Nepreskúmanú rozmanitosť vodných organizmov so špecifickým prostredím pramenných biotopov v sebe spája projekt Populačno-genetická štruktúra vodných bezstavovcov krasových vyvieračiek. Pramenné biotopy pritom predstavujú pomyselnú hranicu medzi podzemnými a povrchovými vodami.
„Navyše, v prameňoch krasových oblastí existuje obzvlášť silná interakcia medzi povrchovými a podzemnými vodami, pričom podzemné vody krasu predstavujú významné cesty šírenia niektorých druhov. Odhalenie týchto ciest šírenia a migrácií nám umožňujú súčasné genetické metódy, pomocou ktorých sme schopní objasniť tok génov medzi čiastkovými populáciami,“ uvádza realizátorka projektu Mgr. Jana Bozáňová z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Na projekt Populačno-genetická štruktúra vodných bezstavovcov krasových vyvieračiek bol udelený grant v rámci grantovej schémy UK. Veľmi zaujímavou oblasťou výskumu sú práve Západné Karpaty, ktoré boli, aj napriek vysokej nadmorskej výške a relatívnej blízkosti ľadovcov počas doby ľadovej, dlhodobým a priestorovo rozsiahlym útočiskom pre faunu a flóru práve počas ľadovcových maxím. Nasvedčuje tomu aj zistenie, že Západné Karpaty sú oblasťou s najvyššou biodiverzitou mäkkýšov v rámci Európy a rovnako sú považované za najvýchodnejšiu hranicu rozšírenia mnohých vzácnych aj endemických druhov.
„Avšak, je dôležité podotknúť, že biologická rozmanitosť Západných Karpát je stále málo preskúmaná, pričom genetickej štruktúre spoločenstiev vodných bezstavovcov v krasových vyvieračkách tejto oblasti nebola doposiaľ venovaná žiadna pozornosť. Tento projekt prinesie vôbec prvé poznatky o genetickej štruktúre populácií týchto živočíchov v krasových vyvieračkách Slovenska, resp. Západných Karpát. Našou snahou je priniesť čo najkomplexnejší fylogeograficko-ekologický pohľad na populácie vybraných druhov bezstavovcov, nájsť podobnosti/rozdiely vo vzorcoch genetickej variability druhov s odlišnými životnými stratégiami a poodhaliť tak históriu osídlenia týchto unikátnych vodných biotopov.“
Výsledky tejto štúdie prispejú k objasneniu koevolúcie bioty, prostredia a priestorových vlastností krasových prameňov v jednotlivých geografických celkoch. Cieľom je pochopiť, ako sa menila dynamika a štruktúra populácií pod vplyvom lokálnych či regionálnych evolučných zmien, z čoho možno predvídať „osud“ populácií pod vplyvom budúcich klimatických či antropogénnych zmien krajiny. Toto by mohlo priniesť veľmi zaujímavé poznatky aj pre širokú laickú verejnosť, keďže klimatické zmeny sú viditeľné a týkajú sa nás všetkých.
„Medzi modelové organizmy sme zatiaľ zaradili 2 druhy vodných chrobákov čeľade Elmidae (Elmis aenea a Limnius perrisi). Oba druhy sú prúdomilné a studenomilné, pričom z literatúry je známy ich spoločný výskyt. Našou hypotézou preto bolo, že ich rovnaké ekologické nároky sa budú odrážať v rovnakom genetickom vzore ich populácií. Doposiaľ náš súbor genetických dát zahŕňa krasové vzorky z prameňov a tokov Západných Karpát, ku ktorým sme pridali na porovnanie niekoľko lokalít z južnej časti Karpát a lokality mimo karpatského oblúka. Porovnanie študovaných druhov nám prinieslo veľmi zaujímavé výsledky, ktoré pekne poukazujú na to, že aj porovnávanie populačnej genetiky veľmi príbuzných druhov môže priniesť nepredvídateľné zistenia aj v populačno-ekologickom kontexte,“ podotkla Mgr. Jana Bozáňová.
Ďalší taxón, na ktorom začal realizačný tím pracovať len nedávno, je súbor druhov drobného vodného kôrovca (Gammarus fossarum komplex), ktorý reprezentuje permanentnú zložku fauny vodných bezstavovcov a ponúka úplne odlišný vzor genetickej variability ako spomínané druhy chrobákov. Viac majú povedať analýzy tohto druhového komplexu, v ktorých budú vedci pokračovať v najbližšej dobe. Priebežné výsledky budú prezentované na medzinárodných konferenciách v Čechách a v Poľsku ešte tento rok.
Treba však zdôrazniť, že tento študentský projekt je súčasťou komplexného výskumu genetiky populácií vodných bezstavovcov žijúcich v oblasti Karpát, ktorý prebieha už viac rokov hlavne v Centre biológie rastlín a biodiverzity SAV (CBRB) v Bratislave, kde Mgr. Jana Bozáňová trávi aj väčšinu svojho PhD. štúdia. „Keďže Západné Karpaty zasahujú aj do susedného Poľska, úzko spolupracujeme s kolegami z Katedry zoológie bezstavovcov a hydrobiológie Univerzity v Lodži (Poľsko), kde som strávila 3 mesiace vyhodnocovaním dát, ako aj laboratórnou prácou v rámci mojej doktorandskej stáže. Tieto projekty sú úzko prepojené a vzájomne dopĺňame dáta či už z prameňov alebo tokov z iných lokalít Západných Karpát. Naša spolupráca s touto univerzitou je veľmi blízka a plánujem ju opätovne navštíviť z dôvodu pokračujúceho spoločného výskumu,“ uzavrela autorka projektu.
*********************************************
Univerzita Komenského v Bratislave udeľuje Granty UK už 22 rokov. Zo 419 podaných projektov doktorandov podporila univerzita 253. Vedecké, pedagogické a umelecké projekty doktorandov do 30 rokov si rozdelilo sumu 243 340,00 eur. Každý projekt získal v priemere sumu 960,00 eur. Najviac podaných i podporených projektov pochádza tradične z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá predložila 144 žiadostí o grant, z nich uspelo 88. Jesseniova lekárska fakulta UK predložila 61 projektov, z ktorých finančnú podporu získalo 37. Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK bolo podporených 40 z 59 podaných projektov.
Odborný garant textu: Jana Bozáňová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ