Pokroky hýbu svetom a vďaka nim napredujeme. Čo považujú slovenskí vedeckí pracovníci vo svojich oblastiach bádania za prelomové?
Matúš Grežo, Ján Svoreň, Samuel Kováčik. Zdroj: archív vedcov, Astro-novinky.eu
Pokroky vo vede a v technológiách menia náš svet neuveriteľnou rýchlosťou. Pochopiť lepšie svet výskumníkov, podporiť a spopularizovať ich prácu v rámci celej spoločnosti je každoročným cieľom podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku (TVT). Jubilejný 20. ročník sa začne tento rok tradične druhý novembrový týždeň a bude sa niesť v duchu motta Po kroku k pokroku.
Pokroky sa dejú za zatvorenými dverami laboratórií či v teréne aj u nás. Troch vedcov pôsobiacich na Slovensku sme sa preto opýtali, čo považujú za najväčšie pokroky v oblasti ich každodenného výskumu. Na otázky nám odpovedali teoretický fyzik Samuel Kováčik, astronóm Ján Svoreň a psychológ Matúš Grežo.
Čo si myslí teoretický fyzik Samuel Kováčik?
Doktor Samuel Kováčik, väčšine skôr známy pod pojmom Vedátor, pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a zároveň aj na Masarykovej univerzite v Brne. Vo výskume sa zaoberá modifikáciami kvantovej mechaniky, numerickými simuláciami a maticovými modelmi. Venuje sa popularizácii vedy na Slovensku v rámci úspešného projektu Vedátor, ktorý založil v roku 2016.
Teoretický fyzik Samuel Kováčik. Zdroj: archív SK
Čo považujete za prelomový objav v teoretickej fyzike?
V kvantovej fyzike a relativite boli najväčšie prekvapenia už priamo objavenia týchto dvoch teórií, ktoré nám ukázali, že podstata reality je iná, než sa nám javí. Za prelomový objav považujem objavenie neklasickej fyziky – správanie hmoty iné, než sa nám javí pri bežnej skúsenosti.
Nové fyzikálne objavy a teórie mnohokrát búrajú mýty. Čo je podľa vás v posledných rokoch najväčším pokrokom v oblasti teoretickej fyziky?
Mňa najviac zaujal gama záblesk GRB 221009A. Pozorovaný bol minulý rok a energie častíc boli natoľko veľké, že popierajú aktuálne fyziky vesmíru. Jedným z možných vysvetlení je kvantová štruktúra priestoru, ktorej sa venujem, a ani sme nevedeli, že by nám na ňu niečo mohlo posvietiť. Tieto dáta sa stále analyzujú.
Čo si myslí astronóm Ján Svoreň?
Docent Ján Svoreň je dlhoročným vedeckým pracovníkom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Tatranskej Lomnici. V rokoch 2001 – 2009 bol dokonca jeho riaditeľom. Venuje sa výskumu medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov. V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 jeho menom – Svoreň.
Astronóm Ján Svoreň. Zdroj: archív JS
Vesmír skrýva ešte mnoho nepoznaného, no každým novým objavom sme bližšie k jeho pochopeniu. Čo považujete za prelomový objav v oblasti astronómie z historického pohľadu?
Za najväčší objav v celej histórii astronómie považujem formuláciu Newtonovej gravitačnej teórie. Isaac Newton zverejnil svoju gravitačnú teóriu v roku 1687 v knihe Philosophiae Naturalis Principia Mathematica. Odvtedy sa stala mohutným nástrojom na výpočet pohybu telies na Zemi, v slnečnej sústave i celom vesmíre. Napríklad zákony pohybu planét, ktoré Johannes Kepler odvodil na základe pozorovaní, možno matematicky odvodiť na základe Newtonovho gravitačného zákona. Na základe Newtonovho gravitačného zákona vypočítal Edmund Halley dráhy jasných komét a predpovedal periodické návraty kométy, ktorá dnes nesie jeho meno.
Gravitačný zákon platí na pohyb hviezd a ich sprievodcov i celých galaxií. Bez gravitačného zákona by neexistovali družice na obežnej dráhe Zeme ani sondy skúmajúce jednotlivé telesá slnečnej sústavy. Jediným nedostatkom tejto teórie je predpokladané okamžité pôsobenie na ostatné telesá vo vesmíre. Tento nereálny predpoklad vyriešila až Einsteinova špeciálna teória relativity. Gravitácia je jedinou univerzálnou silou, ktorá pôsobí na všetku hmotu vo vesmíre.
Čo je podľa vás kľúčovým pokrokom z celosvetového pohľadu vo vašej oblasti bádania v súčasnosti?
V období modernej astronómie považujem za najdôležitejší objav nájdenie prvej exoplanéty pri hviezde 51 Pegasi, čo sa podarilo švajčiarskym astronómom Didierovi Quelozovi a Michelovi Mayorovi v roku 1992. Ľudia sa od nepamäti snažili zistiť, či existuje život aj inde ako na Zemi, a tento objav znamenal obrovský skok vpred. Vznikol nový vedný odbor vyhľadávajúci takéto telesá pri blízkych hviezdach. Významne k tomu pomohli tiež ďalekohľady na obežnej dráhe, zapojil sa už i Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba vypustený v roku 2021. K 1. októbru 2023 bolo objavených 5 506 exoplanét v 4 065 planetárnych sústavách, pričom 878 sústav má viac ako jednu planétu. Cieľom je vyhľadať exoplanéty v obývateľných zónach, čo znamená vo vzdialenosti od centrálnej hviezdy, v ktorej môže existovať voda v tekutom stave, a medzi nimi nájsť aj skutočnú dvojičku našej Zeme.
Čo si myslí psychológ Matúš Grežo?
Doktor Matúš Grežo pôsobí v súčasnosti v Ústave experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Medzi oblasti jeho bádania patrí výskum kognitívnych omylov, behaviorálna ekonómia a riešenie problémov. Je editorom monografie Kríza dôvery: Teória a výskum, ktorá vyšla v roku 2021.
Psychológ Matúš Grežo. Zdroj: archív MG
Čo považujete za prelomový objav v psychológii?
Z môjho pohľadu je psychológia vednou disciplínou, ktorá v súčasnosti priveľmi nezažíva prelomové objavy, ktoré by zrazu zásadne menili „pravidlá hry“. Poznanie o človeku sa posúva skôr postupne po malých krokoch a ucelený obraz o nejakom fenoméne sa získava zdĺhavou syntézou. Osobne však považujem za prelomové, že vedci a vedkyne v oblasti psychológie začali v posledných rokoch výrazne viac adresovať aktuálne lokálne, ale aj globálne spoločenské problémy. Problémy, ako sú migračná kríza, ekonomické krízy, environmentálne zmeny či pandémia, majú enormné dopady na ľudské prežívanie a správanie.
Čo je však azda ešte dôležitejšie, ukazuje sa, že podstata týchto problémov je z veľkej časti psychologická a bez psychológie je preto hľadanie ich riešení náročné. Zdá sa mi, že vedci a vedkyne v oblasti psychológie si to v uplynulých rokoch začali výrazne viac uvedomovať a prispievať k porozumeniu a riešeniu týchto spoločenských problémov.
Význam výrazu pokrok nadobúda ideologickú účinnosť, stáva sa prísľubom možnosti vziať osud do vlastných rúk. Čo je podľa vás za posledné roky najväčším pokrokom vo vašej oblasti bádania?
Za najväčší pokrok v psychológii považujem výrazný posun v oblasti metodologických a štatistických postupov. Rovnako ako iné vedné disciplíny, tak aj psychológia sa v istom období nevyhla kritike, ktorá súvisela s replikovateľnosťou či tzv. publikačným skreslením (z angl. publication bias). Z môjho pohľadu sa psychológia týmto výzvam postavila pomerne rýchlo a adekvátne.
Filozofia otvorenej vedy (verejné šírenie dát a metód) či predregistrovanie štúdií sú iba jednými z mnohých dobrých praktík, ktoré si psychológia v poslednom období osvojila, a to až v takej miere, že sa v mnohých vedeckých časopisoch stávajú nevyhnutnou podmienkou publikovania. Z mojich skúseností s publikovaním tiež usudzujem, že omnoho väčší dôraz sa začína klásť na robustnosť zistení. Publikácie v prestížnych časopisoch tak majú často podobu série štúdií, ktoré uchopujú a replikujú pozorovaný fenomén pomocou odlišných metodologických postupov. Všetky tieto zmeny sa podľa mňa odzrkadľujú v presnejšom a spoľahlivejšom opise ľudského správania a prežívania.
Tento text je súčasťou série článkov na tému Po kroku k pokroku, ktorá je mottom 20. ročníka podujatia Týždeň vedy a techniky na Slovensku. Týždeň vedy a techniky 2023 sa uskutoční od 6. do 12. novembra 2023 v mestách po celom Slovensku, do ktorých prinesie desiatky prednášok, festivalov, workshopov, súťaží, podcastov, besied či výstav.
Aktuálne informácie o podujatí, ktorého hlavnými organizátormi sú Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVaŠ SR) a Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), nájdete na webovej stránke tyzdenvedy.sk. Partnermi podujatia sú Slovenské elektrárne a EPSON. Mediálnymi partnermi sú magazín Nextech, RTVS, BKIS, VEDANADOSAH.sk, časopis Quark a Zážitkové centrum vedy Aurelium.
(JM)
