Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vyzerajú ako morské koníky, no v skutočnosti nimi nie sú. Vedci objavili novú skupinu bizarných rýb

VEDA NA DOSAH

To dokazuje, že príroda vytvorila ten istý nezvyčajný tvar tela viac ako raz. Nepolapiteľných tvorov našli zatiaľ iba sedem a nikto ich doteraz nevidel živých.

Morský koník.

Názov morského tvora vychádza z gréckej mytológie, kde slovo "aegis" znamenalo ochranný štít. Zdroj: Graham Short

VeDETSKÝ deň, 21. novembra 2026

Na prvý pohľad vyzerajú presne ako morské koníky – majú rovnakú sklonenú hlavu, rovnaký stočený chvost a pri samcoch úplne uzavretý vak na výchovu mláďat.

Táto malá rybka, ktorá nie je dlhšia ako palec, však nie je morský koník, ako uvádzajú vedci v novej štúdii uverejnenej v časopise Journal of Lost Species. Ide o Australyichthys aegis, novo opísanú rybu z hlbokých útesov pri južnom pobreží Austrálie. Dali jej bežný názov helmethead sea muppet (morský panák s prilbovitou hlavou) podľa kupolovitého hrebeňa na hlave.

Jej vedecký názov vychádza z rovnakého nápadu. V gréckej mytológii znamenalo slovo aegis ochranný štít. Spolu so svojimi dvoma príbuznými, morským koníkom s býčím krkom Australyichthys minotaur a ďalším podobným druhom Australyichthys paradoxus, tvorí malú skupinu druhov.

Vedľajší úlovok z hlbín

Ako vedci doteraz preukázali, všetky tri patria do vlastnej vetvy rodokmeňa. Vzhľad morského koníka sa vyvinul viac než raz a tieto ryby sú príkladom toho, ako sa vyvíjali úplne odlišne od skutočných morských koníkov. Tieto dôkazy ležali desaťročia v zásuvkách múzeí nesprávne zaradené.

Všetky známe exempláre našli úplnou náhodou, v hĺbke približne 50 až 125 metrov. Jediný exemplár druhu Australyichthys aegis vylovili už v roku 2006 v blízkosti Gambierových ostrovov pri ústí zálivu Spencerovho zálivu v Južnej Austrálii.

Loď, ktorá ho ulovila, počas prírodovednej expedície odoberala vzorky malých mäkkýšov známych ako ramenonožce. Keďže vedci počas expedície chceli nájsť bezstavovce, rybu omylom zaradili do zbierky bezstavovcov Južnoaustrálskeho múzea, kde roky ležala bez toho, aby ju niekto spoznal.

Vzorky sú nenahraditeľné, preto ich nemohli pitvať. Namiesto toho využili mikro-CT skenovanie, tú istú röntgenovú technológiu, aká sa používa v nemocniciach, ktorá je však dostatočne citlivá na to, aby zachytila aj najmenšie kostičky.

To vedcom umožnilo vytvoriť trojrozmerné modely kostry každej ryby a porovnať ich kosť po kosti so skutočnými morskými koníkmi.

Všetky predchádzajúce posudky sa opierali o vonkajší vzhľad, čo však kostry nepotvrdili. Morské koníky majú špecifickú vnútornú stavbu vrátane tuhej klietky zo zrastených kostných platničiek, ktorá podopiera brucho, a kostenej korunky na hlave.

Skeny ukázali, že Australyichthys aegis nemá ani jeden z týchto znakov. Namiesto nich má odlišné usporiadanie kostí podopierajúcich brucho, aké sa pri žiadnom morskom koníkovi nevyskytuje.

Iba jeden exemplár mohol poskytnúť DNA

Australyichthys aegis konzervovali v etanole namiesto formalínu – bol to jediný zástupca rodu uchovávaný týmto spôsobom – a etanol zachováva genetický materiál neporušený. Sekvenovanie tejto ryby ju zaradilo mimo morských koníkov na vetvu, ktorá predstavuje ich najbližšieho príbuzného. Gény potvrdili to, čo už naznačovali kosti.

Všetky tri druhy zaradili do rodu morských koníkov na základe ich vzhľadu a podľa týchto dôkazov boli morskými koníkmi. Nie sú nimi a potrebovali vlastný rod. Nazvali sme ho Australyichthys z latinského slova pre južný a z gréckeho slova pre ryba.

Po každom náhodnom ulovení boli ryby konzervované, potom však vo veľkej miere upadli do zabudnutia. Zvyšné exempláre sa nachádzajú v zbierkach austrálskych múzeí.

Celý rod je zastúpený len v siedmich exemplároch, ktoré nazbierali v priebehu približne 65 rokov a sú roztrúsené po viac ako 2 500 kilometroch pobrežia, pričom za takmer dve desaťročia neulovili nový exemplár.

Spoločný spôsob života

Keď sa odlišné línie vyvíjajú tak, že sa navzájom podobajú, biológovia to nazývajú konvergentnou evolúciou, čo zvyčajne odzrkadľuje skôr spoločný spôsob života než spoločný pôvod.

Celé telo morského koníka – s ohnutou hlavou, uchopovacím chvostom a vakom pre mláďatá – sa vyvinulo najmenej dvakrát v rámci jednej čeľade Syngnathidae, do ktorej patria morské koníky, rúrkovité ryby, rúrkovité koníky a morské draky.

Morské tvory našli pozdĺž Veľkej koralovej bariéry, prepojeného systému lesov morských rias a skalnatých útesov, ktorá obklopuje Južnú Austráliu. Mnohé z jej druhov sa nikde inde nevyskytujú a jej hlbšie zóny sú takmer nepreskúmané.

V skutočnosti sa tam skrýval celý rod stavovcov, ktorý nesprávne identifikovali. Nikto nikdy nevidel žiadnu z týchto rýb nažive; objavili sa len náhodou v sieti alebo bagri. Na základe týchto údajov sa teraz kvalifikujú ako stratené druhy, známe len z niekoľkých zachovaných jedincov.

Zdroj: Science Daily

(RR)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup