tatry, Štrba či v obci Podkonice v Nízkych Tatrách zakúpil desiatky zabezpečených stojísk na odpad. Podľa predstaviteľov mesta Vysoké Tatry sa staničky osvedčili a počet prípadov stretov medveďov klesol o 150. Správa TANAP-u však zaznamenala aj prípady, keď obyvatelia stojiská nevyužívali správne alebo neboli dostatočne zabezpečené. „Do stojísk sú nezriedka umiestňované plastové vrecia s odpadom mimo košov. Vrecia sú opreté o mreže staničiek a ľahko prístupné pre medvede,“ povedal riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Ministerstvo preto samosprávam a verejnosti pripomína, aby komunálny odpad dôkladne zabezpečovali, čo je v súčasnosti najlepšie koncepčné riešenie problému.
Ministerstvo životného prostredia prostredníctvom ŠOP SR v súčasnosti spúšťa i opakované sčítanie medveďov na základe analýz DNA zo vzoriek (trus, srsť ap.) získaných neinvazívnou metódou zberu. Tá by mala dať odpoveď na trend vývoja hustoty populácie, teda či sa početnosť zvyšuje a kde je najväčšia populácia v rámci Slovenska.
Medveď hnedý
Medveď hnedý (Ursus arctos) je naša najväčšia šelma. V Európe sa vyskytuje v Škandinávii, Karpatoch, Balkáne, Alpách a Pyrenejach. Skutočný počet medveďov žijúcich na Slovensku nikto nepozná. Pravdepodobne ich však u nás žije 1000 až 1300 (podľa posledného mapovania ukončeného na jar 2015 to je 1256 jedincov s odchýlkou plus mínus 233 kusov). Najčastejšie sa s medveďmi môžete stretnúť v horách stredného a severného Slovenska a vo Východných Karpatoch. Jeden medveď potrebuje pre svoj život územie veľké niekoľko desiatok km2. Aj keď je medveď po väčšiu časť roka samotár, v tej istej oblasti sa obyčajne vyskytuje viac jedincov. Dospelý samec môže vážiť 200 – 300 (350) kg, samice sú asi o tretinu menšie.
Medvede vychádzajú z brlohu vo februári až apríli, v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Pária sa koncom jari. Sú všežravce a ich jedálny lístok sa počas roka mení podľa toho, ako postupne nachádzajú stále iné zdroje potravy. Na jar sa živia výhonkami tráv a prvých rastlín, niekedy sa priživia na uhynutých zvieratách. V lete a na jeseň je ich potrava bohatšia. Konzumujú množstvo bylín, bobule lesných plodov, bukvice a žalude, obilné zrná, plody ovocných stromov, larvy mravcov a ôs, žaby, slimáky a pod. Medvede nie sú dobrými lovcami. Príležitostne sa im podarí chytiť mláďatá, choré, poranené alebo staré zvieratá. Niektoré jedince napádajú nedostatočne strážené hospodárske zvieratá. V jeseni medvede zintenzívňujú prijímanie potravy kvôli príprave na zimný spánok. Do brlohu sa ukladajú v novembri až decembri. Zimujú na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných puklinách a jaskyniach. V lesoch, preplnených cestami, takéto miesta nenachádzajú a počas zimného spánku bývajú často vyrušované ľuďmi. V januári vrhne medvedica v brlohu 1 – 3, výnimočne až 4 mláďatá. Tie potom zostávajú s medvedicou 2 až 3 roky.
Príčina prečo sa stane medveď problémovým
„V prípade, že sa vyskytnú akékoľvek konflikty medzi človekom a medveďom, ľudia obviňujú medvede z premnoženia. Toto tvrdenie je ale nepravdivé a častokrát účelovo zneužívané. Medveďov je práve toľko, koľko je v lese dostupnej potravy a životného priestoru. Problémy vznikajú vtedy, keď človek svojou činnosťou narúša prírodu“, uvádza Lesoochranárske zoskupenie VLK.
Medvede potrebujú veľký, človekom nerušený životný priestor (biotop). Menšie zásahy do biotopu ešte dokážu zniesť, tým väčším sa prispôsobujú ťažšie.
Medvede najviac ohrozuje: ničenie starých prirodzených lesov, ktoré ich oberá o bezpečný domov a bohaté zdroje potravy, ľahký prístup k neprirodzeným zdrojom potravy (odpadky a prikrmovanie ľuďmi) a výstavba ciest a hotelov, ktoré rozdrobujú ich biotop. Ďalej je to aj nadmerné zbieranie lesných plodov, turizmus a sprievodné poľovačky.
Málokto si však uvedomuje, že skutočná ochrana medveďa znamená omnoho viac ako len regulovanie jeho odstrelu ministerskými výnimkami. Je to predovšetkým komplexná ochrana biotopu, ktorá sa nezaobíde bez obmedzení nárokov ľudí na využívanie prírody, uvádza na svojej stránke Lesoochranárske zoskupenie VLK.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje: MŽP SR v spolupráci so ŠOP SR
Lesoochranárske zoskupenie VLK
Ilustračné obrázky: Pixabay.com