Kedysi si vedci mysleli, že ide o ropuchu. Nový výskum však ukázal, že je to žaba.
Najmenšia žaba na svete žije v Brazílii. Zdroj: iStockphoto.com
Stalo sa to ešte v roku 2011. Vedci zo Štátnej univerzity v Santa Cruz natrafili v bujných pralesoch južnej Bahie v Brazílii na nepatrné stvorenie.
Neobyčajný obojživelník rodu Brachycephalus, malý sotva ako hrášok, dostal zakrátko meno blšia ropucha.
Vedci sa totiž na základe vonkajších znakov živočícha nazdávali, že ide o miniatúrnu ropuchu. Výsledky nedávneho výskumu žiab druhu Brachycephalus pulex, ktorý sa objavil aj v odbornom časopise Zoologica Scripta, však potvrdili, že malý živočích nie je ropucha, ale žaba.
Nové poznanie má pre vedcov veľký význam, pretože objasňuje ekologickú úlohu, správanie a evolúciu miniatúrneho stvorenia.
Žabka druhu Brachycephalus pulex je sfarbená do hneda. Zdroj: colombia.inaturalist.org
Čím sa líšia ropuchy od žiab? Ropuchy majú zvyčajne suchšiu a hrboľatejšiu pokožku a uprednostňujú suché prostredie. Žaby sa na rozdiel od nich pýšia hladšou a vlhšou pokožkou a obývajú oblasti v blízkosti vody.
Meria len sedem milimetrov
Najpôsobivejšou vlastnosťou malej žaby je jej neuveriteľne malá veľkosť. Samce žiab rodu Brachycephalus majú priemernú dĺžku tela len približne sedem milimetrov (mm). Samice sú asi o milimeter dlhšie ako samce. Najmenšia blšia žaba, akú kedy výskumníci našli, mala len 6,45 mm. Žabky rodu Brachycephalus by mohli teda pokojne sedieť vedľa seba na špičke vášho nechta.
Žabka rodu Brachycephalus by mohla pokojne sedieť na nechte palca vašej ruky. Zdroj: alchetron.com
Až na pár výnimiek vynikajú žaby tohto druhu zároveň svojou žltooranžovou farbou. Vedci sa domnievajú, že týmto spôsobom varujú potenciálne predátory, aby sa ich ani náhodou nedotýkali. Stratégia, známa ako aposematizmus, je pri drobných druhoch celkom bežná.
Žaby rodu Brachycephalus bývajú často sfarbené do oranžova. Zdroj: uk.inaturalist.org
Koža nápadnej farby môže totiž v prípade niektorých zvierat obsahovať toxíny, vďaka ktorým by mohli byť nepríjemné či dokonca nebezpečné na konzumáciu, čo predátory prirodzene odrádza. Kožu majú inak na dotyk hladkú, podobnú pokožke iných žiab.
Menej prstov a nevyvinuté uši
Maličký vzrast žiab nie je ich jedinou špecifickou črtou. Majú tiež menej prstov ako väčšina žiab a niektoré disponujú dokonca nie celkom vyvinutými ušami, vďaka čomu zrejme nedokážu zachytávať zvuky.
To vedcov privádza k otázkam, či sa tieto žaby vôbec dokážu socializovať a ako medzi sebou komunikujú. Je to vedecká záhada, ktorá stále čaká na vysvetlenie.
Endemity južnej časti Bahie
Blšie žabky sú endemitmi južnej časti brazílskej Bahie. Ak teda utrpí prostredie, v ktorom žijú, môže sa tento rod stať veľmi zraniteľným. Uvedená skutočnosť v sebe nesie silné posolstvo – vedci zdôrazňujú, že treba zabezpečiť účinnú ochranu oblastí, z ktorých sa vytráca biodiverzita, medzi inými aj oblasti južnej Brazílie, ktorá je domovom malého živočícha.
V ďalšom výskume by chceli bližšie preskúmať ekologickú funkciu blších žabiek druhu Brachycephalus pulex, ich vzorce správania a evolučnú históriu a ponúknuť svetu hlbší pohľad na tohto pozoruhodného tvora.
Zdroj: earth.com
(af)
