Napriek častému výskytu a ľahkému zberu sa ich mimoriadne výživná a liečebná hodnota dnes využíva len málo.
Keltský strom života, jarabina vtáčia, symbolizoval silu prírody a ochranu zdravia človeka. Zdroj: iStockphoto.com
Bioaktívne zložky rastliny jarabiny vtáčej sa dnes stali predmetom osobitného záujmu vo sférach funkčných potravín, nutraceutík a personalizovanej výživy. Jarabina obsahuje vitamíny, minerály, polyfenolické látky s vysokou antioxidačnou aktivitou a vlákninu. Jej plody môžeme vďaka vysokému množstvu prirodzených živín považovať za perspektívne ovocie.
Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia L.) patrí do rodu Sorbus L., ktorý zahŕňa až 250 druhov, pričom okolo 35 z nich nájdeme na Kaukaze a v Turecku, 91 v Európe a 111 v Číne, vo Vietname, v Mjanmarsku a krajinách s Himalájami.
Etymológia, pôvod a morfológia rastliny
Jarabina je témou mnohých povier a ság národov severnej Európy. V germánskej mytológii je táto rastlina zasvätená bohu hromu a blesku Thorovi, ktorý bol najsilnejší zo všetkých bohov. Za klasický nástroj, ktorým podľa legendy zabíjal všetky zlé bytosti, považovali jeho kladivo Mjölnir.
Drevina jarabiny bola posvätná najmä pre kultúru Keltov, považovali ju za symbol stromu života. Ich etnické skupiny, známe tiež ako Galovia, začali pôsobiť od polovice 2. tisícročia pred n. l. aj v strednej Európe.
Keltský strom života, ktorý symbolizoval silu prírody a ochranu zdravia človeka, si popularitu zachoval dodnes. Vo Walese sa jarabiny tradične vysádzali na cintorínoch a bolo zakázané ich rúbať. V Škótsku a Írsku sa do ich kôry bežne vyrývali mená blízkych, aby tak žijúcim príbuzným poslúžili ako spomienka na nich.
Konáre jarabiny pre pohanské prírodné kulty slúžili aj ako pentakel, symbol ochrany pred nešťastím, zlom a čarami bosoriek. Dnes tento talizman viacerým pomáha udržať si v živote harmóniu, dobré vzťahy, integráciu v partnerstve, ale aj súlad s milencami či manželmi.
Pôvod dreviny je vysvetlený v starovekej gréckej mytológii súvisiacej s bohyňou večnej mladosti Hébé. Jej hlavnou úlohou bolo podávanie nektáru a ambrózie pri hostinách bohov. Problém nastal, keď bohyňa jedného dňa magický pohár s týmto božským revitalizačným nápojom stratila. Bohovia teda vyslali orla, aby ho priniesol späť. V krutej bitke medzi démonmi a orlom lietali perá a po tele majestátneho vtáka stekali kvapky krvi. Na mieste, kde dopadli, sa vytvorili perovité listy a červené bobule jarabiny.
Vedecké pomenovanie Sorbus je veľmi staré, nájdeme ho už v staroveku ako starorímsky výraz pre jarabinu. Označenie rastliny môže zahŕňať aj latinské slovo sorbere, čo znamená jesť, arabské slovo sorbet je opäť jarabina a keltské sor označuje niečo trpké a kyslé. Druhové pomenovanie pochádza z latinského aucupium a vyjadruje chytanie vtákov, lebo plody jarabiny sa oddávna používali ako návnada.
Jarabina vtáčia môže dorásť až do 15 metrov. Zdroj: iStockphoto.com
Jarabina vtáčia je strom vysoký 10 až 15 metrov. Vo vyšších polohách sa často vyskytuje aj ako ker. Má okrúhlu korunu a lesklú svetlosivú kôru. Listy sú striedavé, nepárne perovito zložené so sediacimi 9 až 15 kopijovitými lístkami s ostrým až dvojitým pílkovaním. Stromy kvitnú v máji až júni. Biele kvety intenzívne voňajú, tvoria mnohokveté plstnaté chocholíkové súkvetie. Korunné lupienky sú 4 až 5 mm dlhé, rastú v počte 2 až 4, čnelky sú najčastejšie po tri. V čase kvetu poskytuje včelám med aj žltý peľ. Med býva červenožltý, po vykryštalizovaní hrubo zrnitý a má silnú arómu. Plody sú červené alebo žlté guľaté malvice.
V súčasnosti sa jarabina vyskytuje v Európe a Ázii. Darí sa jej vo svetlých lesoch a hájoch, ale vyrastá aj vo vyšších horských polohách. Uprednostňuje mierne suché hlinité či hlinito-piesčité pôdy. Často sa vysádza do záhrad, okolo ciest, do alejí a v horách na ochranu proti pádu lavín.
Zber a sušenie
Na liečebné účely sa zberajú listy, kvety a najmä plody (Folium, Flos a Fructus sorbi). Listy a kvety trháme zväčša z pestovaných jedincov v plnom rozkvete drevín, najlepšie okolo 10.00 hod. Plody zbierame v čase zrelosti v októbri a novembri za slnečného počasia. Sušíme ich pomaly pri maximálnej teplote 50 stupňov Celzia, najlepšie umelým teplom, aby si zachovali pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Skladovaný materiál treba občas presúšať, aby sa nezaparil. Droga má jablkový pach a horkastotrpkú zvieravú chuť. Škoda, že napriek častému výskytu a ľahkému zberu sa mimoriadne výživná a liečebná hodnota jarabiny využíva len málo.
Plody sa nemajú konzumovať čerstvé, pretože niektoré látky v nich by mohli spôsobiť miernu otravu. Sušením alebo tepelným spracovaním sa však negatívny účinok týchto substancií stráca. Na severe pripravujú z plodov jarabiny ocot aj pálenku.
Účinné látky
Aktívne látky tvoria v plodoch predovšetkým organické kyseliny (prchavá kyselina parasorbová, sorbová, jablčná a iné), cukry (16,5 %), predovšetkým sorbit, triesloviny (nazývané aj kyselina sorbitaninová), pektín (asi 1 %), karotenoidné farbivo sorbuzín a sú bohaté na vitamín C (0,1 %, čo je asi dvojnásobok v porovnaní s citrónmi).
Vitamín E reprezentujú prírodné látky α-tokoferol a γ-tokoferol, ktoré sú rozpustné v tukoch.
Veľmi dôležitý je obsah minerálnych látok. Uvádza sa veľmi vysoký obsah ôsmich esenciálnych minerálov: draslík 154 mg/100 g; fosfor 12,3 mg/100 g; vápnik 29,9 mg/100 g; horčík 27,84 mg/100 g; železo 2,42 mg/100 g; meď 0,294 mg/100 g; zinok 0,861 mg/100 g a mangán 0,503 mg/100 g (Zymone a kol., 2018).
V semenách sa nachádza mastný vysychavý olej a malé množstvo amygdalínu (glykozidu odštepujúceho jedovatý kyanovodík), ktorý je aj v listoch, kým kvety obsahujú pravdepodobne trimetylamín s nepríjemným pachom haringov.
Liečebné účinky a dávkovanie
Plody priaznivo ovplyvňujú choroby tráviaceho ústrojenstva, zvyšujú vylučovanie žlče do čriev, čo podporuje trávenie najmä u starších ľudí. Zároveň pre účinky podobné čučoriedke pôsobí ako regulátor stolice pri zápche či miernych hnačkách bez iných vážnych príčin. Oddávna sú známym prostriedkom proti skorbutu. Ľudovo sa používajú aj proti reumatizmu a obličkovým kameňom.
Užívame jednu lyžičku jarabinovej drogy za studena na dva poháre vody, po 8 až 10 hodinách macerácie scedíme a pijeme po dúškoch každý druhý deň. Rýchlejšie si môžeme pripraviť zápar z 15 gramov plodov na 200 ml záparu, ktorý užívame tri- až štyrikrát denne po jednej lyžici. Na terapeutické účely sa niekedy varí aj sirup: čerstvé plody sa zavaria na šťavu s polovičným množstvom cukru, užíva sa čajová lyžička viackrát denne.
Plody jarabiny by sa mali zbierať po prvom mraze. Vtedy sa kyselina parasorbová, ktorú obsahujú, mení na bezpečnú kyselinu sorbovú. Zdroj: iStockphoto.com
Pestovaná odroda jarabina vtáčia moravská (Sorbus aucuparia var. dulcis) je osobitne bohatá na cukor (približne 13 %) a pektín, a preto je vhodná na prípravu štiav, kompótov či likérov. Obsahová látka sorbitol sa používa ako výživný prostriedok pre diabetikov. Je to základná surovina na výrobu sorbózy, ktorá má veľký význam pri tvorbe vitamínu C. Koncentrované roztoky sorbitolu majú vzhľad glycerínu. Vo farmácii a v kozmetike sú náhradou za glycerín, kým umelý sa používa na výrobu moderných polykondenzačných živíc.
Vďaka mimoriadne vysokému obsahu vitamínu C sú jarabiny vynikajúcim prostriedkom na liečenie chrípkových ochorení, avitaminózy a pomáhajú odstraňovať príznaky jarnej únavy. V tejto súvislosti je účinná pri dýchacích ťažkostiach, zahlienení a zápale priedušiek.
Kvety jarabiny, obsahujúce látku veľmi podobnú ženským hormónom, sa úspešne aplikujú pri rôznych ženských problémoch. Podávajú sa vo forme záparu, pripraveného z jednej čajovej lyžičky drogy zaliatej pohárom vriacej vody. Po scedení sa tento čaj pije trikrát denne, vždy pred jedlom.
Pre najlepšie uchovanie vitamínov obsiahnutých v plodoch jarabiny a zároveň jeho praktické použitie sa veľmi osvedčil macerát vo víne. Príprava jarabinového vína je nasledovná: čerstvé mierne pomliaždené jarabiny vložíme do primeranej nádoby a zalejeme dvojnásobným množstvom bieleho vína. Macerujeme ich približne dva týždne, potom scedíme a prelejeme do fliaš. Pijeme ráno a večer po jednom decilitri.
Výborný a účinný je jarabinový sirup, ktorý pripravíme zo šťavy z čerstvých jarabín a jej zmiešaním s cukrom v pomere 1 : 1. Následne roztok pomaly varíme až do zhustnutia. Užívame 3 až 4 lyžičky sirupu denne.
V poslednom čase sa veľká pozornosť venuje širokým možnostiam využitia jarabín v potravinárstve a vo výžive pre ich dietetickú hodnotu. Šľachtia sa pri tom odrody s príjemnejšou chuťou. Horkú chuť planých jarabín môžeme eliminovať tak, že ich zbierame až prezreté (po prvom omrznutí) alebo ich namočíme na 24 hodín do slanej či okyslenej vody. Po namáčaní ich dobre preperieme.
Malvice jarabiny sa dajú veľmi dobre konzervovať podobne ako brusnice, pričom sú veľmi odolné proti skazeniu. Pripravujeme z nich pasterizované kompóty, šťavy, sirupy, marmelády, želé a nátierky. Dajú sa vhodne kombinovať s jablkami, hruškami, mrkvou a inými menej výraznými surovinami. Ľahko ich usušíte a sušené použijete ako hrozienka do lahôdkového pečiva, kaší a podobne. Môžete ich tiež upražiť, pomlieť a používať ako vynikajúcu náhradu kávy.
Strom s viacerými možnosťami využitia
Odolnosť jarabinového dreva ho predurčuje na výrobu nábytku, využitie v stavebníctve a na výrobu vychádzkových palíc. V starovekom Ríme sa z neho vyrábali aj nádoby na uskladnenie mlieka, lebo sa verilo, že drevo zabraňuje zrážaniu. Kôru používali Galovia na farbenie slávnostných vlnených rúch, výsledkom bol červený alebo hnedý odtieň.
Upozornenie
Plody jarabiny vtáčej, najmä čerstvé, nie sú neškodné. Nemôžeme ich preto konzumovať vo väčších množstvách, zvlášť ak sú plesnivé. Obsahujú 4 až 7 mg/g kyseliny parasorbovej, ktorá je dôležitým inhibítorom klíčenia rastlín. Táto zlúčenina dráždi sliznicu žalúdka a pri konzumácii vo väčšom množstve môže človeku spôsobiť tráviace ťažkosti a poškodenie obličiek. Tepelné spracovanie alebo zmrazenie však modifikuje kyselinu parasorbovú na netoxickú kyselinu sorbovú. Tá je citlivá na zmeny teplôt a pri zbere bobúľ po prvom mraze sa premieňa na bezpečné zlúčeniny.
Kyselina parasorbová v malviciach pestovaných hybridov chýba. Mimoriadne vhodná na produkciu je už spomínaná jarabina vtáčia moravská, pestovaná ako kultúrny strom s plodmi takmer takými veľkými ako čerešne. Blízka príbuzná je jarabina oskoruša (Sorbus domestica L.) s nepárne perovito zloženými listami a iba so 6 až 12 kvetmi v metlovitých chocholíkoch. Poskytuje využiteľné a podstatne väčšie plody, než má jarabina vtáčia. Sú bohaté na triesloviny, ale dajú sa používať až po dlhšom uskladnení.
Zdroje:
Duke, J. A. – Bogenschutz-Godwin, M. J. – duCellier, J. – Duke, P. A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2. vyd. CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 s.
Grau, J. – Jung, R. – Munker, B. 1996: Dužinaté plody, bylinky. Ikar: Bratislava, 287 s. ISBN 80-7118-281-8
Gondolová, M. – Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint: Bratislava. 535 s.
Kresánek, J. – Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta: Martin, 767 s.
Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 s.
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J. – Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Raspé, O. – Findlay, C. – Jacquemart, A. L. 2001: Sorbus aucuparia L. In: Journal of Ecology, zv. 88, Iss. 9, s. 910 – 930.
Robertson, K. R. – Phipps, J. B. – Rohrer, J. R. – Smith, P. G. 1991: A Synopsis of Genera in Maloideae (Rosaceae). In: Systematic Botany, zv. 16, Iss. 6, s. 376 – 394
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.
Sarv, V. – Venskutonis, P. R. – Bhat, R. 2020: The Sorbus spp.—Underutilised Plants for Foods and Nutraceuticals. In: Review on Polyphenolic Phytochemicals and Antioxidant Potential. Antioxidants, zv. 9, Iss. 9, s. 813 – 825.
Zymone, K. – Raudone, L. – Raudonis, R. – Marksa, M. – Ivanauskas, L. – Janulis, V. 2018: Phytochemical Profiling of Fruit Powders of Twenty Sorbus L. Cultivars. Molecules, 23, 2593, s. 1 – 10.
(af)
